Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 41/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. G. N., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho práv

podľa postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky pri prepočítavaní sumy dávky výsluhového dôchodku a odchodného č. p. SRLZ-

41.196-9/SZ-2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. G. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. G. N., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho práva podľa (ďalej len „“) postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) pri prepočítavaní

sumy dávky výsluhového dôchodku a odchodného č. p. SRLZ-41.196-9/SZ-2009.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ „… 9. 10. 2009

na Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie ľudských zdrojov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky... doručil žiadosť o prepočítanie výšky dávky výsluhového dôchodku

a odchodného s odôvodnením, že Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie ľudských zdrojov

Ministerstva vnútra pri výpočte týchto dávok nepostupoval podľa platného a účinného

, ktorý v zmysle bol zverejnený v zbierke

, ktorý

v tom čase bol zjavne nevýhodný.

Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie ľudských zdrojov Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky tejto žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že zmeny v zákone neboli

vykonané v rámci legislatívneho procesu.“.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada „o vydanie stanoviska k postupu

Ministerstva vnútra SR pri výpočte oprávnených dávok“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh (sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho práva podľa

postupom ministerstva vnútra pri prepočítavaní sumy dávky výsluhového dôchodku

a odchodného.

Ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy.

Podľa (ďalej aj „OSP“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona

postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na

svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z citovaných ustanovení a zo sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľ bol oprávnený podať podľa v spojení s žalobu o preskúmanie

postupu ministerstva vnútra.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý mu umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na

ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, čo vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v obdobných

veciach rozhodoval, a preto je daná právomoc ústavného súdu na rozhodovanie o sťažnosti.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že podmienka vyčerpania dostupných a účinných

právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci na ochranu práva, ktoré je

predmetom sťažnosti, nie je splnená, ak príslušný orgán rozhodoval v obdobných veciach.

Podmienku vyčerpania dostupných a účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci na ochranu práva, ktoré je predmetom sťažnosti, možno považovať za

splnenú iba v prípade, že sťažovateľ takýto opravný prostriedok využil sám, a nie aj v

prípade, že príslušný orgán verejnej moci rozhodoval v obdobných veciach, a je teda možné

predpokladať, že aj v prípade sťažovateľa rozhodne rovnako.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Na záver ústavný súd uvádza, že , ktorého porušenie sťažovateľ

namietal, kvalifikuje stabilizovaná judikatúra ústavného súdu ako všeobecné ustanovenia,

ktoré treba vykladať a chápať ako ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom

pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov a ktoré nemôžu plniť poslanie priamo

aplikovateľných ustanovení v individuálnych záležitostiach. Jeho aplikácia je možná iba

v spojení s ochranou konkrétnych práv a slobôd uvedených v ústave. Žiadne konkrétne

právo ani slobodu, ktoré malo byť postupom ministerstva vnútra porušené, však sťažovateľ

v sťažnosti neuvádza. Z uvedeného dôvodu bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj

pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010