Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 273/09
PDF · 245.03 KB
No categories available
II. ÚS 273/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2010
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. V., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 17/04
a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 17/04 p o r u š i l
základné právo J. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. J. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. J. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,55 € (slovom
tristošesťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. A. V., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 273/09-9 zo 7. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 C 17/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že „Dňa 7. 1. 2004 som na Okresný súd Bratislava II podala
návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorému bolo pridelené
č. k. 20C 17/2004. (...)
Návrh som podala preto, lebo s mojim bývalým manželom nebolo možné mimosúdne
sa dohodnúť.
V tom čase sme už spolu nebývali, pretože pre jeho nevhodné chovanie som bola
nútená z nášho spoločného bytu sa odsťahovať, spolu s našim mal. synom Michalom, ktorý
mi hol zverený do opatery. Nasťahovala som sa k rodičom do Č., kde boli nevyhovujúce
bytové pomery (v troch izbách sme bývali prakticky tri rodiny), ale mali sme tam aspoň
kľud.
K rodičom som sa presťahovala s nádejou, že súd naše BSM vyrieši v primeranej
lehote a ja si svoje bývanie budem môcť doriešiť. Keď som z nášho bytu odchádzala, vzala
som si len osobné veci pre mňa a pre dieťa.
Keď som odchádzala, bývalý manžel sa mi vyhrážal, že sa zo spoločného bytu nikdy
nevysťahuje a vec na súde bude naťahovať, ako sa len bude dať. V tom čase som
považovala jeho vyhrážky za nezmyselné, pretože som verila v spravodlivé súdne konanie.
Nakoniec mal pravdu, pretože od podania návrhu ubehlo viac ako 5 rokov a momentálne
sme znovu v počiatočnom štádiu.
Medzitým som bola nútená hľadať si nové bývanie aj prácu, čo ma stálo nemálo
peňazí aj nervov. Ani súd, ani bývalý manžel nebral do úvahy oprávnené potreby dieťaťa,
ktoré so mnou putovalo po rôznych privátoch a nakoniec som musela odísť do Rakúska, kde
sa mi podarilo nájsť si vyhovujúce zamestnanie a ubytovanie.
Vo veci vyporiadania BSM začala konať zákonná sudkyňa. Vytýčila pojednávanie,
vypočula nás, dala spraviť znalecké posudky na hodnotu vecí patriacich do BSM a napriek
tomu, že bývalý manžel neúspešne namietal jej zaujatosť a na pojednávania viac krát
neprišiel, vo veci sa konalo. Posledné pojednávanie bolo dňa 29. 11. 2005 a potom zostal
súd nečinný. Napriek osobným i telefonickým dotazom, vo veci sa nič nerobilo. Bola som
veľmi trpezlivá, ale keď som zistila, že už aj znalecké posudky stratili na aktuálnosti, podala
som sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktoré mi predsedkyňa Okres. súdu Bratislava II
oznámila, že zákonná sudkyňa bola pridelená na Krajský súd a vec prevzala iná zákonná
sudkyňa.
Ubehlo však niekoľko ďalších mesiacov a vo veci sa nič nedialo. Obrátila som sa
preto na Ministerstvo spravodlivosti SR s ďalšou sťažnosťou, na čo mi bolo oznámené, že
súd už vo veci vytýčil termín. Nová zákonná sudkyňa vytýčila viac pojednávaní, ale vec
nepokročila, pretože šlo o nemeritórne pojednávania, lebo súd nezabezpečil účasť odporcu
ani zaktualizovanie posudku k hodnote nehnuteľnosti. Posledný termín bol zrušený s tým, že
vec prevzal ďalší zákonný sudca, pričom termín ďalšieho pojednávania môžeme očakávať
až niekedy v jesenných mesiacoch. (...)
Nečinnosť a prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava II je porušením tohto
ústavného práva a zároveň porušením čl. 6 Dohovoru. (...) S poukazom na horeuvedené
podávam túto sťažnosť, ktorou namietam porušenie práv na spravodlivý proces bez
prieťahov, vyplývajúci mi z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv.
Žiadam Ústavný súd, aby mojej sťažnosti vo svojom náleze vyhovel a zároveň
žiadam, aby mi týmto nálezom bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 10 000.-
Eur, ako náhrada nemajetkovej ujmy. Priznanie finančného zadosťučinenia sa domáham
z toho dôvodu, že v mojom konkrétnom prípade nepovažujem deklarovanie porušenia práva
na spravodlivý proces bez prieťahov za dostatočné.
Prieťahy v konaní mi spôsobili značnú ujmu. Bola som nútená niekoľko krát sa
sťahovať, platím vysoké nájomné za bývanie, platím opateru synovi, pretože pracujem na
smeny, musela som zadovážiť synovi, ktorý nastúpil v Rakúsku do základ. školy učiteľku
nemčiny, na úkor mojej dovolenky som chodila na pojednávania, kde sa nič neriešilo a pod.
