Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 278/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť J. U., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l základné

právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. U. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500 € (slovom

sedemtisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. U. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2009

doručená sťažnosť J. U., B. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaniami doručenými

ústavnému súdu 20. júla 2009 a 28. októbra 2009, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 16. novembra 1995 podal na okresnom

súde návrh na určenie obsahu pracovného pomeru a 21. novembra 1995 návrh na určenie

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Z dôvodu, že zamestnávateľ mu dal ešte pred

uplynutím výpovednej lehoty druhú výpoveď z pracovného pomeru 24. januára 1996, podal

okresnému súdu toho istého dňa návrh na určenie jej neplatnosti a súčasne navrhol spojenie

vecí z dôvodu totožnosti účastníkov a skutku.

Okresný súd o druhom návrhu na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru

nielenže dodnes meritórne nerozhodol, ale ani nenariadil termín prvého pojednávania.

Okresný súd nerozhodol ani o návrhu sťažovateľa na spojenie uvedených súvisiacich vecí

a konanie o určenie neplatnosti druhej výpovede z 24. januára 1996 vedie v samostatnom

konaní pod sp. zn. . Sťažovateľ doručil 25. marca 2009 predsedovi okresného

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorá bola vyhodnotená

ako dôvodná, keď bola konštatovaná nečinnosť okresného súdu v období od decembra 1999

do decembra 2007 (list podpredsedu okresného súdu sp. zn. Spr 2027/09 z 19. mája 2009),

avšak napriek tomu dosiaľ vo veci rozhodnuté nebolo.

Vzhľadom na to, že o návrhu sťažovateľa okresný súd nerozhodol ani po 13 rokoch

od podania návrhu na začatie konania, ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Základné právo J. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom OS

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a bezodkladne splnil uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č. k. -62 .

3. J. U. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7 533 € (slovom

sedemtisícpäťstotridsaťtri Eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislave III je povinný uhradiť J. U. trovy právneho zastúpenia

v sume 730,98 € (slovom sedemstotridsať Eur a 98 centov) za päť úkonov právnej pomoci

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -21 z 10. septembra 2009 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie.

Napriek tomu, že ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k podanej

sťažnosti, a to listom č. k. -26 zo 16. septembra 2009, okresný súd svoje právo

nevyužil a do rozhodnutia ústavného súdu sa k veci nevyjadril.

Na základe žiadosti ústavného súdu sťažovateľ v liste z 26. októbra 2009 uviedol, že

netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených listín a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 24. januára 1996 doručil sťažovateľ okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhal

proti Ú., B., vydania rozsudku, ktorým súd určí, že výpoveď sp. zn. ÚIC-24/96-sekr

z 24. januára 1996 je neplatná, pracovný pomer sťažovateľa so žalovaným založený

menovaním 1. apríla 1995 naďalej trvá a uloží žalovanému nahradiť sťažovateľovi ušlú

mzdu a trovy konania. V žalobe sťažovateľ okrem iného uviedol, že pred rovnakým súdom

sa na základe jeho skoršej žaloby (z 15. decembra 1995) proti rovnakému žalovanému vedie

konanie o neplatnosť predchádzajúcej výpovede z pracovného pomeru z 20. novembra

1995, ktorú dal sťažovateľovi jeho zamestnávateľ, a to pod sp. zn. ,

- 3. decembra 1997 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

návrhu v lehote 20 dní (upresnenie označenia účastníka na strane odporcu),

- 7. januára 1998 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že právnym nástupcom na

strane odporcu je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky,

- 3. decembra 1998 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní odstránil

nedostatky návrhu v tom smere, že mal špecifikovať žalobný petit v časti mzdového nároku,

- 29. decembra 1998 sťažovateľ doručil okresnému súdu špecifikáciu žalobného

petitu,

- 4. februára 1999 okresný súd z pripojeného spisu sp. zn. vyhotovil

fotokópie č. l. 24, 25, 26 a priložil ich do spisu,

- 2. decembra 1999 okresný súd zaslal žalobu Ministerstvu školstva Slovenskej

republiky na vyjadrenie,

- 28. marca 2006 úprava kancelárii: zistiť stav konania vo veci sp. zn. ,

- 29. marca 2006 úradný záznam: vec vedená pod sp. zn. nebola dosiaľ

právoplatne skončená,

- 11. októbra 2006 úprava kancelárii: zistiť, či bola právoplatne skončená vec sp. zn.

,

- 12. októbra 2006 konštatované, že vec sp. zn. nie je právoplatne

skončená,

- 24. mája 2007 konštatované, že vec sp. zn. nie je právoplatne skončená,

- 9. októbra 2007 pripojený náhradný obal k spisu tamojšieho súdu sp. zn.

