Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 366/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2010 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza prerokoval sťažnosť PaedDr. R. K., S., zastúpeného advokátkou JUDr. D. H., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a tiež práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Banská Bystrica, a takto

rozhodol:

1. Základné právo PaedDr. R. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. PaedDr. R. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť PaedDr. R. K. trovy

konania v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. D. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2009

doručená sťažnosť PaedDr. R. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. D. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ má vyživovaciu povinnosť voči

plnoletému synovi A. K., nar... Rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 7. apríla

2006, právoplatným a vykonateľným 27. júna 2006, došlo k zmene sumy výživného, ktorou

bol povinný sťažovateľ prispievať na výživu svojho syna, na sumu 3 500 Sk mesačne od 14.

marca 2005.

Na základe návrhu v tom čase maloletého syna sťažovateľa (ďalej len „oprávnený“),

zastúpeného zákonnou zástupkyňou – matkou, a poverenia okresného súdu z 27. júla 2006

začal súdny exekútor JUDr. M. M., B. (ďalej len „súdny exekútor“), vykonávať exekúciu

proti sťažovateľovi ako povinnému v prospech oprávneného.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ priamo na účet súdneho exekútora 28. septembra

2006 uhradil sumu 36 750 Sk (zmeškané výživné) a 9. októbra 2006 sumu 3 500 Sk (splatné

bežné výživné) a taktiež po dohode so súdnym exekútorom sumu 7 000 Sk na trovy

exekúcie (titulom dosiaľ vynaložených nákladov súdneho exekútora na vedenie exekúcie),

doručil 9. októbra 2006 okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57

ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 19. februára 2006 (tento dátum

uvádza okresný súd, zo spisu však vyplýva, že správne má byť „19. februára 2007“, pozn.)

návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn.

EX 2035/2006 zamietol. Zároveň námietkam sťažovateľa vzneseným proti trovám exekúcie

čiastočne vyhovel do sumy 950 Sk.

Na základe odvolania sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu v časti, v ktorej

okresný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej

len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 19. apríla 2007 napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie krajského

súdu bolo okresnému súdu doručené 23. mája 2007. Následne bol okresný súd vo veci

podľa sťažovateľa nečinný až do 21. januára 2009, keď požiadal súdneho exekútora

o zapožičanie exekučného spisu sp. zn. EX 2035/2006, a potom bol opätovne vo veci

nečinný.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní

k porušeniu jeho základného práva podľa a podľa listiny

a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

okresnému súdu, aby v označenom konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

z 15. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, dospel k záveru, že od

ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu v prípise sp. zn.

Spr 4026/2009 z 18. novembra 2009 doručenom ústavnému súdu 24. novembra 2009

predložil podrobný rozbor predmetnej exekučnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

. V prípise okrem iného uviedol:

„- Dňa 25. 07. 2006 podal na súd exekútor JUDr. M. M., so sídlom B., žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

- 27. 07. 2006 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu č. k. zo dňa 07. 04. 2006,

- 09. 10. 2006 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie,

- 12. 10. 2006 postúpi1 exekútor námietky (z 28. 09. 2006) proti exekúcií a proti

trovám exekúcie,

- 20. 10.2006 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam,

- 03. 11.2006 súd doručoval matke oprávneného prípis, v ktorom oznamuje, že

nakoľko povinný po začatí exekúcie uhradil vymáhané výživné 46 050,- Sk, bude v exekúcii

pokračovať už len vymáhaním bežného výživného...

- 21. 11. 2006 povinný prostredníctvom advokátky JUDr. S. oznámil súdu, že bežné

výživné zasiela riadne a včas priamo na účet súdneho exekútora,

- 21. 11. 2006 povinný podal námietku zaujatosti, sťažnosť' voči postupu súd.

exekútora,

- 27. 11. 2006 súdny exekútor postúpil súdu námietky zaujatosti povinného,

- 01. 12. 2006 súd adresoval právnej zást. povinného prípis, zároveň sa robil dotaz

na súdneho exekútora (č. 1. 39 - 40),

- 01. 12. 2006 - matka oprávneného vo vyjadrení uviedla, že trvá na vymáhaní

bežného výživného a žiada, aby súd exekúciu nezastavil,

- 05. 12. 2006 povinný vo vyjadrení uviedol, že trvá na námietkach podaných proti

