Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 273/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2010

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. V., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,55 € (slovom

tristošesťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. A. V., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 zo 7. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že „Dňa 7. 1. 2004 som na Okresný súd Bratislava II podala

návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorému bolo pridelené

č. k. . (...)

Návrh som podala preto, lebo s mojim bývalým manželom nebolo možné mimosúdne

sa dohodnúť.

V tom čase sme už spolu nebývali, pretože pre jeho nevhodné chovanie som bola

nútená z nášho spoločného bytu sa odsťahovať, spolu s našim mal. synom Michalom, ktorý

mi hol zverený do opatery. Nasťahovala som sa k rodičom do Č., kde boli nevyhovujúce

bytové pomery (v troch izbách sme bývali prakticky tri rodiny), ale mali sme tam aspoň

kľud.

K rodičom som sa presťahovala s nádejou, že súd naše BSM vyrieši v primeranej

lehote a ja si svoje bývanie budem môcť doriešiť. Keď som z nášho bytu odchádzala, vzala

som si len osobné veci pre mňa a pre dieťa.

Keď som odchádzala, bývalý manžel sa mi vyhrážal, že sa zo spoločného bytu nikdy

nevysťahuje a vec na súde bude naťahovať, ako sa len bude dať. V tom čase som

považovala jeho vyhrážky za nezmyselné, pretože som verila v spravodlivé súdne konanie.

Nakoniec mal pravdu, pretože od podania návrhu ubehlo viac ako 5 rokov a momentálne

sme znovu v počiatočnom štádiu.

Medzitým som bola nútená hľadať si nové bývanie aj prácu, čo ma stálo nemálo

peňazí aj nervov. Ani súd, ani bývalý manžel nebral do úvahy oprávnené potreby dieťaťa,

ktoré so mnou putovalo po rôznych privátoch a nakoniec som musela odísť do Rakúska, kde

sa mi podarilo nájsť si vyhovujúce zamestnanie a ubytovanie.

Vo veci vyporiadania BSM začala konať zákonná sudkyňa. Vytýčila pojednávanie,

vypočula nás, dala spraviť znalecké posudky na hodnotu vecí patriacich do BSM a napriek

tomu, že bývalý manžel neúspešne namietal jej zaujatosť a na pojednávania viac krát

neprišiel, vo veci sa konalo. Posledné pojednávanie bolo dňa 29. 11. 2005 a potom zostal

súd nečinný. Napriek osobným i telefonickým dotazom, vo veci sa nič nerobilo. Bola som

veľmi trpezlivá, ale keď som zistila, že už aj znalecké posudky stratili na aktuálnosti, podala

som sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktoré mi predsedkyňa Okres. súdu Bratislava II

oznámila, že zákonná sudkyňa bola pridelená na Krajský súd a vec prevzala iná zákonná

sudkyňa.

Ubehlo však niekoľko ďalších mesiacov a vo veci sa nič nedialo. Obrátila som sa

preto na Ministerstvo spravodlivosti SR s ďalšou sťažnosťou, na čo mi bolo oznámené, že

súd už vo veci vytýčil termín. Nová zákonná sudkyňa vytýčila viac pojednávaní, ale vec

nepokročila, pretože šlo o nemeritórne pojednávania, lebo súd nezabezpečil účasť odporcu

ani zaktualizovanie posudku k hodnote nehnuteľnosti. Posledný termín bol zrušený s tým, že

vec prevzal ďalší zákonný sudca, pričom termín ďalšieho pojednávania môžeme očakávať

až niekedy v jesenných mesiacoch. (...)

Nečinnosť a prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava II je porušením tohto

ústavného práva a zároveň porušením čl. 6 Dohovoru. (...) S poukazom na horeuvedené

podávam túto sťažnosť, ktorou namietam porušenie práv na spravodlivý proces bez

prieťahov, vyplývajúci mi z SR a Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv.

Žiadam Ústavný súd, aby mojej sťažnosti vo svojom náleze vyhovel a zároveň

žiadam, aby mi týmto nálezom bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 10 000.-

Eur, ako náhrada nemajetkovej ujmy. Priznanie finančného zadosťučinenia sa domáham

z toho dôvodu, že v mojom konkrétnom prípade nepovažujem deklarovanie porušenia práva

na spravodlivý proces bez prieťahov za dostatočné.

Prieťahy v konaní mi spôsobili značnú ujmu. Bola som nútená niekoľko krát sa

sťahovať, platím vysoké nájomné za bývanie, platím opateru synovi, pretože pracujem na

smeny, musela som zadovážiť synovi, ktorý nastúpil v Rakúsku do základ. školy učiteľku

nemčiny, na úkor mojej dovolenky som chodila na pojednávania, kde sa nič neriešilo a pod.

