Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 217/09
PDF · 281.58 KB
No categories available
II. ÚS 217/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ľ. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. Š., T.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 143/04
a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 143/04 p o r u š i l
základné právo Ľ. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ľ. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ľ. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 231,80 € (slovom
dvestotridsaťjeden eur a osemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. Š., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 217/09-10 z 27. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ľ. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlo vedenom pod sp. zn. 1 T 143/04 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „(...) Konanie v predmetnej veci sa začalo
podaním žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorá žiadosť bola doručená Okresnému súdu
v Topoľčanoch dňa 30. 5. 2007, ktorá žiadosť bola podaná na základe toho, že navrhovateľ
bol rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 1 T 43/04 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2 To 19/2006 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo
výmere jedného roka ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu jeden rok. Zákaz činnosti plynul od 27. 11. 2006 do 27. 11. 2007. Žiadosť bola
odôvodnená tým, že uplynula polovica trestu zákazu činnosti a žiadateľ v tom čase
potreboval vodičské oprávnenie pri uchádzaní sa o prácu, kde vodičské oprávnenie bol
predpokladom prijatia do pracovného pomeru. (...)
Sťažovateľ nespokojný s priebehom predmetného súdneho konania podal dňa
28. 10. 2008 v zmysle § 17 zákona SNR č. 80/1992 Zb. osídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich
(zákon o štátnej správe) v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní
adresovanú Okresnému súdu v Topoľčanoch, ktorá bola vedená pod Spr. 3022/08 Ako
dôvody okrem iného uvádzal nečinnosť súdu, keďže odo dňa podania návrhu na začatie
konania vo veci, t. j. odo dňa 30. 5. 2007 do 27. 11. 2007 príslušný súd nevyniesol
meritórne rozhodnutie vo veci samej.
Podpredsedníčka okresného súdu vybavila predmetnú sťažnosť listom zo dňa
25. 11. 2008, v ktorom uvádza, že po nahliadnutí do spisu konštatuje, že sťažnosť
navrhovateľa nie je dôvodná, pretože vykonávanie dôkazov zo strany Okresného súdu bolo
sťažené v dôsledku toho, že navrhovateľ podával mimoriadny opravný prostriedok, pričom
nebol k dispozícii predmetný spis. Keď bol spis súdu vrátený v porozsudkovej agende sa
vždy konalo a teda neboli zistené prieťahy v konaní zo strany Okresného súdu
v Topoľčanoch, ani zo strany konajúceho sudcu. Na základe toho bola sťažnosť
navrhovateľa považovaná za neopodstatnenú. (...)
Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 30. 5. 2007 do 27. 11. 2007, t. j. odo dňa podania
návrhu, príslušný súd okrem zadováženia správ nevyniesol meritórne rozhodnutie, napriek
tomu, že predmetný spis sa dva krát nachádzal na Okresnom súde v Topoľčanoch, t. j. aj
v čase keď sa rozhodovalo o opravných prostriedkom veci a to či už riadnych alebo
mimoriadnych. Týmto konaním Okresný súd Topoľčany podľa sťažovateľa porušil aj čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(...)
Zo súdneho spisu, sp. zn. 7Cb 421/98 podľa sťažovateľa nepochybne vyplýva, že na
vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci
vedeného pred Okresným súdom Topoľčany majú podiel predovšetkým nedostatky v činnosti
tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným prieťahom v konaní. (...)
Sťažovateľ sa domáha v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
primeraného finančného zadosťučinenia.
Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov vyplýva, že primerané
finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, nie
prípadnej náhrady škody. Sťažovateľ sa domnieva, že doba 6 mesiacov, ktorá uplynula od
podania návrhu až celkového skončenia zákazu činnosti je ničím neospravedlniteľná.
