Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 47/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., spol. s r. o., Ž., zastúpenej advokátom JUDr.

Mgr. Š. B., Ž., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2010

doručená sťažnosť spoločnosti A., spol. s r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., pre namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Dňa 17. 03. 2008 podal sťažovateľ na Okresný súd Banská Bystrica „Žaloba

o vydanie bezdôvodného obohatenia o zaplatenie 11 965,- Sk s príslušenstvom“ zo dňa

07. 02. 2008 voči žalovaným:

1. Slovenská republika – Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky…,

2. Daňový úrad S…,

3. B., spol. s r. o.,…

Sťažovateľ vo firme B., spol. s r. o. K., organizačná zložka zahraničnej osoby Ž.

(ďalej len vedľajší účastník) nakúpil rôzne druhy farieb na motorové vozidla v celkovej

hodnote 11 965,-Sk. Za uvedený tovar dodávateľovi žalobcovi vystavil faktúru č.

2007800368 zo dňa 30. 11. 2007, ktorá bola splatná dňa 14. 12. 2007.

Sťažovateľ príkazom z účtu omylom poukázal platbu 11 965,- Sk za uvedenú faktúru

č. 2007800368 na účet č... žalovaného v 3. rade, pretože v dávnej minulosti od neho bral

tovar, a preto mal jeho účet uložený v počítači. Skutočnosť je taká, že na žalovaného v 3.

rade je daňová exekúcia a preto platba žalobcu vo výške 11 965,- Sk automaticky prešla na

žalovaného v 2. rade.

Sťažovateľ výzvou zo dňa 22. 01. 2008 vyzval žalovaného v 2. rade, aby mu omylom

zaslanú pohľadávku platbu žalovanému v 2. rade vo výške 11 965,- Sk, ktorá na základe

daňovej exekúcie prešla na žalovaného v 1. rade vrátil, ako neoprávnený majetkový

prospech.

Žalovaný v 2. rade listom „Odpoveď na výzvu“ zo dňa 5. 2. 2008 oznámil žalobcovi,

že v zmysle o správe daní a poplatkov v znení

neskorších predpisov, správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je

vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil

daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné

a preto 11 965,- Sk nevrátil.

Sťažovateľ bol nútený napísať na Okresný súd Banská Bystrica podanie „Žaloba na

vydanie bezdôvodného obohatenia o zaplatenie 11 965,- Sk s príslušenstvom“ zo dňa 07.

02. 2009 – príloha č. 1.

Podľa ustanovenia kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. V danom prípade je bezdôvodné obohatenie získané

plnením bez právneho dôvodu.

Okresný súd Banská Bystrica do dnešného dňa vo veci samej nerozhodol, čo je

horšie je to, že do dnešného dňa nevytýčil ani jedno pojednávanie.

Preto sa sťažovateľ podaním „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 18. 09. 2009 –

príloha č. 2 obrátil na predsedu Okresného súdu Banská Bystrica s tým, že poukázal na

prieťahy v konaní a požiadal ho, aby v predmetnej veci zjednal nápravu.

Predseda Okresného súdu Banská Bystrica listom „Odpoveď na sťažnosť“ zo dňa

07. 10. 2009, sp. zn. Spr. 3046/2009 – príloha č. 3 uznal ako opodstatnenú sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v konaní a prisľúbil, že v predmetnej veci prijal opatrenia, aby súd

plynulé konal.

Skutočnosť je taká, že od uvedenej odpovede uplynuli dva mesiace a súd vo veci

samej nevytýčil žiadne pojednávanie.

Nečinnosťou okresného súdu vznikla sťažovateľovi značná škoda. Sťažovateľ je

obchodná firma a preto mohol viac krát otočiť predmetné finančné prostriedky. Uvedené

spôsobuje sťažovateľovi psychické a zdravotné problémy aj preto, že na predajňu ma päť

melónový úver, ktorý musí splácať, a preto mu je dobý každý cent.

Z uvedeného stručného prehľadu je zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala

plynúť podaním „Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia o zaplatenie 11 965,- Sk“

zo dňa 07. 02. 2008 na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 03.

2008, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Ku dňu 04. 01. 2010 tak celé súdne

konanie trvá viac ako 21 mesiacov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane

sťažovateľa, ktorý sa týka vrátenia neoprávneného majetkového prospechu, čím dochádza

k porušeniu jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 320 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia v sume.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka sa podľa

o súdoch v znení neskorších predpisov domáhala ochrany svojich

práv podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu z 18. septembra

2009.

Predseda okresného súdu reagoval na predmetnú sťažnosť listom sp. zn. Spr

3046/2009 zo 7. októbra 2009, v ktorom podrobne opísal prehľad úkonov vykonaných

vo veci a uviedol, že „samotné nevytýčenie termínu pojednávania v predmetnej veci bolo

spôsobené aj vadami návrhu z Vašej strany ako žalobcu. V súčasnosti sú problémy

s doručovaním výzvy súdu navrhovanému vedľajšiemu účastníkovi, pretože súhlas

navrhovaného vedľajšieho účastníka s jeho vstupom do kania je potrebný... Keďže vo veci

boli zistené prieťahy v konaní, Vašu sťažnosť považujem za dôvodnú. Z titulu svojej funkcie

som vykonal niektoré opatrenia, na základe ktorých by mali byť nedostatky v činnosti súdu

odstránené a vo veci by mal súd konať plynule. Ďakujem Vám za signalizovanie

nedostatkov, ktoré môžem využiť k riadiacej práci.“.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľka podala

predtým, ako sa obrátila na ústavný súd (8. januára 2010), sťažnosť na prieťahy v konaní

(18. septembra 2009), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1

nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti

okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Z odpovede predsedu okresného súdu (7. októbra 2009) vyplýva jednak to, že návrh

(žaloba) sťažovateľky sa vyznačoval nedostatkami, ktoré bolo potrebné odstraňovať, čo

samo osebe spôsobilo vznik (ním uznaných) prieťahov v konaní, ale najmä to, že predseda

okresného súdu vykonal opatrenia, aby už k zbytočným prieťahom nedochádzalo.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre uviedol, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými obdobiami nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (ako aj dohovoru), nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (,

), prípadne návrh (sťažnosť) odmietol ako zjavne neopodstatnený

(, ).

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

zatiaľ vylučuje, aby ho bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, resp.

nepostačuje na prijatie záveru, že by kratšie obdobia nečinnosti dosahovali takú intenzitu,

aby ich bolo možné označiť za zbytočné prieťahy.

Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd

zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany

sťažovateľky iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak

takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na

prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. ,

).

V prípade, ak okresný súd bude naďalej vo veci nečinný, sťažovateľke nič nebráni,

aby sa s prípadnými námietkami proti konaniu okresného súdu obrátila na ústavný súd.

Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2010