Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 192/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosti N. P. a M. P., D., vedené Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 22

ods. 1, a a práv podľa ,

čl. 8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , Ex 127/2008 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti N. P. a M. P. vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti N. P. a M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2010

doručená sťažnosť N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), následne 22. marca 2010 mu bola

doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ako

aj ďalšia sťažnosť sťažovateľky, a napokon 24. marca 2010 doručili obaja sťažovatelia

ústavnému súdu ďalšie dve samostatné sťažnosti. Všetky sťažnosti sú do značnej miery

obsahovo totožné a sťažovatelia nimi namietajú porušenie svojich základných práv podľa

, , 2 a 3, , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

, Ex 127/2008 (ďalej aj „namietané exekučné konanie“).

Z obsahu sťažností a ich príloh okrem iného vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi

namietaného exekučného konania (v procesnom postavení povinných) o vymoženie sumy

7 500 000 Sk s prísl., ktoré začalo 15. apríla 2008 na základe poverenia č. 5803 045349*

vydaného okresným súdom pre súdneho exekútora JUDr. M. Z.

Už 17. septembra 2007 sa sťažovatelia pri návšteve banky, v ktorej majú vedené

účty, dozvedeli o zablokovaní týchto účtov a po následnej návšteve exekútorského úradu

súdneho exekútora zistili, že je proti nim vedená exekúcia. Exekučným titulom v tejto veci

je rozhodcovské rozhodnutie rozhodcu JUDr. J. Č. (ďalej len „rozhodca“) sp. zn.

RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 (ďalej len „namietaný rozhodcovský rozsudok“) vydané

podľa sťažovateľov na základe sfalšovanej zmenky. V spojitosti s tým podali sťažovatelia

18. septembra 2007 trestné oznámenie.

Sťažovatelia podrobne opisujú chronológiu priebehu namietaného exekučného

konania, v ktorom podľa nich konal a rozhodoval miestne nepríslušný súd a dochádzalo

v ňom k celému radu podvodov, pochybení a nezákonností konkretizovaných

v sťažnostiach. Napokon došlo k stavu, keď okresný súd „viedol súbežne dva ex. konania

voči tým istým povinným, na tú istú sumu údajného dlhu, na základe toho istého exekučného

titulu rozhodcovského rozsudku zo dňa 7. 5. 2007 a pritom vedome uznal za exekučný titul

listinu, ktorá preukázateľne porušovala zák. a bola v príkrom rozpore

s zákonom na ochranu osobných údajov a s právom na ochranu osobných údajov,

garantovaným SR“.

Sťažovatelia poukazujú na podľa nich neoprávnené zisťovanie, získavanie

a zhromažďovanie údajov o ich osobách, ako aj nezrovnalosti, pokiaľ ide o uvedenie adresy

ich trvalého pobytu, ako aj mena a priezviska sťažovateľky na poverení na vykonanie

predmetnej exekúcie, v namietanom rozhodcovskom rozsudku a následne v súdnym

exekútorom vydanom upovedomení o začatí exekúcie sp. zn. EX 127/08 z 29. apríla 2008

so skutočným stavom, ktorému uvedené údaje nezodpovedali.

Vo vzťahu k spochybňovanému rozhodcovskému rozsudku sťažovatelia namietajú,

že rozhodca nemal ich písomný súhlas na to, aby tento rozsudok obsahoval ich osobné údaje

a aby ho postúpil neoprávnenej osobe (druhému majiteľovi sfalšovanej zmenky), ktorá ho

následne poskytla ďalším neoprávneným osobám a napokon bol prostredníctvom súdneho

exekútora „prijatý súdom za účelom ďalšieho spracovania a poskytovania súdneho spisu

iným osobám, ktoré sa so spisom oboznámili a robili si z neho kópie a výpisy“.

