Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 41/2010
PDF · 149.67 KB
No categories available
III. ÚS 41/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia jej základných
práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a rozhodcovským rozhodnutím rozhodcu JUDr. J. Č. sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007
a takto
rozhodol:
Sťažnosť N. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára
2010 doručená sťažnosť N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
a rozhodcovským rozhodnutím rozhodcu JUDr. J. Č. (ďalej len „rozhodca“) sp. zn.
RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 (ďalej len „namietaný rozhodcovský rozsudok“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa spolu s manželom 17. septembra 2007
dozvedela o prebiehajúcom exekučnom konaní o vymoženie 7 500 000 Sk s prísl. na
Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) vykonávanom súdnym exekútorom
Ing. Mgr. B. H., na základe exekučného titulu - namietaného rozhodcovského rozsudku.
Dňa 18. septembra 2007 podala sťažovateľka spolu s manželom trestné oznámenie
a v októbri 2007 nahliadnutím do príslušného spisového materiálu zistila, že 12. septembra
2007 vydal okresný súd poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Dňa 14. septembra 2007 bol na základe namietaného rozhodcovského rozsudku
zablokovaný exekútorom nehnuteľný majetok manželov a ich bankové účty a sťažovateľka
nemohla tento majetok užívať a nakladať s ním.
Po podaní námietok proti exekúcii navštívila sťažovateľka 26. októbra 2007 spolu
s manželom rozhodcu „za účelom vyhotovenia kópie celého rozhodcovského spisu, o čom
bola vyhotovená aj notárska zápisnica“, pretože predtým nemali vedomosť o uskutočnení
rozhodcovského konania.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti podrobne opisuje dôvody, v čom vidí porušenie
svojich práv postupom rozhodcu, a tvrdí, že namietaným rozhodcovským rozsudkom
zo 7. mája 2007 boli porušené aj viaceré ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“).
Podľa tvrdenia sťažovateľky došlo postupom a namietaným rozsudkom rozhodcu
k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a tiež
práv podľa čl. 13 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a preto navrhuje, aby
ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie a vykonaní dokazovania prijal vo
veci jeho sťažnosti tento nález:
„1. Základné právo na prerokovanie veci súdom zriadeným zákonom a práva na
spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom
konaní, porušené bolo.
2. Základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
3. Základné právo na prejednanie záležitosti zákonným sudcom zaručené čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom
konaní, porušené bolo.
4. Základné právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky
postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
5. Základné právo na pokojné používanie majetku zaručené čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom rozhodcu
JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
6. Základné právo na účinné právne prostriedky nápravy zaručeného čl. 13
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konania, porušené bolo.
7. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7. 5. 2007, vydaný v
rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.
8. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok č. k. RK Cb/1/2007 zo dňa 7. 5. 2007, vydaný
v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.
9. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie v sume 25 tisíc eur, ktoré je povinný rozhodca JUDr. J. Č., nar. ..., K.
zaplatiť sťažovateľke N. P., nar. ..., D., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Sťažovateľka v tejto veci žiada, aby jej meno, priezvisko, bydlisko, bolo v
publikovaných rozhodnutiach nahradené iniciálkami v súlade s pokynom predsedu
Ústavného súdu Slovenskej republiky o anonymizácii údajov, publikovaných v
rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. marca 2004.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.
Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta, že k porušeniu jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie práv podľa čl. 13
dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť nezákonným postupom rozhodcu
v konaní vedenom pod sp. zn. RK Cb/1/2007 a namietaným rozhodcovským rozsudkom zo
7. mája 2007.
Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľka sa však dozvedela o tomto rozsudku ešte
26. októbra 2007 na notárskom úrade JUDr. J. A. (o čom bola spísaná aj notárska
zápisnica), ako to sama uvádza na strane 2 svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.
Znamená to, že už v tento deň 26. októbra 2007 sa sťažovateľka mohla reálne dozvedieť o
„inom zásahu“ do jej označených práv spočívajúcom v namietanom nezákonnom postupe
a rozsudku rozhodcu.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na uvedený deň oboznámenia sa
sťažovateľky so spisovým materiálom namietaného rozhodcovského konania sp. zn.
RK Cb/1/2007 (súčasťou ktorého bol aj namietaný rozhodcovský rozsudok zo 7. mája 2007)
a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (až 13. januára 2010) možno konštatovať, že
lehota stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez
akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podala túto sťažnosť.
Ústavný súd preto nemal inú možnosť, len sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2010