Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 347/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. R., C., zastúpeného advokátom JUDr. V. M.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa uznesením

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. R. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2009

doručená sťažnosť V. R., C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom, JUDr. V. M.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

odboru Bratislava, oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS:PPZ-

91/BOK-B-2008 Št zo 17. marca 2009 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) pre trestný čin „vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1,

ods. 2 písm. a/,b/,c/, ods. 3 písm. b/ účinného do 31.07.2001

vo viacčinnom súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1,

ods. 2, ods. 3, ods. 4 účinného do 31.07.2001“.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ podľa

sťažnosť, o ktorej prokurátorka generálnej prokuratúry rozhodla podľa § 193 ods. 1 písm. c)

tak, že ju ako nedôvodnú svojím uznesením č. k. IV/1 GPt 406/07-85

z 21. mája 2009 zamietla.

Podľa sťažovateľa v citovanom uznesení prokurátorka iba stroho skonštatovala, že je

preukázané, že skutok sa stal, kde sa stal, a že je dôvodný predpoklad, že sa ho dopustil

sťažovateľ, a to bez toho, aby svoje závery odôvodnila konkrétnymi skutočnosťami.

Sťažovateľ uvádza, že predmetné uznesenie obsahovalo konštatovanie, že

pri rozhodovaní o sťažnosti bola v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného

poriadku preskúmaná správnosť výrokov napadnutého uznesenia a tiež bolo preskúmané

konanie, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, na základe čoho bolo zistené, že sťažnosť

nie je dôvodná. Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že v uznesení bolo konštatované

preukázanie skutku vykonaným dokazovaním, ako aj skutočnosť, že sa sťažovateľ na mieste

skutku nachádzal. Podľa uznesenia celé konanie, ako aj úkony vyšetrovateľa odôvodňujú

záver, že vznesenie obvinenia sťažovateľovi bolo dôvodné. Sťažovateľ na tomto mieste

argumentuje, že rozhodnutie sa neopiera o uvedenie konkrétnych dôkazov, ktoré by mali

podporovať vznesenie obvinenia jeho osobe, neobsahuje vyhodnotenie takýchto dôkazov

podporujúcich správnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia jeho osobe.

Sťažovateľ odvolávajúc sa na uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie generálnej

prokuratúry za „zjavne neopodstatnené a nepreskúmateľné“, majúce za následok porušenie

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa .

Sťažovateľ preto v závere sťažnosti žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Základné právo V. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR uznesením Generálnej prokuratúry SR č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21.05.2009 porušené

bolo.

2. Uznesenie Generálnej prokuratúry SR, č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21.05.2009 sa

zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť V. R. trovy právneho zastúpenia

v sume 289,74 € (slovom: dvesto osemdesiatdeväť eur sedemdesiatštyri centov)

pozostávajúce z 2 úkonov právnej služby, a to 1/ prevzatie a príprava zo dňa 06.07.2009

a 2/ vypracovanie ústavnej sťažnosti zo dňa 13.07.2009 (2x á 115,90 € + 2x paušálna

náhrada v roku 2009 á 6,95 € + 19 % DPH z odmeny advokáta vo výške 231,80 €) na účet

Advokátskej kancelárie JUDr. V. M., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, č. ú.

0177443018/0900, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu garantovaného vydaním arbitrárneho, zjavne neodôvodneného

a nepreskúmateľného rozhodnutia prokurátorky generálnej prokuratúry.

Ústavný súd pri posúdení námietok sťažovateľa vychádzal z princípu subsidiarity

konania ústavného súdu o sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv alebo slobôd,

podľa ktorého je ústavný súd oprávnený o sťažnosti konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá

k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. V zmysle

judikatúry ústavného súdu nemá ústavný súd právomoc konať o návrhu fyzickej osoby

alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, pokiaľ im je takáto

ochrana poskytnutá právnym poriadkom na základe využitia opravných alebo iných

právnych prostriedkov v konaní pred iným orgánom verejnej moci (obdobne napr.

, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva vydaným uznesením

generálnej prokuratúry prijatým v štádiu prípravného konania počas prebiehajúceho

trestného konania.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd v obdobných prípadoch uviedol, že

trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa

pri vykonávaní jednotlivých úkonov a realizácii garancií pre ochranu práv a slobôd môžu

zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , ).

Sťažovateľ bude mať možnosť v ďalšom priebehu trestného konania namietať

nedostatok konkrétnych dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku jeho osobou, ako aj

poukázať na dôkazy slúžiace v jeho prospech preukazujúce jeho nevinu.

Vzhľadom na túto skutočnosť nie je v právomoci ústavného súdu poskytnúť

sťažovateľovi ochranu vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva

garantovaného uznesením generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 406/07-

85 z 21. mája 2009.

V danom štádiu trestného konania má sťažovateľ ešte aj v priebehu prípravného

konania možnosť vyjadriť sa svojou výpoveďou k skutočnostiam kladeným mu za vinu,

k dôkazom o nich, uviesť okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na

jeho obhajobu, pri preštudovaní spisu podľa podať návrhy

na doplnenie vyšetrovania, výsledky ktorých môžu za okolností uvedených v Trestnom

poriadku viesť k rozhodnutiu prokurátora o zastavení trestného stíhania v prípravnom

konaní.

Následne v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi má sťažovateľ k dispozícií

účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva, a to napríklad v priebehu

dokazovania na hlavnom pojednávaní či v podobe podaného odvolania, keď odvolací súd

môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku,

najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto, že sa súd

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, alebo v prípade

vzniku pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých

objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Z uvedeného dôvodu

v zmysle uplatneného princípu subsidiarity, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009