Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 378/09
PDF · 120.47 KB
No categories available
IV. ÚS 378/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 73/00 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2009
doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovoru“) a porušenie princípu zákazu diskriminácie podľa čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 73/00 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ požadoval okrem vyslovenia porušenia označených práv uloženie príkazu
okresnému súdu „konať bezodkladne“ a ďalej sa domáhal priznania finančného
zadosťučinenia v sume 30 000 Sk (995,82 €) a úhrady trov konania.
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta v konaní pred
ústavným súdom.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je
zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou (§ 49
a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom.
Ústavný súd zo sťažnosti a zapožičaného súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že
sťažnosťou napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 7 C 73/00 bolo právoplatne skončené
7. júla 2008, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2008
o zastavení konania potvrdené v rámci odvolacieho konania uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 121/08 z 26. mája 2008.
Je potrebné uviesť, že 3. júla 2008 bolo krajskému súdu v napadnutej veci doručené
sťažovateľom podané dovolanie, na základe ktorého okresný súd 23. apríla 2009 predložil
spis na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
Vzhľadom na to, že vo veci nebolo dosiaľ rozhodnuté o odvolaní sťažovateľa proti
uzneseniu okresného súdu z 18. februára 2009, ktorý mu neustanovil advokáta pre dovolacie
konanie, najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený s tým, že je ho
potrebné najvyššiemu súdu opätovne predložiť až potom, keď krajský súd rozhodne
o odvolaní sťažovateľa.
Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nenapáda porušenie označených práv
v spojení s postupom okresného súdu realizujúceho úkony súvisiace s dovolacím konaním,
ale namieta postup okresného súdu v konaní ako takom vedenom pod sp. zn. 7 C 73/00, čo
okrem iného možno vyvodiť aj z jeho argumentácie, že „prieťahy prekročili dĺžku 9-rokov
a 1-mesiac“.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. júna 2009
sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv v konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 7 C 73/00, ktoré právoplatne skončilo 7. júla 2008. Vzhľadom na to možno
konštatovať, že sťažnosť bola nepochybne podaná po uplynutí lehoty ustanovenej § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní finančného
zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ
domáhal jeho priznania, nezaoberal, rovnako ako žiadosťou o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2009