Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 67/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s

Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

o jeho podnete na podanie mimoriadneho dovolania z 26. októbra 2009 proti rozsudku

Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 18. marca 2009 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 20. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2010 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 1

(ďalej len „“) a svojho základného práva na inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení

s postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní o jeho podnete na podanie mimoriadneho dovolania

z 26. októbra 2009 proti rozsudku Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 18. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 20. augusta 2009, ktorý vybavila prípisom sp. zn.

VI/1 Pz 920/09 zo 4. januára 2010 (ďalej len „prípis generálnej prokuratúry zo 4. januára

2010“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom konania pred okresným súdom boli

sťažovateľove nároky plynúce z pracovného pomeru (vyplatenie odstupného a vydanie

pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní). Tento spor bol právoplatne skončený

rozsudkom krajského súdu z 20. augusta 2009. Podľa názoru sťažovateľa došlo v konaní

k viacerým závažným porušeniam zákona, preto sa obrátil podnetom na podanie

mimoriadneho dovolania z 26. októbra 2009 na generálnu prokuratúru.

Generálna prokuratúra v prípise zo 4. januára 2010 uviedla, že z vyžiadaného spisu

okresného súdu vyplýva, že „predmetom konania vedenom pod horeuvedenou spisovou

značkou súdu bol spor o uloženie povinnosti žalovanému vyplatiť Vám odstupné a vydať

Vám pracovný posudok, ako aj potvrdenie o zamestnaní. Tento spor bol pôvodne vedený

pod sp. zn. na Okresnom súde v Bardejove a po vylúčení týchto nárokov

na samostatné konanie boli tieto predmetom konania na uvedenom súde pod sp. zn.

.

V danej veci, pokiaľ išlo o povinnosť vyplatiť odstupné a ostatné uvedené náležitosti,

tieto je možné uložiť iba Vášmu bývalému zamestnávateľovi, resp. jeho právnemu

nástupcovi.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, Vaším bývalým zamestnávateľom bol

Okresný národný výbor Bardejov, ktorý zanikol likvidáciou bez právneho nástupcu.

Keďže ste v žalobe z 27. 05. 1996, pôvodne zapísanej pod sp. zn.

Okresného súdu v Bardejove, označili ako žalovaného Okresný úrad Bardejov, súd správne

označil tohto žalovaného ako vecne nie pasívne legitimovaného, nakoľko na neho neprešli

povinnosti zamestnávateľa z bývalého Okresného národného výboru Bardejov z dôvodov

uvedených v odôvodnení označeného rozsudku. S výrokom rozhodnutia súdu ako aj jeho

odôvodnenia som sa stotožnil.“. Generálna prokuratúra v závere prípisu uviedla, že

vzhľadom na to, že neboli zistené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania,

odmietla sťažovateľov podnet bez prijatia ďalších opatrení.

Sťažovateľ nesúhlasí so závermi generálnej prokuratúry, a preto žiada, aby ústavný

súd vyslovil, že „základné a ľudské práva I. K. K. podľa SR a ods. 1/,

Dohovoru v kontexte s č1. 149 a 1 SR ľahkovážnym konaním a nezodpovedným

postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní o podnete sťažovateľa na podanie

mimoriadneho dovolania u kauzy vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod č. k.

porušené boIi.

2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 3 tis. EUR

/slovom tritisíc eur/, ktoré je mu povinná Generálna prokuratúra SR zaplatiť do 2-och

mesiacov od účinnosti tohto nálezu.

3./ Ukladá Generálnej prokuratúre SR uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania,

a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, ).

Podľa je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom

chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Sťažovateľ namieta porušenie citovaných článkov a označených práv

nevyhovením jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e

a nasl. . Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého ako procesného inštitútu patrí výlučne

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).

To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod

.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , , ).

Z obsahu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

možno vyvodiť povinnosť, aby sa prokurátor podnetom sťažovateľa zaoberal podľa

príslušných ustanovení o prokuratúre v znení neskorších

predpisov, nemožno však z neho vyvodiť základné právo, resp. právny nárok, aby podnetu

aj vyhovel (m. m. ). V nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), z ktorej vyplýva, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie

o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj konanie

o mimoriadnom dovolaní (m. m. , ). Podľa názoru ústavného súdu

vzhľadom na kritériá vyplývajúce z judikatúry ESĽP (pozri napr. A. B. v. Slovenská

republika, rozsudok zo 4. marca 2003, § 46, a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru) čl. 6 ods. 1

dohovoru nie je v danom kontexte (civilnom aspekte) aplikovateľný na toto konanie.

Opierajúc sa o uvedené ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho

prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie nie je v priamej príčinnej

súvislosti s namietaným porušením označených článkov a práv sťažovateľa, pretože

platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo (právny nárok) na vyhovenie jeho

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora.

Ústavný súd sťažnosť z uvedených dôvodov odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť ( ).

V nadväznosti na uvedené bolo už bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010