Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 402/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., D., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V.

Č., B., ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených práv postupom Okresného

súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. mája

2007 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho rozsudkom z 2. mája 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra

2009 doručená sťažnosť Ing. J. M., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. V. Č., B., ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených práv postupom

Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 9. mája 2007 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. mája

2008.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou proti

obchodnej spoločnosti M., a. s., Z., domáhal zaplatenia svojho majetkového podielu v sume

126 283 Sk s príslušenstvom. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa

zamietol. Sťažovateľ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -113 z 2. mája 2008 tak, že napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil.

Keďže sťažovateľ nebol spokojný s výsledkom súdneho konania, podal Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet na podanie

mimoriadneho dovolania, ktorý z jej poverenia vybavila Krajská prokuratúra v Nitre

prípisom č. k. 10/96-6 z 20. februára 2009 tak, že ho odložila. Z ďalšieho textu sťažnosti

„Ústavnú sťažnosť podávam v lehote, vzhľadom k tomu, že mnou podaný podnet

Generálnemu prokurátorovi bol riešený listom č. VI/2 Pz 296/09-6, zo dňa 23. júna 2009,

ktorý mi bol doručený dňa 17. 7. 2009“, sa dá usudzovať, že sťažovateľ sa opakovaným

podnetom adresovaným generálnej prokuratúre opätovne domáhal podania mimoriadneho

dovolania, ale neúspešne. Vyslovenia porušenia svojich ústavných práv orgánmi

prokuratúry sa sťažovateľ v petite sťažnosti nedomáha.

Sťažovateľ zastáva názor, že „Konaním súdov boli porušené moje ústavné práva

s poukazom na “, a navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti takto rozhodol:

„... Okresný súd v Komárne Pohraničná 6, v konaní č. -90 a Krajský

súd v Nitre Štúrová 9 v konaní č. -113 porušili Ing. J. M. jeho ústavné práva

podľa .

2.) Priznáva Ing. J. M. bytom D. finančné zadosťučinenie vo výške 16 596,96.-Eur.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich bližšie

neoznačených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 9. mája 2007 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 2. mája 2008.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. mája 2007

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V danom prípade mohol sťažovateľ podať proti napadnutému postupu a rozsudku

okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu v danom prípade, vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený

v , vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. mája 2008

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

28. apríla 2008 a vykonateľnosť 2. mája 2008. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ počíta

začiatok plynutia lehoty ustanovenej v od 17. júna

2009, keď mu bol doručený list generálnej prokuratúry, ktorým bol vybavený jeho ďalší

(opakovaný) podnet.

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny

názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky ( až ) ani prípadný opakovaný podnet nemožno

z hľadiska považovať za účinný a dostupný právny prostriedok

nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa

tohto článku , a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. , ,

a iné).

Podľa konsolidovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné

právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie

totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, či podá, alebo nepodá

mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (napr. , , ).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle

povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv

alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty

uvedenej v žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie

je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky, ale na

naplnení skutočností uvedených v ustanovení

(, ).

Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ doručil

sťažnosť ústavnému súdu 21. októbra 2009, pričom napadnutý rozsudok krajského súdu

nadobudol právoplatnosť už 28. apríla 2008, konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa bola

doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v , a preto

ju pri predbežnom prerokovaní v časti smerujúcej proti napadnutému postupu a rozsudku

krajského súdu odmietol podľa z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009