Sťažovatelia sú toho názoru, že „Súd v zmysle v spojení s , v spojení

s EP v spojení s SR mal povinnosť nezákonne začatú exekúciu

aj bez návrhu zastaviť. Súd opakovane porušil zákon a svojvoľne v exekúcii neoprávnene

pokračoval, čím preukázal, že koná výlučne v záujme a prospech oprávneného. Osoby

konajúce v mene súdu opakovanými porušeniami , zákona a medzinárodných zmlúv,

prejavili svojvôľu, sa dopustili nielen nesprávneho procesného postupu, ale nepochybne

aj nesprávneho úradného postupu, porušili zákon č. 4822/2002 Z. z., porušili ústavné práva

sťažovateľky garantované . ods. 2 a ods. 3 SR, a

SR, zneužili jej osobné údaje, ohrozili bezpečnosť a neoprávnene zasiahli

do súkromia, preukázali svoju zaujatosť vo veci, čím porušili právo na právnu a súdnu

ochranu a na spravodlivý proces.“.

Odvolávajúc sa na

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovatelia

navrhli, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

namietaného rozhodcovského rozsudku, ako aj poverenia č. 5803 045349* vydaného

15. apríla 2008 okresným súdom pre súdneho exekútora JUDr. M. Z.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosti na ďalšie konanie

a následne vo veci samej nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie ich označených práv

postupom okresného súdu v namietanom exekučnom konaní, zakáže okresnému zneužívať

ich osobné údaje, a „aby tieto osobné údaje zo súdneho spisu sp. zn. boli

zlikvidované“, zakáže okresnému súdu používať namietaný rozhodcovský rozsudok a ďalšie

písomnosti obsahujúce ich osobné údaje a zruší poverenie vydané okresným súdom pre

súdneho exekútora JUDr. M. Z. Napokon sťažovatelia žiadajú, aby im ústavný súd priznal

finančné zadosťučinenie každému v sume 25 000 €.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19

ods. 1, 2 a 3, , a a práv podľa , a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

Ex 127/2008.

K porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť podľa ich tvrdenia

predovšetkým v dôsledku toho, že okresný súd zneužil ich osobné údaje tým, že ich

neoprávnene zhromažďoval, neoprávnene prijal do súdneho spisu sp. zn. ,

Ex 127/2008 písomnosti, v ktorých došlo k zneužitiu ich osobných údajov, neoprávnene

spracovával písomnosti, ktoré obsahovali ich osobné údaje, neoprávnene sprístupnil ich

osobné údaje tretím osobám a zbavil ich práva na informáciu o tom, že ich údaje boli

neoprávnene spracované a poskytnuté tretím osobám.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

ich právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na to, že všetky sťažnosti smerujú

proti postupu okresného súdu v tom istom exekučnom konaní, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v prvom bode výroku tohto

uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , Ex 127/2008

Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 6. mája 2010 odmietol ako zjavne

neopodstatnenú a neprípustnú sťažnosť sťažovateľov okrem iného vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa a , ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v namietanom

exekučnom konaní.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí

návrhu na začatie konania pre neprípustnosť a zjavnú neopodstatnenosť je rozhodnutím

„o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie .

Nejde však o podmienky konania, ktoré možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým

sa napáda to isté právoplatne skončené konanie, ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom

návrhu, ktorý bol odmietnutý ako neprípustný alebo zjavne neopodstatnený (m. m.

).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateľov v časti namietaného

porušenia a , ako aj dohovoru už po ich

predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde ako neprípustné.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1

a 2, a a práv podľa a dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom exekučnom konaní

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa vo veci svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo

zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje

sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má

prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné

poriadky sú zárukou účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu

k uplatňovaniu základných práv a slobôd ().

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľmi namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť využitím im

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

Judikatúra ústavného súdu taktiež stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je

a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr.

).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú

aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný

súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom

procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená

().

