Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 397/09
PDF · 153.45 KB
No categories available
II. ÚS 397/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Z. Č., T., zastúpeného advokátom Mgr. R. V., D., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3
C 87/2008 (predtým vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 182/2006) a
takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. Č. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta
2009 doručená sťažnosť Z. Č., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 87/2008 (predtým vedenom Okresným
súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 182/2006).
Zo sťažnosti vyplýva, že «Dňa 14. 08. 2006 sťažovateľ podal na Okresný súd
v Dolnom Kubíne(...) žalobu o zaplatenie 100.000,- Sk s príslušenstvom(...) proti
žalovanému R. J.(...)
Následne od podania Žaloby na OS DK sťažovateľ viac ako 33 mesiacov nemal
akékoľvek informácie týkajúce sa konania, ktoré bolo začaté podaním Žaloby.
Novelou zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
bol s účinnosťou od 01. 01. 2008 zriadený Okresný súd Námestovo(...), t. j. došlo k zmene
príslušnosti súdu na prejednanie Žaloby. Príslušným súdom na prejednanie Žaloby je od
01. 01. 2008 OS NO.
Dňa 25. 05. 2009 sťažovateľ prostredníctvom advokáta JUDr. M. J. požiadal OS NO
listom o informáciu vo veci podanej Žaloby a o stanovenie termínu pojednávania.
Dňa 17. 06. 2009 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie OS NO, ktorým
oznámením OS NO v prílohe oznámenia zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného k
Žalobe zo dňa 30. 10. 2006, zároveň OS NO v predmetnom oznámení oznámil
sťažovateľovi, že termín pojednávania bude dodatočne oznámený.
Dňa 29. 06. 2009 sťažovateľ prostredníctvom advokáta JUDr. M. J. zaslal OS DK
vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu žalovaného k Žalobe.
Do dnešného dňa sťažovateľovi termín pojednávania oznámený nebol, t. j. v konaní,
vedenom pod sp. zn. 3C/87/2008 (pôvodná spisová značka OS DK: 7C/182/2006), ktoré
bolo začaté 14. 08. 2006, do dnešného dňa - 21. 07. 2009 nebol stanovený termín
pojednávania, resp. vydaný platobný rozkaz. Nečinnosť OS DK a následne OS NO trvá už
viac ako 35 mesiacov. (...)
Na základe uvedeného máme za to, že nečinnosťou OS DK a následne OS NO
v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/87/2008 bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ktoré je(...) zaručené v čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Ústava
Slovenskej republiky(...) a zároveň máme za to, že bolo porušené právo podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého „každý má právo
na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom“. (...)
Na základe uvedeného máme za to, že už viac ako 35 mesiacov nečinnosti
príslušných okresných súdov (s výnimkou zaslania oznámenia OS NO zo dňa 17. 06. 2009)
je veľmi dlhá doba, počas ktorej sťažovateľ nemal akékoľvek informácie týkajúce sa Žaloby
a jeho nárok, ktorý si v žalobe uplatňuje, zostal zo strany príslušných okresných súdov „bez
povšimnutia“. Sťažovateľ sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože do dnešného dňa
nebolo zo strany OS NO vo veci podanej Žaloby nariadené pojednávanie, resp. vydaný
platobný rozkaz. (...)»
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Z. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/87/2008 (pôvodná sp. zn.
Okresného súdu Dolný Kubín: 7 C/182/2006) porušené bolo.
2. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C/87/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Z. Č. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €(...), ktoré je Okresný súd
Námestovo povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo je povinný nahradiť Z. Č. trovy právneho zastúpenia vo
výške 245,70 €(...) na účet advokátskej kancelárie JUDr. J. , s. r. o. do 2 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 87/2008 (predtým vedenom Okresným
súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 182/2006).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy (ale aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za
predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
príslušného súdu zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. IV. ÚS 153/03). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 7 citovaného zákona]. Podaním sťažnosti predsedníčke
okresného súdu by ani v okolnostiach danej veci nešlo „iba o formálnu sťažnosť“.
Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľ, zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, podal sťažnosť predsedníčke okresného súdu na
prieťahy v konaní a ani neuviedol, že by ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde). Taktiež podľa zistenia ústavného súdu okresný súd neeviduje
sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
3 C 87/2008, ktorá by bola adresovaná jeho predsedníčke.
Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,
II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu
predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona o súdoch
neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že odmietnutie predmetnej
sťažnosti z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde neznamená
prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, takže v prípade
splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom sťažovateľom zostáva v danej veci
zachovaná možnosť domáhať sa ochrany označených základných práv a slobôd
kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.
Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, ústavný súd už
nerozhodoval o ďalších jeho požiadavkách (prikázanie okresnému súdu konať vo veci,
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania),
pretože rozhodovanie o nich je viazané na predchádzajúce vyslovenie porušenia základných
práv alebo slobôd sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2009l