Prosím preto, aby súd mojej žiadosti vyhovel.

Uplatňujem si aj náhradu trov právneho zastúpenia(...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2092/09

z 29. septembra 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu z 22. októbra 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu

a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľke ňou žiadané

finančné odškodnenie.

Skutková a právna zložitosť sporu:

V danom prípade ide o skutkovo zložitú vec z dôvodu problematického ustálenia

masy majetku patriaceho do BSM po rozvode manželstva, ktoré neoznačila navrhovateľka

v návrhu na začatie konania, resp. odporca vo svojom vyjadrení k návrhu.

(...) Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka: Neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 31. 03. 2005 bez ospravedlnenia a postupné označovanie vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu konania.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd v tomto koná a konal priebežne, aj keď dĺžku

konania mohla ovplyvniť skutočnosť, že vo veci sa vystriedalo niekoľko sudcov - JUDr.

A. K. do 31. 12. 2008, JUDr. M. G. od 18. 03. 2008, JUDr. K. P. od 15. 04. 2009.

Navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„V horeuvedenej veci Ústavnému súdu SR oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa

konalo ústne pojednávanie.

K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II zasielame nasledovné stanovisko:

Nemôžem súhlasiť s názorom Okresného súdu Bratislava II, že prieťahy v konaní

o vyporiadanie bezpodiel. spoluvlastníctva manželov som spôsobila ja - sťažovateľka.

Dňa 31. 3. 2003 som sa na pojednávanie dostavila spolu s mojou právnou

zástupkyňou, nedostavil sa však odporca.

Nie je pravda ani to, že som postupne označovala veci patriace do bezpodiel.

spoluvlastníctva.

Nejde o komplikovanú vec, avšak od podania návrhu ubehlo už takmer 6 rokov.

Vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava II je uvedených značné množstvo úkonov a

na prvý pohľad to vyzerá tak, že súd naozaj priebežne konal. Avšak je potrebné si všimnúť,

čo všetko je medzi úkonmi uvedené, a že medzi viacerými úkonmi, hlavne medzi

pojednávaniami uplynuli mimoriadne dlhé lehoty. Nepojednávalo sa od 29. 11. 2005 až do

1. 12. 2008, aj to bolo nemeritórne pojednávanie, pretože sa nedostavil odporca, na ďalšie

pojednávanie dňa 23. 2. 2009 odporca z nám neznámych dôvodov nebol volaný a

pojednávalo sa až po uplynutí ďalších 4. mesiacoch 1. 4. 2009.

Najbližší termín pojednávania je vytýčený na 26. 11. 2009, t. j. po ďalších

8. mesiacoch.

Nie je preto možné konštatovať, že vec sa prejednáva bez zbytočných prieťahov

a v primeraných lehotách.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. :

Dňa 16. januára 2004 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh «o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej tiež „BSM“)» proti M. V., B. (ďalej len

„odporca“).

Dňa 28. januára 2004 súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila svoj návrh a doručila

listinné dôkazy týkajúce sa nehnuteľností.

Dňa 6. apríla 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu listinné dôkazy

týkajúce sa nehnuteľností.

Dňa 23. apríla 2004 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 24. mája 2004 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.

Dňa 28. mája 2004 súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby doplnila svoj návrh a

doručila súdu niektoré listinné dôkazy týkajúce sa nehnuteľností a rozvodu manželstva.

Dňa 16. júna 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky založila do súdneho spisu kópiu

rozvodového rozsudku.

Dňa 29. júla 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 16. november 2004.

Dňa 16. novembra 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože odporca

vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie

súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 25. novembra 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej odporcom.

Dňa 30. novembra 2004 krajský súd uznesením č. k. -36 rozhodol, že

zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania danej veci.

Dňa 3. decembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 14. januára 2005 súd nariadil vo veci pojednávanie na 31. marec 2005.

Dňa 31. marca 2005 bolo pojednávanie odročené na 12. máj 2005, pretože sa

nedostavili účastníci konania. Sťažovateľka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.

Dňa 12. mája 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie tržnej hodnoty bytu.

Dňa 20. mája 2005 okresný súd uznesením č. k. -49 ustanovil za znalkyňu

z odboru stavebníctva Ing. A. H.

Dňa 20. júla 2005 ustanovená znalkyňa prevzala súdny spis.

Dňa 19. septembra 2005 znalkyňa doručila súdu vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 22. septembra 2005 súd uznesením č. k. -84 priznal znalkyni

znalečné a vo veci bolo nariadené pojednávanie na 29. november 2005.

Dňa 29. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie hnuteľných vecí

a motorového vozidla.