Účastník konania má právo na konanie bez prieťahov a toto právo odporca nemôže, ani
vzhľadom na jeho subjektívne pomery porušovať. Sťažovateľ vidí nemajetkovú ujmu vo
svojom pretrvávajúcom pocite právnej neistoty, spočívajúcu v pocitoch márnosti a
nespravodlivosti sprevádzajúcich porušovanie základného práva na konanie súdu bez
zbytočných prieťahov. Sťažovateľ vytýka celé obdobie súdneho konania v dobe 6 mesiacov,
keďže súd v predmetnom konaní okrem zabezpečenia správ o povesti nevydal v merite veci
žiadne rozhodnutie. (...)
Existenciu zbytočných prieťahov v konaní teda nemôže sám o sebe vylúčiť ani fakt, že
v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Navyše, v priebehu konania existujú
obdobia, kedy okresný súd nekonal, pričom nie je zrejmý relevantný dôvod, ktorý by mu na
to dal príčinu.
Podľa judikatúry ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým
v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je možné napraviť.
To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp.
uvedenie do pôvodného stavu. Daný prípad je práve podobný.
Vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc skutočnosť, že Okresný súd Topoľčany
svojím konaním v predmetnej veci podľa sťažovateľa zapríčinil prieťahy v konaní,
sťažovateľ žiada v zmysle čl. 127 ods. 3, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky priznal
finančné zadosťučinenie vo výške 30 000,- Euro. (...)“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
vo veci nálezom takto rozhodol:
„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Topoľčany v konaní o žiadosti
o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vo veci 1 T 143/04
porušila právo Ľ. K., bytom T. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi Ľ. K. finančné
zadosťučinenie vo výške 30 000,- Euro(...), ktoré je Okresný súd Topoľčany povinný mu
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Topoľčany je povinný nahradiť Ľ. K. do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 951,90- €(...) na účet advokáta JUDr. J. Š.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 814/09 z 22. júla
2009 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
zo 7. augusta 2009.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Odsúdený Ľ. K. doručil okresnému súdu dňa 30. 5. 2007 žiadosť o upustenie od
výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Odôvodňoval to uplynutím polovice doby trestu.
Zákaz činnosti menovanému plynul od 27. 11. 2006 do 27. 11. 2007.
Úkony v tejto porozsudkovej agende podľa poverenia a podľa zákona vykonávajú
vyššia súdna úradníčka a probačný a mediačný úradník.
Dňa 5. 6. 2007 bolo súdu doručené dovolanie ods. Ľ. K.
Medzitým prebiehalo na súde konanie o návrhu odsúdeného Ľ. K. na obnovu
konania, v ktorom konaní bol pripojený základný spis 1 T 143/2004.
Dňa 9. 8. 2007 bol spis doručený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 1/2007 zo dňa 27. 8. 2007 bolo
dovolanie obv. Ľ. K. odmietnuté. Dňa 5. 9. 2007 bolo uznesenie aj so spisom doručené
súdu.
Zároveň boli k žiadosti o PÚZČ žiadané príslušné správy (čl. 196).
Ods. Ľ. K. dňa 6. 3. 2007 podal na okresný súd návrh na obnovu konania, sp. zn.
1Nt/5/2007, o ktorej súd rozhodol uznesením pod sp. zn. 1Nt/5/2007 zo dňa 5. 6. 2007, tak
že obnovu konania zamietol. Proti uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ku ktorej bol
pripojený základný spis a ktorá bola odoslaná na krajský súd dňa 10. 9. 2007 .
Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 7 Tos/37/2007 zo dňa 20. 9. 2007 zamietol
sťažnosť odsúdeného. Okresnému súdu bolo rozhodnutie doručené dňa 9. 10. 2007.
Dňa 12. 9. 2008 sa odsúdený K. sťažoval, že nebol informovaný o tom, ako s jeho
žiadosťou o upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti súd naložil. Zároveň žiadal,
aby bol v lehote 15 dní o tom vyrozumený. Na základe toho, vyššia súdna úradníčka dňa
16. 9. 2008 predvolala menovaného na okresný súd na deň 7. 10. 2008, na čo sa ods. K.
nedostavil a ospravedlnil sa dokladom o odbornom vyšetrení vystaveným lekárom. Dňa
28. 10. 2008 podal na okresný súd sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú do rúk
predsedníčky súdu. O výsledku podanej sťažnosti bol sťažovateľ informovaný dňa
25. 11. 2008 pod Spr 3022/08, ktorá sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená.