Prosím preto, aby súd mojej žiadosti vyhovel.
Uplatňujem si aj náhradu trov právneho zastúpenia(...)“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2092/09
z 29. septembra 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému
vyjadreniu okresného súdu z 22. októbra 2009.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu
a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľke ňou žiadané
finančné odškodnenie.
Skutková a právna zložitosť sporu:
V danom prípade ide o skutkovo zložitú vec z dôvodu problematického ustálenia
masy majetku patriaceho do BSM po rozvode manželstva, ktoré neoznačila navrhovateľka
v návrhu na začatie konania, resp. odporca vo svojom vyjadrení k návrhu.
(...) Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka: Neúčasť na
pojednávaní nariadenom na 31. 03. 2005 bez ospravedlnenia a postupné označovanie vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu konania.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd v tomto koná a konal priebežne, aj keď dĺžku
konania mohla ovplyvniť skutočnosť, že vo veci sa vystriedalo niekoľko sudcov - JUDr.
A. K. do 31. 12. 2008, JUDr. M. G. od 18. 03. 2008, JUDr. K. P. od 15. 04. 2009.
Navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže nemožno od neho očakávať
ďalšie objasnenie veci.“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujala toto stanovisko:
„V horeuvedenej veci Ústavnému súdu SR oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa
konalo ústne pojednávanie.
K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II zasielame nasledovné stanovisko:
Nemôžem súhlasiť s názorom Okresného súdu Bratislava II, že prieťahy v konaní
o vyporiadanie bezpodiel. spoluvlastníctva manželov som spôsobila ja - sťažovateľka.
Dňa 31. 3. 2003 som sa na pojednávanie dostavila spolu s mojou právnou
zástupkyňou, nedostavil sa však odporca.
Nie je pravda ani to, že som postupne označovala veci patriace do bezpodiel.
spoluvlastníctva.
Nejde o komplikovanú vec, avšak od podania návrhu ubehlo už takmer 6 rokov.
Vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava II je uvedených značné množstvo úkonov a
na prvý pohľad to vyzerá tak, že súd naozaj priebežne konal. Avšak je potrebné si všimnúť,
čo všetko je medzi úkonmi uvedené, a že medzi viacerými úkonmi, hlavne medzi
pojednávaniami uplynuli mimoriadne dlhé lehoty. Nepojednávalo sa od 29. 11. 2005 až do
1. 12. 2008, aj to bolo nemeritórne pojednávanie, pretože sa nedostavil odporca, na ďalšie
pojednávanie dňa 23. 2. 2009 odporca z nám neznámych dôvodov nebol volaný a
pojednávalo sa až po uplynutí ďalších 4. mesiacoch 1. 4. 2009.
Najbližší termín pojednávania je vytýčený na 26. 11. 2009, t. j. po ďalších
8. mesiacoch.
Nie je preto možné konštatovať, že vec sa prejednáva bez zbytočných prieťahov
a v primeraných lehotách.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 20 C 17/04:
Dňa 16. januára 2004 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh «o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej tiež „BSM“)» proti M. V., B. (ďalej len
„odporca“).
Dňa 28. januára 2004 súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila svoj návrh a doručila
listinné dôkazy týkajúce sa nehnuteľností.
Dňa 6. apríla 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu listinné dôkazy
týkajúce sa nehnuteľností.
Dňa 23. apríla 2004 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.
Dňa 24. mája 2004 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.
Dňa 28. mája 2004 súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby doplnila svoj návrh a
doručila súdu niektoré listinné dôkazy týkajúce sa nehnuteľností a rozvodu manželstva.
Dňa 16. júna 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky založila do súdneho spisu kópiu
rozvodového rozsudku.
Dňa 29. júla 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 16. november 2004.
Dňa 16. novembra 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože odporca
vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti.
Dňa 25. novembra 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej odporcom.
Dňa 30. novembra 2004 krajský súd uznesením č. k. 5 NcC 45/04-36 rozhodol, že
zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania danej veci.
Dňa 3. decembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 14. januára 2005 súd nariadil vo veci pojednávanie na 31. marec 2005.
Dňa 31. marca 2005 bolo pojednávanie odročené na 12. máj 2005, pretože sa
nedostavili účastníci konania. Sťažovateľka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
Dňa 12. mája 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie tržnej hodnoty bytu.
Dňa 20. mája 2005 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-49 ustanovil za znalkyňu
z odboru stavebníctva Ing. A. H.
Dňa 20. júla 2005 ustanovená znalkyňa prevzala súdny spis.
Dňa 19. septembra 2005 znalkyňa doručila súdu vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 22. septembra 2005 súd uznesením č. k. 20 C 17/04-84 priznal znalkyni
znalečné a vo veci bolo nariadené pojednávanie na 29. november 2005.
Dňa 29. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie hnuteľných vecí
a motorového vozidla.