Dňa 25. januára 2006 okresný súd uznesením č. k. -94 ustanovil za znalca

z odboru bytového zariadenia Ing. T. G.

Dňa 28. apríla 2006 ustanovený znalec prevzal súdny spis.

Dňa 2. mája 2006 znalec Ing. T. G. oznámil súdu, že bol vyčiarknutý zo zoznamu

znalcov, a vrátil spis okresnému súdu.

Dňa 27. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. -104 zrušil svoje uznesenie

č. k. -94 a vo veci ustanovil nového znalca Dpt. J. B. na ocenenie bytového

zariadenia.

Dňa 26. septembra 2006 znalec Dpt. J. B. prevzal súdny spis.

Dňa 8. novembra 2006 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 13. novembra 2006 súd uznesením č. k. -119 priznal znalcovi

znalečné.

Dňa 13. októbra 2006 okresný súd uznesením č. k. -125 ustanovil za

znalca z odboru „Elektrotechnika, odvetvie: odhad hodnoty elekt. a elektronických

zariadení“ znaleckú organizáciu – V., s. r. o.

Dňa 11. decembra 2006 znalec podal „odvolanie“ proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -104.

Dňa 29. januára 2007 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -140,

ktorým reagoval na „odvolanie“ znalca.

Dňa 17. apríla 2007 znalecká organizácia doručila súdu vypracovaný znalecký

posudok.

Dňa 15. mája 2007 súd uznesením č. k. -163 priznal znaleckému ústavu

znalečné.

Dňa 30. mája 2007 súd vyzval znalecký ústav, aby obratom zaslal ešte jedno

vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa 7. júna 2007 bol okresnému súdu doručený jeden exemplár ostatného

znaleckého posudku.

Dňa 13. septembra 2007 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -169.

Dňa 1. januára 2008 bola zákonná sudkyňa JUDr. A. K. dočasne pridelená na krajský

súd.

Dňa 18. marca 2008 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky na

zbytočné prieťahy v konaní. V ten istý deň bola vec prikázaná opatrením predsedníčky súdu

sp. zn. Spr. 3259/08 na konanie JUDr. M. G.

Dňa 22. septembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. december 2008.

Dňa 1. októbra 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky písomným podaním poukázala

na nutnosť aktualizácie znaleckého posudku Ing. H., ktorým ohodnotila nehnuteľnosť.

Dňa 1. decembra 2008 bolo pojednávanie odročené na 1. apríl 2009, pretože sa

nedostavil odporca, pričom sťažovateľka v rámci BSM doplnila, že mali zriadený účet vo V.

Dňa 1. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

27. máj 2009 aj pre účely aktualizácie trhovej hodnoty bytu.

Dňa 16. apríla 2009 bola vec opatrením predsedníčky súdu sp. zn. Spr. 3259/08

prikázaná na konanie JUDr. K. P.

Dňa 27. apríla 2009 bol nariadený termín pojednávania zrušený z dôvodu zmeny

zákonného sudcu.

Dňa 17. júna 2009 znalkyňa Ing. A. H. odovzdala okresnému súdu aktualizáciu

trhovej hodnoty bytu.

Dňa 20. júla 2009 súd nariadil vo veci pojednávanie na 26. november 2009.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo teda posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže predstavovať určitý stupeň

zložitosti súvisiaci s určovaním jej hodnoty znaleckým dokazovaním. Doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej

náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka okrem toho, že sa v jednom

prípade skutočne bez ospravedlnenia nezúčastnila na pojednávaní, neprispela svojím

správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala

o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že 6-ročné trvanie preskúmavaného konania (od podania

návrhu 16. januára 2004) je už samo osebe vzhľadom aj na povahu veci bezpochyby

neprimerané. Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej veci aj dlhodobo

nečinný, a to konkrétne od 13. septembra 2007 do 22. septembra 2008. Uvedená nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas jedného roka

okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu

okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že medzičasom bola predmetná vec ukončená zmierom,

neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,

pretože „Prieťahy v konaní mi spôsobili značnú ujmu. Bola som nútená niekoľko krát sa

sťahovať, platím vysoké nájomné za bývanie, platím opateru synovi, pretože pracujem na

smeny, musela som zadovážiť synovi, ktorý nastúpil v Rakúsku do základ. školy učiteľku

nemčiny, na úkor mojej dovolenky som chodila na pojednávania, kde sa nič neriešilo a

pod.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, na význam konania pre sťažovateľku, ako aj

vzhľadom na to, že napadnuté konanie už bolo skončené, považuje za primerané vo výške

1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. mája 2009, spísanie sťažnosti

z 29. mája 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 22. októbra 2009).

Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál

trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú celkom sumu 368,55 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010