Dňa 28. 10. 2008 vyššia súdna úradníčka oznámila ods. Ľ. K., že trest zákazu
činnosti vykonal dňa 27. 11. 2007.
Prieťahy v konaní boli zapríčinené chovaním sa účastníka konania, nie nekonaním
zamestnancov súdu. I keď po zmene predsedu súdu (apríl 2007) vznikla situácia, že došlo
k prerozdeľovaniu súdnej agendy, k personálnym zmenám súvislosti so vznikom nových
súdov od 1. 1. 2008 ako aj k zníženiu počtu zamestnancov súdu o 21, vrátane sudcov, čím
znova došlo k prerozdeľovaniu vecí. V dôsledku týchto zmien a nedostatku sudcov
predsedníčka súdu bola nútená pojednávať trestné veci a 3/4 vecí dedičskej agendy.
Podstatná pozornosť sa venovala predovšetkým väzobným veciam a reštančným veciam.
Rozhodnutie o vykonaní trestu môže súd urobiť ako v priebehu skúšobnej doby, tak aj
po jej uplynutí, inak sa má za to že podmienečne odsúdený sa osvedčil, ale len vtedy, ak súd
nerozhodol v jednoročnej lehote, hoci odsúdený nemá na tom vinu. Je prirodzené, že súd vo
vykonávacom konaní v spisovom materiály skúma, či sú podklady pre rozhodnutie. Správy
o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu musia byť natoľko konkrétne, aby bolo možné
preveriť údaje a tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, a potom ich hodnotiť pri rozhodovaní.
Bez preštudovania základného trestného spisu nemožno zodpovedne tieto skutočnosti
posúdiť.
Rozhodnutiu o tom, že sa podmienečne odložený trest vykoná, musí predchádzať
dokazovanie, v rámci ktorého treba tiež objasniť, či v inom konaní nebol zrušený výrok
o treste, o ktorom sa rozhoduje.
Je nepochybné, že každý sa môže v zmysle celého siedmeho oddielu druhej hlavy
Ústavy SR domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Z obsahu celého súdneho spisu vyplýva, že v každom štádiu konania bol sťažovateľ
nespokojný a neuspel ani v riadnom ani v mimoriadnom súdnom konaní. O priebehu
konania sa pravidelne informoval v informačnom centre súdu dňa 10. 6. 2008, 12. 8. 2008,
6. 2. 2009, 24. 2. 2009. Je nepochybné, že sťažovateľ sa domáhal svojich práv žiadosťou zo
dňa 30. 5. 2007 a následne dňa 12. 9. 2008. O výsledku konania bol súdom vyrozumený dňa
28. 10. 2008.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo oznámenia o namietanom zásahu. V iných
prípadoch sa táto lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o zásahu do
svojich práv.
Ústavný súd stanovil, že je oprávnený posudzovať sťažnosti na prieťahy v konaní, iba
ak namietané konanie stále trvá v momente, kedy bola ústavná sťažnosť podaná.
O pôvodnom konaní, teda aj o zákonnosti uložených trestov sa rozhodovalo
v mimoriadnych konaniach, ktorých výsledok sa súd dozvedel dňa 5. 9. 2007 a dňa
9. 10. 2007. V týchto konaniach však bolo rozhodnuté v neprospech sťažovateľa.
Taktiež je nepochybné, že sťažovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR dňa
17. 4. 2009 podľa prezentačnej pečiatky, teda po akejkoľvek zákonnej lehote na podanie
sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadame návrh sťažovateľa zamietnuť.
