Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 347/09
PDF · 141.69 KB
No categories available
III. ÚS 347/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. R., C., zastúpeného advokátom JUDr. V. M.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. R. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2009
doručená sťažnosť V. R., C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom, JUDr. V. M.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,
odboru Bratislava, oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS:PPZ-
91/BOK-B-2008 Št zo 17. marca 2009 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) pre trestný čin „vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1,
ods. 2 písm. a/,b/,c/, ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku účinného do 31.07.2001
vo viacčinnom súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.07.2001“.
Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ podľa § 185 Trestného poriadku
sťažnosť, o ktorej prokurátorka generálnej prokuratúry rozhodla podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku tak, že ju ako nedôvodnú svojím uznesením č. k. IV/1 GPt 406/07-85
z 21. mája 2009 zamietla.
Podľa sťažovateľa v citovanom uznesení prokurátorka iba stroho skonštatovala, že je
preukázané, že skutok sa stal, kde sa stal, a že je dôvodný predpoklad, že sa ho dopustil
sťažovateľ, a to bez toho, aby svoje závery odôvodnila konkrétnymi skutočnosťami.
Sťažovateľ uvádza, že predmetné uznesenie obsahovalo konštatovanie, že
pri rozhodovaní o sťažnosti bola v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného
poriadku preskúmaná správnosť výrokov napadnutého uznesenia a tiež bolo preskúmané
konanie, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, na základe čoho bolo zistené, že sťažnosť
nie je dôvodná. Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že v uznesení bolo konštatované
preukázanie skutku vykonaným dokazovaním, ako aj skutočnosť, že sa sťažovateľ na mieste
skutku nachádzal. Podľa uznesenia celé konanie, ako aj úkony vyšetrovateľa odôvodňujú
záver, že vznesenie obvinenia sťažovateľovi bolo dôvodné. Sťažovateľ na tomto mieste
argumentuje, že rozhodnutie sa neopiera o uvedenie konkrétnych dôkazov, ktoré by mali
podporovať vznesenie obvinenia jeho osobe, neobsahuje vyhodnotenie takýchto dôkazov
podporujúcich správnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia jeho osobe.
Sťažovateľ odvolávajúc sa na uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie generálnej
prokuratúry za „zjavne neopodstatnené a nepreskúmateľné“, majúce za následok porušenie
jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľ preto v závere sťažnosti žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„1. Základné právo V. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR uznesením Generálnej prokuratúry SR č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21.05.2009 porušené
bolo.
2. Uznesenie Generálnej prokuratúry SR, č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21.05.2009 sa
zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.
3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť V. R. trovy právneho zastúpenia
v sume 289,74 € (slovom: dvesto osemdesiatdeväť eur sedemdesiatštyri centov)
pozostávajúce z 2 úkonov právnej služby, a to 1/ prevzatie a príprava zo dňa 06.07.2009
a 2/ vypracovanie ústavnej sťažnosti zo dňa 13.07.2009 (2x á 115,90 € + 2x paušálna
náhrada v roku 2009 á 6,95 € + 19 % DPH z odmeny advokáta vo výške 231,80 €) na účet
Advokátskej kancelárie JUDr. V. M., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, č. ú.
0177443018/0900, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy vydaním arbitrárneho, zjavne neodôvodneného
a nepreskúmateľného rozhodnutia prokurátorky generálnej prokuratúry.
Ústavný súd pri posúdení námietok sťažovateľa vychádzal z princípu subsidiarity
konania ústavného súdu o sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv alebo slobôd,
podľa ktorého je ústavný súd oprávnený o sťažnosti konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá
k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. V zmysle
judikatúry ústavného súdu nemá ústavný súd právomoc konať o návrhu fyzickej osoby
alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, pokiaľ im je takáto
ochrana poskytnutá právnym poriadkom na základe využitia opravných alebo iných
právnych prostriedkov v konaní pred iným orgánom verejnej moci (obdobne napr.
I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva vydaným uznesením
generálnej prokuratúry prijatým v štádiu prípravného konania počas prebiehajúceho
trestného konania.
V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd v obdobných prípadoch uviedol, že
trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa
pri vykonávaní jednotlivých úkonov a realizácii garancií pre ochranu práv a slobôd môžu
zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé
pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia
znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli
odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, III. ÚS 155/05).
Sťažovateľ bude mať možnosť v ďalšom priebehu trestného konania namietať
nedostatok konkrétnych dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku jeho osobou, ako aj
poukázať na dôkazy slúžiace v jeho prospech preukazujúce jeho nevinu.
Vzhľadom na túto skutočnosť nie je v právomoci ústavného súdu poskytnúť
sťažovateľovi ochranu vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva
garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 406/07-
85 z 21. mája 2009.
V danom štádiu trestného konania má sťažovateľ ešte aj v priebehu prípravného
konania možnosť vyjadriť sa svojou výpoveďou k skutočnostiam kladeným mu za vinu,
k dôkazom o nich, uviesť okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na
jeho obhajobu, pri preštudovaní spisu podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku podať návrhy
na doplnenie vyšetrovania, výsledky ktorých môžu za okolností uvedených v Trestnom
poriadku viesť k rozhodnutiu prokurátora o zastavení trestného stíhania v prípravnom
konaní.
Následne v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi má sťažovateľ k dispozícií
účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva, a to napríklad v priebehu
dokazovania na hlavnom pojednávaní či v podobe podaného odvolania, keď odvolací súd
môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku,
najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, alebo v prípade
vzniku pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Z uvedeného dôvodu
v zmysle uplatneného princípu subsidiarity, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 186/06).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2009