Zo sťažností a tiež zo zistení ústavného súdu týkajúcich sa namietaného exekučného

konania vyplýva, že okresný súd ako súd prvého stupňa uznesením sp. zn. ,

EX 127/08 z 1. júla 2008 zamietol návrh sťažovateľov ako povinných na zastavenie

exekúcie pre vymoženie sumy 7 500 000 Sk s prísl. vedenej súdnym exekútorom. Proti

označenému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie doručené Krajskému súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) 19. augusta 2009 a odvolanie sťažovateľky bolo krajskému súdu

doručené 8. septembra 2009 (doplnené podaniami doručenými krajskému súdu 12. októbra

2009 a 12. novembra 2009).

V konaní o návrhu sťažovateľov na zastavenie exekúcie, resp. v odvolaní

sťažovateľov proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľov

na zastavenie exekúcie boli namietané v zásade obdobné skutočnosti a na základe rovnakej

ťažiskovej argumentácie ako v sťažnostiach podaných ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia právny prostriedok, ktorý im Exekučný

poriadok (§ 57 a nasl.) poskytuje, využili.

Na základe toho ústavný súd konštatoval, že sťažovatelia mali v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,

ktoré mali byť napadnutým postupom okresného súdu podľa ich názoru porušené.

Oprávnenie krajského súdu v odvolacom konaní rozhodnúť o namietanom postupe

okresného súdu vylučuje v tejto veci právomoc ústavného súdu, ktorý by ju mohol uplatniť

iba vtedy, ak by už sťažovatelia nemali inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv.

Sťažnosť podľa totiž môže vzhľadom na princíp subsidiárnej

právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu

verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, resp.

iných právnych prostriedkov, ktoré mali sťažovatelia k dispozícii v poslednom stupni.

K prípadnej náprave namietaného zásahu do základných práv zaručených alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou nemôže dôjsť tak, že by z konania o sťažnosti

podľa a z prieskumu ústavným súdom bolo vynechané rozhodnutie

o poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich práv

poskytuje. V tejto súvislosti je potrebné opäť poukázať aj na doterajšiu judikatúru ústavného

súdu (m. m. ), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov,

nemožno rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale

až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom.

Pretože v okolnostiach danej veci je namietaný postup okresného súdu (vrátane

postupu súdneho exekútora) preskúmateľný krajským súdom na základe odvolania

sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. , EX 127/08 z 1. júla

2008, ktorým bol zamietnutý ich návrh na zastavenie exekúcie, neprichádza do úvahy,

aby sa ústavný súd zaoberal námietkami smerujúcimi proti postupu okresného súdu, a preto

treba sťažnosti pred konečným rozhodnutím krajského súdu považovať aj za predčasné.

Na základe týchto záverov a právneho hodnotenia skutkových okolností daného

prípadu ústavný súd sťažnosti v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie.

Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažností v tejto časti je aj ich oneskorené podanie.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie

to nedovoľuje.

Z obsahu súvisiaceho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sťažovatelia sa

o namietanom postupe okresného súdu, ktorým malo okrem iného dôjsť k porušeniu ich

základných práv podľa , a 2, a

a práv podľa čl. 8 a čl. 10 dohovoru mohli dozvedieť najneskôr v auguste, resp. septembri

2009, keď podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. ,

EX 127/08 z 1. júla 2008, ktorým nebolo vyhovené ich návrhu na zastavenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na dátum, kedy sa mohli

sťažovatelia oboznámiť so spisovým materiálom okresného súdu sp. zn. ,

EX 127/08, a deň doručenia ich sťažností ústavnému súdu (19. marca 2010, 22. marca 2010

a 24. marca 2010), možno uzavrieť, že lehota ustanovená na tento druh konania pred

ústavným súdom uplynula sťažovateľom skôr, než podali uvedené sťažnosti.

Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde zároveň ako podané oneskorene.

Keďže ústavný súd sťažnosti odmietol, vylučuje to ich vecné preskúmanie, a preto

bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami uplatnenými

sťažovateľmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010