Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 46/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2009

doručená sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: „(...) Dňa 20. X. 1997 som

osobne do podateľne bardejovského súdu doniesol mu svoje dovolanie z toho istého dňa,

ktoré smerovalo proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.

, zo dňa 19. VI. 97, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Bardejove pod

č. k. -79, zo dňa 18. IV. 1996, ktorými bolo rozhodnuté v náš neprospech

o majetkovej a pozemkovej záležitosti. Keďže tieto súdne rozhodnutia nebolo možné

napadnúť priamym a plnohodnotným dovolaním, napadol som ich v podstate len na

preukázateľné vady konania a teda ako zmätočné s poukazom najmä na §-237 -jeho

písm. f/ (...). Osobne som si myslel, že o tomto tak jednoduchom dovolaní bude rozhodnuté

v náš prospech do pol roka, ale ako je vidieť, nebolo ani za 11 rokov (...).

Myslím si, že označený bardejovský súd porušil práva mojej rodiny a má na svedomí

najmenej dve ujmy:

nepriamo sa pričinil o to, že nebolo rozhodnuté kasačným súdom o mojom dovolaní,

zo dňa 20. X. 1997, ktoré bolo pádne a celkom opodstatnené

bezprostredne zapríčinil dlhý prieťah v dovolacom konaní, ktorý je v súdnej praxi

ojedinelý a mám za to, že celkom neospravedlniteľný.

Preto uvedené nezodpovedné a protiprávne počínanie Okresného súdu v Bardejove

je podľa mňa v príkrom rozpore nielen s ods. 1), SR /neprihliadajúc na súdnu

prax Ústavného súdu SR, ktorá je s ňou v príkrom rozpore(...)/, ale aj ods. 1/, čl. 6

Dohovoru! (...)“

Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd jeho sťažnosť po predbežnom

prerokovaní prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1) Vys1ovuje, že základné a ľudské práva I. K. podľa ods. 2/, a 46 SR

v spojení s ods. 1/, čl. 6 Dohovoru o ich ochrane postupom Okresného súdu v Bardejove

v dovolaní v rámci vedeného súdneho konania u neho pod č. k. porušené boli.

2) Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,-EUR(...), ktoré

je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

ústavného nálezu.

3) Uk1adá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho

konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a a

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu nečinnosti

v jeho procesnom postupe vyvolanom podaním dovolania sťažovateľom 20. októbra 1997.

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti, ako aj z pripojeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. apríla 2009 jednoznačne

vyplýva, že napadnutý postup na okresnom súde v čase podania predmetnej ústavnej

sťažnosti už netrval, pretože dovolacie konanie bolo ukončené už aj na najvyššom súde

(sťažovateľ uvedené uznesenie o zastavení dovolacieho konania prevzal 19. júna 2009).

Sťažovateľ pritom postup najvyššieho súdu ani nenapadol.

Sťažovateľ sa napriek uvedeným skutočnostiam na ústavný súd obrátil so svojou

sťažnosťou až podaním z 29. júna 2009, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného

práva na súde, ktorý označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti

pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa dohovoru (mutatis mutandis ).

Ústavný súd napokon poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti,

iba ak napadnuté konanie stále prebieha “(...) was in accordance with the Constitutional

Courts practice to examine similar complaints only where the proceedings complained of

are pending (...)“ – Mazurek v. Slovenská republika, sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a rovnako aj dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a

§ 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže voči sudcovi všeobecného súdu,

ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, predseda okresného súdu môže iniciovať dokonca aj

disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného zákona treba rozhodne

považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že

vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje , nie je

v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľ sťažnosť

na prieťahy v konaní podal predsedovi príslušného súdu, a teda ani netvrdí, že sťažnosť

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú

judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru, že vzhľadom na

okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, a preto podľa v spojení s

bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010