Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 309/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti I. S., N., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. B., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo I. S. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € [slovom tisíc eur (30 126

Sk)], ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť I. S. trovy konania v sume 245,70 €

[slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 402 Sk)] na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Ľ. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2009 doručená sťažnosť I. S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom je rozhodovanie

o jeho žalobe proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov o mimoriadne zvýšenie náhrady za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6 141 000 Sk.

Sťažovateľ podal žalobu 7. marca 2006 a počas tri a pol roka trvajúceho konania

okresný súd uskutočnil jedno pojednávanie a prostredníctvom dožiadaného súdu vykonal

výsluch sťažovateľa. Vzhľadom na predmet konania sťažovateľ akcentuje význam skorého

rozhodnutia v jeho veci.

Podľa názoru sťažovateľa dochádza v označenom konaní k zbytočným prieťahom,

a preto navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho

základné právo podľa a právo podľa dohovoru, a aby

ústavný súd prikázal konať v jeho veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ tiež žiada

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí 10. septembra

2009 a uznesením č. k. -10 ju prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd a právnu

zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrili k sťažnosti a k tomu, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne

sťažovateľa a podpredsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s upustil od

ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredseda okresného súdu v písomnom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3727/09

zo 7. októbra 2009 uviedol tento priebeh konania:

„Dňa 07. 03. 2006 doručený súdu návrh na začatie konania v právnej veci

navrhovateľa: I. S. proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov. Dňa 09. 03. 2006

pokyn na predloženie predmetného spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 18. 09. 2006

súd uznesením, č. k. -17 uložil odporcom, aby sa vyjadrili k návrhu na začatie

konania. Dňa 08. 01. 2007 doručená žiadosť odporcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 24. 01. 2007 oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ súhlasí s

rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Dňa 08. 02. 2007 doručené vyjadrenie

odporcu. Dňa 28. 02. 2007 bol nariadený termín pojednávania na deň 16. apríl 2007. Dňa

16. 04. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že

pojednávanie sa odročuje na neurčito. Dňa 04. 05. 2007 doručené podanie právneho

zástupcu navrhovateľa. Dňa 09. 05. 2007 doručené podanie právneho zástupcu

navrhovateľa. Dňa 06. 09. 2007 súd vyzval odporcu, aby doručil súdu otázky na

navrhovateľa týkajúce sa predmetnej veci. Dňa 28. 09. 2007 doručené podanie odporcu.

Dňa 12. 03. 2008 dožiadanie adresované Okresnému súdu v Nitre. Dňa 05. 05. 2008

doručené vybavené dožiadanie z Okresného súdu v Nitre. Dňa 25. 04. 2008 sa uskutočnil

výsluch na Okresnom súde v Nitre. Dňa 06. 05. 2008 bol predmetný spis predložený

zákonnému sudcovi. Dňa 22. 07. 2008 výzva adresovaná právnemu zástupcovi

navrhovateľa. Dňa 20. 08. 2008 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa

23. 02. 2009 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o vytýčenie termínu

pojednávania.“

V závere vyjadrenia podpredseda okresného súdu zhodnotil doterajší postup

okresného súdu:

„S poukazom na jednotlivé úkony musím konštatovať, že predmetné konanie je

poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí

v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov

a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľa na

prieťahy v konaní je dôvodná. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil

k sledovaniu veci a požiadal som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším

prieťahom v konaní nedochádzalo.

V prípade, ak ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 28. októbra 2009 zdôraznila, že pre

sťažovateľa je mimoriadne dôležité, aby sa o jeho nároku rozhodlo čo najskôr, aby

v prípade, že mu bude priznané finančné zadosťučinenie za priznanú finančnú náhradu,

mohol absolvovať ďalšiu liečbu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Z hľadiska predmetu konania ústavný súd nehodnotí vec ako právne zložitú berúc do

úvahy, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach sa opiera

o ustálenú judikatúru. Skutkovú zložitosť veci by mohol ústavný súd konštatovať napr.

s ohľadom na rozsah dokazovania, zvlášť v prípade potreby znaleckého dokazovania.

V danom prípade však vzhľadom na doterajší priebeh konania ústavný súd dospel k názoru,

že v posudzovanom období konanie nebolo ovplyvnené skutkovou zložitosťou veci, pričom

povaha veci si vyžadovala osobitnú starostlivosť.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mohol pripísať na vrub sťažovateľovi. Je však

potrebné uviesť, že objektívne dôvody na strane sťažovateľa, a to jeho nepriaznivý

zdravotný stav, podmienili postup okresného súdu, ktorý mal negatívny vplyv na predĺženie

konania. Okresný súd z dôvodu vhodnosti s ohľadom na zdravotný stav sťažovateľa žiadal

o jeho výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu. Táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu

sťažovateľa, nemožno ju však pričítať ani okresnému súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že konanie trvá 3 roky a 8 mesiacov.

Počas tohto obdobia okresný súd vykonal prvotné úkony pre účely prípravy pojednávania,

uskutočnil pojednávanie, prostredníctvom dožiadaného súdu vykonal výsluch sťažovateľa

a vyžiadal od sťažovateľa doklady týkajúce sa jeho liečby. Na základe uvedeného možno

konštatovať, že dokazovanie sa nachádza ešte len v počiatočnej fáze, čo vzhľadom na

doterajšiu dĺžku konania a osobitnú rýchlosť postupu, ktorá sa vyžaduje v takomto druhu

konania, nemožno považovať za postup umožňujúci meritórne o žalobe rozhodnúť

v primeranej lehote, a teda postup okresného súdu nemožno kvalifikovať ako súladný

s označenými právami sťažovateľa.

Ústavný súd zistil, že konanie je poznačené kratšími obdobiami nečinnosti, a to od

9. marca 2006 do 18. septembra 2006 a od 28. septembra 2007 do 12. marca 2008.

Spomalenie postupu okresného súdu v dôsledku nečinnosti je však najvýraznejšie v období

od augusta 2008, keď okresný súd až dosiaľ neurobil vo veci žiadny ďalší úkon. Tento stav

konania je dôsledkom zmeny zákonného sudcu a ako tvrdí podpredseda okresného súdu, je

ovplyvnený aj objektívnymi príčinami spočívajúcimi v nedostatočnom personálnom

vybavení okresného súdu a vysokom počte vecí pridelených v súdnom oddelení. Uvedené

okolnosti však ústavný súd nemôže akceptovať pri rozhodovaní, či príslušný všeobecný súd

podstupoval pri výkone svojej právomoci tak, aby nezmaril právo účastníka konania na

prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov (napr. tam uvedená

judikatúra).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, ktoré mali za

následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod

sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen rozhodnutie o porušení, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal hlavne na možnosť efektívnejšej liečby v prípade

skorého a pre neho úspešného výsledku konania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku súdneho konania, konštatované zbytočné prieťahy

a význam veci pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 000 € primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

ustanovenou advokátkou JUDr. Ľ. B., K. Ústavný súd ich priznal v súlade s vyčíslením

v petite sťažnosti, t. j. za dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v sume 245,70 €

za každý úkon právnej služby po 115,90 € (3 491,60 Sk) a 2-krát po 6,95 € (209,40 Sk)

režijný paušál.

Náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť podľa bodu 4

výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009