Záverom vyjadrujeme súhlas s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2 Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR , o konaní pred ním a
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov upustilo od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti, ak dospejete k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu uviedol:
„S ohľadom na Vašu výzvu som kontaktoval môjho klienta, ktorý mi dodatočne
-dovolenkové obdobie - oznámil, že súd ho v žiadnom prípade neinformoval, nemá žiadnu
písomnosť ako sa uvádza, že vyššia súdna úradníčka mi mala 28. 10. 2008 oznámiť, že som
trest zákazu činnosti vykonal.
Môj klient si nie je vedomý žiadnej písomnosti zo strany súdu a mám za to, že ju
nemá ani súd, nakoľko píše, že vyššia súdna úradníčka oznámila skutočnosť. Čiže z pohľadu
môjho klienta ide o účelové a ničím nepreukázateľné tvrdenie.
Z tohto pohľadu trváme na našom stanovisku a stanovisko súdu považujeme za
účelové a zavádzajúce.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlo vedeného na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 1 T 143/04 (1 Nt 5/07):
Dňa 30. mája 2007 podal sťažovateľ na okresnom súde „Žiadosť o upustenie od
výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlo“, v ktorej okrem iného uviedol, že
„Zákaz činnosti plynie od 27. 11. 2006 a uplynie 27. 11. 2007“.
Dňa 5. júna 2007 sťažovateľ podal dovolanie proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 1 T 143/04 z 27. marca 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 19/06 z 27. novembra 2006.
Dňa 22. júna 2007 súd vyzval advokáta sťažovateľa, aby predložil rovnopisy
dovolania v potrebnom počte.
Dňa 29. júna 2007 advokát sťažovateľa predložil súdu rovnopisy dovolania.
Dňa 24. júla 2007 sa k dovolaniu sťažovateľa vyjadrila Okresná prokuratúra v T.
Dňa 9. augusta 2007 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.
Dňa 27. augusta 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Tdo 1/07 dovolanie
sťažovateľa odmietol.
Dňa 5. septembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 5. septembra 2007 zákonná sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby
vyžiadala správy k žiadosti o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo.
Dňa 10. septembra 2007 bol spis zaslaný na krajský súd, aby rozhodol o sťažnosti
proti zamietnutiu obnovy konania.
Dňa 11. septembra 2007 M. T. zaslalo súdu požadovanú správu.
Dňa 13. septembra 2007 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru T. zaslalo súdu
výpis z evidenčnej karty vodiča.
Dňa 14. septembra 2007 Obvodné oddelenie Policajného zboru T. zaslalo súdu
požadovanú správu.
Dňa 17. septembra 2007 O. v T. reagoval na ostatnú žiadosť súdu.
Dňa 20. septembra 2007 krajský súd uznesením sp. zn. 7 Tos 37/07 zamietol
sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania.
Dňa 9. októbra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 25. októbra 2007 vyšší súdny úradník dal úpravou kancelárii pokyn, aby
vyžiadala odpis z registra trestov v súvislosti so žiadosťou o upustenie od výkonu zvyšku
zákazu činnosti.
Dňa 9. novembra 2007 bol súdu doručený výpis z registra trestov týkajúci sa
sťažovateľa.
Dňa 12. septembra 2008 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní o jeho
žiadosti o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlo.
Dňa 16. septembra 2008 vyšší súdny úradník predvolal sťažovateľa na výsluch na
7. október 2008.
Dňa 7. októbra 2008 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom výsluchu
zo zdravotných dôvodov, čo aj zdokladoval.
Dňa 28. októbra 2008 sťažovateľ opakovane podal sťažnosť na prieťahy v konaní
o jeho žiadosti o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlo.
