Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 44/2010
PDF · 144.11 KB
No categories available
I. ÚS 44/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. H., Česká republika, a spoločnosti L., s. r. o., M.,
zastúpených advokátom JUDr. M. Ch., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2003
(pôvodne vedenom pod sp. zn. Nc 2320/02) a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. H. a spoločnosti L., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. decembra 2010 doručená sťažnosť M. H. a spoločnosti L., s. r. o. (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 9/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Nc 2320/02).
2. Sťažovatelia v sťažnosti v podstatnom uviedli, že „... sa stali účastníkmi konania
vedenom pred Okresným súdom... č. k. Nc 2320/2002 neskôr pod č. k. 11 C 9/2003.
Predmetom konania bol pôvodne návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 26. 4.
2002 doručený súdu dňa 29. 4. 2002... Vzhľadom na dlhší časový odstup medzi jednotlivými
procesnými úkonmi súd zasielal výzvy, na oznámenie skutočností, o ktorých už bol
oboznámený. Odporcovia majú od začiatku konania naliehavý záujem na vyriešení jej
právnej situácie, čo sa prejavilo promptným reagovaním na výzvy súdu, urgenciami
a následnými sťažnosťami. Napriek tomu vo veci nebolo do dnešného dňa meritórne
rozhodnuté... Sťažovateľka vyčerpala všetky právne prostriedky, ktorými sa môže domáhať
nápravy konanie porušovateľa svojho práva, a to urgenciami, výzvami, sťažnosťami
predsedovi okresného súdu, krajského súdu ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky.“. Okrem toho v sťažnosti je uvedená chronológia jednotlivých úkonov
vykonaných pred okresným súdom.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 9/2003 (predtým Nc 2320/02) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo
porušené.
Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2003 konal
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľke v rade I. primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 3.000,- €, ktoré je Okresný súd... povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľke v rade I. primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 3.000,- €, ktoré je Okresný súd... povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd... je povinný zaplatiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia vo
výške 457,88 € na účet právneho zástupcu... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti
sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
6. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to
vyzval sťažovateľov listom z 15. januára 2010, aby preukázali využitie právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého mali právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažnosti a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) platného do 31. marca 2005
a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).
7. Sťažovatelia reagovali na výzvu prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom
z 25. januára 2010, avšak ústavnému súdu nepredložili využitie právneho prostriedku,
a tento svoj postup odôvodnili takto: „Pokiaľ sa týka preukázania, či sťažovateľ využil
právo sťažovať sa podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb.,
v aktuálnom znení, poukazujem na to, že, zákon takúto povinnosť pred podaním ústavnej
sťažnosti na prieťahy v konaní nevyžaduje.“
8. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia
právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 17 ods. 1
zákona o štátnej správe súdov platného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa § 3
ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona
o štátnej správe súdov, resp. podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ
túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
12. Sťažovatelia v prerokúvanej veci nesplnili požiadavku namietania prieťahov
v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázali, že ju nesplnili z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V nadväznosti na to
ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany
základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež
vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného
prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie
sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“
13. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z odpovede na výzvu z 25. januára
2010 nezistil, že by sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti,
z jej príloh a vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa nevyplýva, že by k nesplneniu
podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany
sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
14. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa
jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2010