Dňa 25. januára 2006 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-94 ustanovil za znalca
z odboru bytového zariadenia Ing. T. G.
Dňa 28. apríla 2006 ustanovený znalec prevzal súdny spis.
Dňa 2. mája 2006 znalec Ing. T. G. oznámil súdu, že bol vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov, a vrátil spis okresnému súdu.
Dňa 27. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-104 zrušil svoje uznesenie
č. k. 20 C 17/04-94 a vo veci ustanovil nového znalca Dpt. J. B. na ocenenie bytového
zariadenia.
Dňa 26. septembra 2006 znalec Dpt. J. B. prevzal súdny spis.
Dňa 8. novembra 2006 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 13. novembra 2006 súd uznesením č. k. 20 C 17/04-119 priznal znalcovi
znalečné.
Dňa 13. októbra 2006 okresný súd uznesením č. k. 20 C 17/04-125 ustanovil za
znalca z odboru „Elektrotechnika, odvetvie: odhad hodnoty elekt. a elektronických
zariadení“ znaleckú organizáciu – V., s. r. o.
Dňa 11. decembra 2006 znalec podal „odvolanie“ proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 20 C 17/04-104.
Dňa 29. januára 2007 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 20 C 17/04-140,
ktorým reagoval na „odvolanie“ znalca.
Dňa 17. apríla 2007 znalecká organizácia doručila súdu vypracovaný znalecký
posudok.
Dňa 15. mája 2007 súd uznesením č. k. 20 C 17/04-163 priznal znaleckému ústavu
znalečné.
Dňa 30. mája 2007 súd vyzval znalecký ústav, aby obratom zaslal ešte jedno
vyhotovenie znaleckého posudku.
Dňa 7. júna 2007 bol okresnému súdu doručený jeden exemplár ostatného
znaleckého posudku.
Dňa 13. septembra 2007 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 20 C 17/04-169.
Dňa 1. januára 2008 bola zákonná sudkyňa JUDr. A. K. dočasne pridelená na krajský
súd.
Dňa 18. marca 2008 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky na
zbytočné prieťahy v konaní. V ten istý deň bola vec prikázaná opatrením predsedníčky súdu
sp. zn. Spr. 3259/08 na konanie JUDr. M. G.
Dňa 22. septembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. december 2008.
Dňa 1. októbra 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky písomným podaním poukázala
na nutnosť aktualizácie znaleckého posudku Ing. H., ktorým ohodnotila nehnuteľnosť.
Dňa 1. decembra 2008 bolo pojednávanie odročené na 1. apríl 2009, pretože sa
nedostavil odporca, pričom sťažovateľka v rámci BSM doplnila, že mali zriadený účet vo V.
Dňa 1. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
27. máj 2009 aj pre účely aktualizácie trhovej hodnoty bytu.
Dňa 16. apríla 2009 bola vec opatrením predsedníčky súdu sp. zn. Spr. 3259/08
prikázaná na konanie JUDr. K. P.
Dňa 27. apríla 2009 bol nariadený termín pojednávania zrušený z dôvodu zmeny
zákonného sudcu.
Dňa 17. júna 2009 znalkyňa Ing. A. H. odovzdala okresnému súdu aktualizáciu
trhovej hodnoty bytu.
Dňa 20. júla 2009 súd nariadil vo veci pojednávanie na 26. november 2009.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo teda posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 17/04 došlo k porušovaniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže predstavovať určitý stupeň
zložitosti súvisiaci s určovaním jej hodnoty znaleckým dokazovaním. Doterajší zdĺhavý
priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej
náročnosti prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka okrem toho, že sa v jednom
prípade skutočne bez ospravedlnenia nezúčastnila na pojednávaní, neprispela svojím
správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala
o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že 6-ročné trvanie preskúmavaného konania (od podania
návrhu 16. januára 2004) je už samo osebe vzhľadom aj na povahu veci bezpochyby
neprimerané. Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej veci aj dlhodobo
nečinný, a to konkrétne od 13. septembra 2007 do 22. septembra 2008. Uvedená nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas jedného roka
okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť
okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli
spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu
okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že medzičasom bola predmetná vec ukončená zmierom,
neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,
pretože „Prieťahy v konaní mi spôsobili značnú ujmu. Bola som nútená niekoľko krát sa
sťahovať, platím vysoké nájomné za bývanie, platím opateru synovi, pretože pracujem na
smeny, musela som zadovážiť synovi, ktorý nastúpil v Rakúsku do základ. školy učiteľku
nemčiny, na úkor mojej dovolenky som chodila na pojednávania, kde sa nič neriešilo a
pod.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky, na význam konania pre sťažovateľku, ako aj
vzhľadom na to, že napadnuté konanie už bolo skončené, považuje za primerané vo výške
1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. mája 2009, spísanie sťažnosti
z 29. mája 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 22. októbra 2009).
Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál
trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú celkom sumu 368,55 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2010