Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 315/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2010

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základného práva na právnu pomoc v konaní podľa

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru a porušenie princípu zákazu diskriminácie podľa čl. 14

dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žaloba bola sťažovateľom podaná

okresnému súdu 24. mája 2000, pričom vo veci sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie

a termín pojednávania nebol okresným súdom ani nariadený. Sťažovateľ v napadnutom

konaní namieta zbytočné a subjektívne prieťahy v trvaní 10 rokov, ktoré neboli odstránené

ani na základe jeho opakovaných sťažností na prieťahy v konaní podaných predsedovi

okresného súdu, ako aj predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Podľa tvrdenia sťažovateľa v predmetnej veci „bola podaná ústavná sťažnosť z dňa

30.06.2008, ktorej sa ústavný súd vôbec nevenoval a je v rovnakých subjektívnych

zbytočných prieťahoch“.

Sťažovateľ tiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom „z dôvodov, že bude úspešný, nemá žiaden príjem, je invalid bez

dôchodku, je nositeľom ŤZP, vlastní 1-iz.byt v ktorom býva a tento pod hrozbou dražby pre

platobnú neschopnosť“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava I porušuje , a

Slovenskej republiky a čl.6 ods.1 a čl.13 a čl.14 medzinárodného dohovoru, súd porušuje

práva D. B. opakovane, napriek existencii Nálezu .

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu konať bez ďalších

prieťahov a konať verejne a podľa zákonov.

II.C. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000

Eur v lehote 15 dni od dna doručenia Nálezu Ústavného súdu, plus trovy advokáta.

II.D. Ústavný súd podáva trestné oznámenie proti zákonnej sudkyni Z. K. za

spáchané trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenie spravodlivosti

a nadržiavanie odporcovi v konaní .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zo sťažnosti a zapožičaného súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že

sťažnosťou napadnuté konanie vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené

7. júla 2008, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2008

o zastavení konania potvrdené v odvolacom konaní uznesením krajského súdu sp. zn.

z 26. mája 2008. Proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu krajského súdu z 26. mája

2008 podal sťažovateľ 3. júla 2008 dovolanie, na základe ktorého okresný súd 23. apríla

2009 predložil spis na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“). Najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený s tým,

že je potrebné opätovne predložiť ho až potom, keď krajský súd rozhodne o odvolaní

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 18. februára 2009, ktorý mu neustanovil

advokáta pre dovolacie konanie. Krajský súd uznesením č. k. -190

z 31. marca 2010 odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 18. februára 2009

odmietol. Okresný súd uznesením č. k. -192 z 5. mája 2010 vyzval sťažovateľa,

aby si zvolil advokáta pre dovolacie konanie a doručil súdu splnomocnenie oprávňujúce

advokáta na zastupovanie pred dovolacím súdom.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ nenapáda porušenie označených

práv v spojení s postupom okresného súdu realizujúceho úkony súvisiace s konaním

o dovolaní, ale namieta postup okresného súdu v konaní ako takom vedenom pod sp. zn.

, čo okrem iného možno vyvodiť aj z tejto argumentácie sťažovateľa: „Žaloba

bola podaná 24.05.2000 a vec je stále bez jediného pojednávania a bez vytýčenia termínu

pojednávania. Prieťahy zbytočné a subjektívne trvajú 10-rokov.“

1. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a , ako aj práv podľa a dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd už pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti z obsahu spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn.

zistil, že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod

uvedenou spisovou značkou bolo práve namietané porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a , ako aj práv podľa a dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 21. októbra 2009 sťažnosť

sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí

návrhu na začatie konania pre oneskorenosť je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli

citované ustanovenie . Nejde však o podmienku

konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté

právoplatne skončené konanie, ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol

odmietnutý ako oneskorene podaný ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného

porušenia a , ako aj a dohovoru už po jej

predbežnom prerokovaní ako neprípustnú odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24

písm. a) .

2. Sťažovateľ sťažnosťou namietal aj porušenie základného práva zaručeného v čl. 47

ods. 2 , ako aj práva zaručeného v dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. mája 2010 namietal porušenie

svojich označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktoré právoplatne skončilo 7. júla 2008. Ústavný súd preto konštatuje, že

sťažnosť bola nepochybne podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného

porušenia a dohovoru už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

ako oneskorene podanú podľa .

3. V navrhovanom petite sťažnosti sťažovateľ neuvádza porušenie základného práva

zaručeného v postupom okresného súdu vo veci vybavenia jeho

sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré uvádza v sťažnosti, preto ústavný súd

uvedené považoval iba za súčasť jeho argumentácie (, ).

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že sťažovateľ v sťažnosti namietal

prieťahy v konaní aj vo vzťahu k sťažnosti z 30. júna 2008, ktorú podal ústavnému súdu vo

veci napadnutého konania a ktorej sa ústavný súd podľa jeho tvrdenia vôbec nevenoval.

Z obsahu spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. ústavný súd zistil, že

sťažnosť sťažovateľa z 30. júna 2008 bola doručená 3. júla 2008 a ústavným súdom bola

predbežne prerokovaná 16. decembra 2008. Uznesením č. k. -6

zo 16. decembra 2008 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol a uvedené uznesenie bolo

sťažovateľovi doručené 18. februára 2009.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010