Dňa 28. októbra 2008 vyššia súdna úradníčka listom oznámila sťažovateľovi, že:
„Zo spisu tunajšieho súdu som zistila, že trest zákazu činnosti ste vykonal dňom
27. 11. 2007, o čom som dňa 11. 12. 2007 informovala i Register trestov pri Generálnej
prokuratúre SR Bratislava. Dňa 14. 2. 2008 tunajší súd rozhodol tak, že ste sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a má sa za to, že sa na Vás bude hľadieť ako keby
ste nebol odsúdený. Rozhodnutie ste prevzal dňa 20. 2. 2008 a toto nadobudlo
právoplatnosť dňom 26. 2. 2008.“. Z pripojenej doručenky vyplýva, že sťažovateľ prevzal
uvedený list 31. októbra 2008.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo vedenom pod sp. zn. 1 T 143/04 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd poznamenáva, že o prípustnosti predmetnej ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie rozhodol už uznesením č. k. II. ÚS 217/09-10 z 27. mája 2009, pričom prihliadol
na to, že v napadnutom konaní okresný súd v merite veci žiadne rozhodnutie nevydal, a
práve preto nemohol prihliadnuť na inak opodstatnenú argumentáciu predsedníčky
okresného súdu, že ústavný súd „stanovil, že je oprávnený posudzovať sťažnosti na
prieťahy v konaní, iba ak namietané konanie stále trvá v momente, kedy bola ústavná
sťažnosť podaná“.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím správaním
k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadoval pokračovania v konaní a taktiež podal sťažnosť
na prieťahy v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že okresný súd v danej veci od podania žiadosti
o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu, ktorá bola doručená okresnému súdu 30. mája 2007, až do uplynutia
lehoty 27. novembra 2007, počas ktorej sťažovateľovi zákaz činnosti trval, okrem
zadováženia správ nevyniesol meritórne rozhodnutie. Možno teda konštatovať, že okresný
súd v napadnutom konaní odmietol spravodlivosť (denegatio iustitione), keď nerozhodol
o žiadosti sťažovateľa o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
v napadnutom konaní. Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani okolnosť, že
sťažovateľovi bolo 28. októbra 2008 skutočne oznámené, že trest zákazu činnosti vykonal
už 27. novembra 2007. Uvedená neefektívna nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože minimálne počas šiestich mesiacov súd nevykonával vo veci
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie
neefektívnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba
považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku
zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.
Obranu predsedníčky okresného súdu, že „sťažnosť navrhovateľa nie je dôvodná,
pretože vykonávanie dôkazov zo strany Okresného súdu bolo sťažené v dôsledku toho, že
navrhovateľ podával mimoriadny opravný prostriedok, pričom nebol k dispozícii predmetný
spis“, ako i argument, že „po zmene predsedu súdu (apríl 2007) vznikla situácia, že došlo
k prerozdeľovaniu súdnej agendy, k personálnym zmenám súvislosti so vznikom nových
súdov od 1. 1. 2008 ako aj k zníženiu počtu zamestnancov súdu o 21, vrátane sudcov, čím
znova došlo k prerozdeľovaniu vecí“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný
súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo
bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho
danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na
skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V súvislosti
s argumentom, že „nebol k dispozícii spis“, ústavný súd už tiež uviedol, že ústava v čl. 48
ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
V okolnostiach danej veci však nič nemohlo brániť tomu, aby bol prípadne vytvorený
náhradný spis na účely napadnutého konania.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. Pretože sťažovateľ trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo vykonal už
27. novembra 2007, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 €,
pretože „vidí nemajetkovú ujmu vo svojom pretrvávajúcom pocite právnej neistoty,
spočívajúcu v pocitoch márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcich porušovanie
základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ vytýka celé
obdobie súdneho konania v dobe 6 mesiacov, keďže súd v predmetnom konaní okrem
zabezpečenia správ o povesti nevydal v merite veci žiadne rozhodnutie.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za
primerané vo výške 3 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol predovšetkým na to, že v danom
prípade zo strany okresného súdu došlo k „denegatio iustitione“, čo z ústavnoprávneho
hľadiska za žiadnych okolností nebolo možné prehliadnuť a tolerovať. Navyše ústavnému
súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľ v aktuálnom „čase potreboval vodičské oprávnenie
pri uchádzaní sa o prácu, kde vodičské oprávnenie bol predpokladom prijatia do
pracovného pomeru“.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 23. marca 2009 a spísanie
sťažnosti z 23. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume
dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 231,80 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2009