trovám exekúcie, berie späť podané námietky proti exekúcií,

- 07. 12. 2006 súd uznesením rozhodol, že nevylučuje súdneho exekútora JUDr. M,

M. z vykonávania exekúcie,

- 08. 12. 2006 súd robil dotaz na exekútora,

- 05. 01. 2007 súd opätovne vyzval súdneho exekútora o zaslanie vyúčtovania trov

exekúcie - 16/01/2007 doručil súdu,

- 09. 02. 2007 povinný prostredníctvom práv. zást. podal vyjadrenie k vyčísleniu

k trov exekúcie,

- 19. 02. 2007 súd uznesením návrh povinného na zast. exekúcie zamieta. Súd

námietkam povinného vzneseným proti trovám exekúcie čiastočne vyhovuje do sumy 950,-

Sk,

- 05. 03. 2007 podal povinný odvolanie,

- 08. 03. 2007 doručila právna zástupkyňa odporcu - JUDr. S. dohodu o zániku

plnomocenstva povinného,

- 19. 03. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici,

- 19. 04. 2007 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu z 19. 02. 2007 a vec vrátil

na ďalšie konanie (č. listu 81) - právoplatné 18. 06. 2007,

- 23. 05. 2007 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 07. 06. 2007 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania,

- 10. 07. 2007 súd vyznačoval právoplatnosť na rozhodnutie KS - 18. 06. 2007,

- od 01. 11. 2007 do 02. 01. 2009 bol spis pridelený na vybavenie a rozhodnutie VSÚ

JUDr. B.- bez úpravy

- 20. 11. 2008 podal povinný návrh, v ktorom žiada o povolenie odkladu exekúcie,

- v januári 2009 bol spis predelený na vybavenie VSÚ JUDr. P.,

- 21. 01. 2009 súd žiada súdneho exekútora o zapožičanie exekučného spisu

č. EX 2035/2006 - 06/02/2009 exekútor zapožičal,

- 02. 04. 2009 súd žiadal povinného o oznámenie, či trvá na návrhu na odklad

vzhľadom na to, že o návrhu v konaní - o zrušenie vyživovacej povinnosti, bolo

rozhodnuté zastavením (v spise je na č. 1. 97 pripojené uznesenie z 17. 12.2008),

- 17. 06. 2009 povinný oznámil súdu, že v súčasnosti netrvajú dôvody uvádzané

v návrhu z 20. 11. 2008,

- 17. 07. 2009 súd uznesením rozhodol - že exekúcia, ktorá začala pred súdnym

exekútorom JUDr. M. sa vyhlasuje za neprípustnú (č. 1. 106),

- 03. 08. 2009 podal oprávnený odvolanie,

- 13. 08. 2009 súd vydal opravné uznesenie - oprava záhlavia uznesenia (č. 1. 110),

- 28. 08. 2009 súd doručoval oprávnenému opätovne uznesenia (č. 1. 81, 106, 110)

s tým, že rozhodnutie prevzala jeho matka,

- 11. 09. 2009 povinný doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu oprávneného,

- 17. 09. 2009 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu z 28. 08. 2009 č. l. 110,

- 28. 10. 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie

o odvolaní oprávneného

- 12. 11. 2009 krajský súd potvrdil uznesenia okresného súdu z 17. 07. 2009 a 13. 08.

2009,

- 13. 11. 2009 tunajší súd doručuje rozhodnutie účastníkom konania.

Pokiaľ sa týka aktuálneho stavu konania, po vrátení doručeniek z rozhodnutia

krajského súdu z 12. 11. 2009, bude vyznačená právoplatnosť na uznesenie okresného súdu

z 17. 07. 2009 a následne súd vydá uznesenie o zastavení konania.“

Rovnaké procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj

ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu.

K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa

v podaní doručenom ústavnému súdu 4. decembra 2009, v ktorom zotrvala na tom, že

postupom okresného súdu v uvedenom exekučnom konaní boli spôsobené prieťahy,

argumentujúc tým, že porušenie ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa „malo za

následok predĺženie konania o neprimerane dlhú dobu viac ako dvoch rokov“.

Ústavný súd zistil, že napadnuté exekučné konanie na okresnom súde nie je ku dňu

rozhodovania v tejto veci ešte právoplatne zastavené.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

listiny a tiež práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že názor o porušení svojich označených

základných práv zo strany okresného súdu vyvodzuje sťažovateľ (v namietanom konaní

v procesnom postavení povinného) najmä z nečinnosti okresného súdu v období od 23. mája

2007, t. j. od doručenia uznesenia krajského súdu sp. zn. z 19. apríla 2007,

ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 19. februára 2007

o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

zaručeného v a listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, ).