(odpojený 9. novembra 2007),

- 20. decembra 2007 okresný súd vyzval žalovaného na oznámenie, či a na základe

akej právnej skutočnosti došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

Ú. v B.,

- 16. januára 2007 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na výzvu odpovedalo

a uviedlo, že Ú. v B. bolo rozpočtovou organizáciou Ministerstva školstva Slovenskej

republiky a bolo zrušené príkazom ministerky školstva Slovenskej republiky č. 24/1996

dňom 30. júna 1997 s tým, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky prevzalo po

zrušenom Ú. ako jeho zriaďovateľ od 1. júla 1997 delimitovaných päť zamestnancov

a prípadné finančné nároky a finančné operácie,

- 19. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. -38 konanie zastavil,

pretože dospel k názoru, že sťažovateľom označený žalovaný – Ú. v B. zaniklo bez

právneho zástupcu,

- 23. mája 2008 podal sťažovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie,

- 5. júna 2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 6. júna 2008 krajský súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu

sp. zn. ,

- 17. júna 2008 okresný súd oznámil krajskému súdu, že spis sp. zn. sa

nachádza na krajskom súde z dôvodu odvolania,

- 29. januára 2009 krajský súd uznesením č. k. -62 zrušil uznesenie

okresného súdu o zastavení konania s odôvodnením, podľa ktorého s poukazom na

ustanovenie

o rozpočtových pravidlách v znení účinnom do 31. decembra 1999 prechádzajú práva

a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie na jej zriaďovateľa,

- 12. februára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu,

- 23. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. -65 rozhodol, že bude

v začatom súdnom konaní pokračovať ako s odporcom s Ministerstvom školstva Slovenskej

republiky a zamietol návrh sťažovateľa na pripustenie zámeny účastníkov na strane

žalovaných (pretože pôvodného žalovaného, ktorý zanikol, nemožno zameniť) a zamietol aj

sťažovateľov návrh na spojenie vecí vedených pod sp. zn. a sp. zn. ,

- 14. apríla 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti výrokom uznesenia okresného

súdu z 23. marca 2009, ktorými boli zamietnuté jeho návrhy na zámenu účastníkov

a spojenie konaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je

určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrada mzdy, t. j. vec, ktorej povaha

(spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžadovala

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Posúdením namietaného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

podľa prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie nie je

po právnej ani skutkovej stránke zložité – jeho predmetom je určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru sťažovateľa a náhrada mzdy. Doterajšia dĺžka napadnutého konania

nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu,

ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu. Poukazujúc na uvedený

chronologický prehľad doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že okresný súd bol vo veci

úplne nečinný v obdobiach:

- od 24. januára 1996 (začatie konania) do 3. decembra 1997 (výzva sťažovateľovi na

odstránenie nedostatkov návrhu), teda 22 mesiacov,

- od 7. januára 1998 (sťažovateľ reagoval na výzvu) do 3. decembra 1998 (výzva na

odstránenie nedostatkov návrhu – špecifikácia mzdového nároku), teda 11 mesiacov,

- od 4. februára 1999 (úprava kancelárii) do 2. decembra 1999 (prípis Ministerstvu

školstva Slovenskej republiky), teda 22 mesiacov,

- od 2. decembra 1999 do 28. marca 2006 (úprava kancelárii zistiť stav konania

vo veci sp. zn. ), teda 63 mesiacov,

- od 29. marca 2006 (úradný záznam) do 11. októbra 2006 (úprava kancelárii), teda

6 mesiacov,

- 12. októbra 2006 (úprava vykonaná) do 24. mája 2007 (znovu zistený stav konania

sp. zn. ), teda 7 mesiacov,

- od 24. mája 2007 do 20. decembra 2007 (výzva Ministerstvu školstva Slovenskej

republiky), teda 6 mesiacov,

- od 16. januára 2007 (odpoveď na výzvu) do 19. februára 2008 (uznesenie

o zastavení konania), teda 13 mesiacov.

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

minimálne dvanástich rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu

okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 533 €.

Dôvodil to tým, že v jeho veci dosiaľ vôbec nebol nariadený termín pojednávania, celkové

zbytočné prieťahy v konaní dosiahli značné obdobie, jeho vec nebola komplikovaná

žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami ani na strane súdu, celková dĺžka konania presiahla

trinásť rokov a požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá

doterajšej judikatúre ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V dôsledku

tohto stavu vecí pociťuje sťažovateľ nekonanie okresného súdu ako nespravodlivosť,

vzbudzuje v ňom pochybnosť o tom, že Slovenská republika je právny štát, stratil dôveru

v zákony i súdy a nadobudol presvedčenie, že v jeho veci okresný súd podanú žalobu

„zaručene zamietne“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

v podstate požadovanej sume 7 500 €, pričom prihliadol na

neobyčajne dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ako aj na význam konania pre sťažovateľa.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 23. apríla 2009 a spísanie

sťažnosti doručenej 3. apríla 2009). Ostatné úkony vykonané advokátom ústavný súd

nepovažoval za účelne vynaložené. Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena

v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 245,70 €,

ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 46,68 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010