Ústavný súd preskúmal postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z hľadiska porušenia sťažovateľom označených práv v časovom úseku od

9. októbra 2006, keď sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, ktorým žiadal exekúciu

zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a podľa listiny a tiež

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný súd konštatuje, že časť namietaného konania, v ktorom mal okresný súd

rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie, nemožno ani po stránke právnej,

ani po stránke faktickej hodnotiť ako zložité konanie, pretože Exekučný poriadok

v ustanoveniach § 57 až § 59 obsahuje presne špecifikované dôvody, keď okresný súd môže

rozhodnúť o zastavení exekúcie, a dokazovanie súdu je potrebné vykonať len v rozsahu

preukázania existencie týchto zákonných dôvodov.

Právnou a faktickou zložitosťou veci neargumentoval ani predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 4026/2009 z 18. novembra 2009.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil

žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím

správaním prispel k doterajšej (viac než trojročnej) dĺžke namietaného konania. Sťažovateľ

urgoval (9. februára 2007) okresný súd, aby rozhodol o jeho návrhu na zastavenie exekúcie,

ktorý podal 9. októbra 2006, a sťažnosťou adresovanou predsedovi okresného súdu sa

domáhal jeho urýchlenia (20. januára 2009). Využívanie procesných oprávnení

sťažovateľom (námietka zaujatosti podľa § 30 Exekučného poriadku, návrh na odklad

exekúcie) nemalo podľa názoru ústavného súdu zásadný vplyv na priebeh namietaného

konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd z predloženého spisu, obsahu

sťažnosti a jej príloh, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu zistil, že okresný súd bol

bez akejkoľvek zákonnej prekážky vo veci nečinný v období od 18. júna 2007, keď po

vrátení spisu z krajského súdu (23. mája 2007) a doručení zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu z 19. apríla 2007 účastníkom konania toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť, do 21. januára 2009, keď okresný súd vyzval súdneho exekútora na

predloženie exekučného spisu sp. zn. EX 2035/2006 (19 mesiacov), a od 6. februára 2009,

keď bol okresnému súdu doručený predmetný exekučný spis, do 5. júna 2009, keď vyzval

sťažovateľa na vyjadrenie, či trvá na návrhu na odklad exekúcie z 20. novembra 2008

(4 mesiace).

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu k zbytočným prieťahom v súdnom

konaní môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj nesprávnou

(neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka

súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd (m. m. ).

V danom prípade ústavný súd ako neefektívnu vyhodnotil činnosť okresného súdu

smerujúcu k vydaniu uznesenia z 19. februára 2007, ktorým okresný súd síce rozhodol

o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie (tak, že ho zamietol) a o jeho námietkach proti

trovám exekúcie, ale toto uznesenie odvolací súd uznesením z 19. apríla 2007 zrušil

a usmernil okresný súd v tom smere, že exekúciu treba zastaviť.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojou

neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou v namietanom konaní porušil

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa listiny, ako aj právo na prerokovanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

predstavujúce „kompenzáciu skutočných útrap a psychickej traumy mojich a mojej rodiny,

ktoré sa odrazili aj na fyzickom a psychickom zdraví mojom a mojej manželky, ako aj

skutočných nákladov, času a energie, ktoré som musel vynaložiť v podmienkach právneho

štátu na to, aby som sa domohol svojich základných ľudských práv a slobôd“.

Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom

došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ako aj postavenie sťažovateľa v tomto konaní

[exekučné konanie bolo vyvolané tým, že sťažovateľ nesplnil dobrovoľne to, čo mu

ukladalo právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie (m. m. )], ústavný súd

rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. D. H. v konaní pred ústavným súdom. Vychádzajúc z

návrhu právnej zástupkyne sťažovateľa ich ústavný súd vyčíslil sumou 245,70 €

[vypočítanou zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (úkony právnej služby boli vykonané v

roku 2009)], a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j. 2-krát po 115,90 € a 2-krát po 6,95 €

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Keďže právna zástupkyňa

sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 4 vyhlášky ústavný súd

rozhodol o zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty 19 %, v sume 46,68 €, t. j.

priznal úhradu trov konania v celkovej sume 292,38 €.

Podanie právnej zástupkyne doručené 4. decembra 2009 nevyhodnotil ústavný súd

vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na

rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2010