Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 169/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. B., K., t. č. K., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. K.,

K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského

súdu v Košiciach č. k. -213 zo 14. októbra 2009, ako aj postupom

a uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. z 27. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2010 (doplnená 26. februára 2010) doručená sťažnosť Ing. A. B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-213 zo 14. októbra 2009 a uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 27. apríla 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Krajský súd v Košiciach Rozsudkom č. zo dňa 24.9.2008 zmenil

Rozsudok Okresného súdu Košice II z 8.4.2008 č. z 8.4.2008 a dopĺňací

rozsudok Okresného súdu Košice II č. z 6.5.2008 tak, že určil, že otec je

oprávnený mať maloleté dieťa P. B. u seba každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9,00

hod. do nedele do 18,00hod..

Keďže zdravotný stav dieťaťa neumožňoval toto stretávanie sa, matka včas túto

skutočnosť oznámila otcovi maloletého. Otec maloletého napriek tomu sa za účasti polície

domáhal vstupu do bytu rodičov sťažovateľky, kde býva aj s maloletým dieťaťom po tom, čo

ich otec maloletého dieťaťa výmenou zámku na byte vylúčil s možnosti užívania bytu na...

v K.

Zároveň otec maloletého podal na matku trestné oznámenie pre marenie výkonu

úradného rozhodnutia. Potom, čo bol jeho podnet odmietnutý z dôvodu, že podľa

paragrafového znenia tejto skutkovej podstaty musí najprv neúspešne prebehnúť súdny

výkon rozhodnutia, podal otec návrh na začatie súdneho výkonu rozhodnutia, ktoré je

vedené na Okresnom súde Košice II pod č. .

Súd v súlade s ustanoveniami vyzval sťažovateľku na plnenie súdneho

rozhodnutia.

Matka predložila súdu lekárske potvrdenia odborného lekára – pedopsychiatra,

preukazujúce, že styk tak, ako je určený v exekučnom titule je pre dieťa nevhodný,

poškodzujúci ho na zdraví, pričom zároveň by maril všetky výsledky realizovanej liečby

(maloletý je riadne, aj medikamentózne liečený v pedopsychiatrickej ambulancii)

Konajúci súd napriek tomu uložil matke pokutu 50,-€ za nerešpektovanie exekučného

titulu. Matka sa voči tomuto rozsudku odvolala, pričom doložila ďalšie lekárske správy

a potvrdenia, že exekučný titul nerešpektuje zdravotný stav dieťaťa, že pokiaľ má byť

prioritou záujem maloletého dieťaťa, jeho duševné zdravie, nieje možné uskutočňovať styk

podľa exekučného titulu.

Napriek uvedenému, súd odvolaniu matky nevyhovel, kde vyhodnotil tieto lekárske

potvrdenia za účelové bez toho, aby vykonal čo i len jediný dôkaz na potvrdenie alebo

vyvrátenie stanoviska odborného lekára.

... sťažovateľka podala aj návrh na zmenu exekučného titulu, ktorému prvostupňový

súd vyhovel a formou predbežného opatrenia zmenil intenzitu a spôsob stretávania sa

maloletého s otcom podľa lekárskeho odporúčania..., avšak na odvolanie otca Krajský súd

zrušil toto predbežné opatrenie.“

Podľa názoru sťažovateľky „v tomto prípade mal súd vykonať minimálne jeden

dôkaz na vyvrátenie lekárskeho stanoviska o tom, že toto je nedôvodné a až na základe

takéhoto dôkazu vo veci rozhodnúť.

Rozhodnutie súdu o uložení pokuty za neplnenie súdom určeného styku totiž

privoláva bez ďalšieho následné rozhodnutia so závažnými dôsledkami: trestné stíhanie.

Pokiaľ odborný lekár stanoví konkrétne liečebné postupy,... súd nemôže bez

odborného stanoviska posúdiť kompetentnosť lekárskeho postupu. Táto otázka

medicínskych postupov je odbornou otázkou, kde pokiaľ o tejto má súd rozhodnúť, môže tak

urobiť len po vykonanom odbornom dokazovaní.

... v tomto prípade nebolo zachované jej práva na spravodlivé súdne konanie, kde jej

nebolo umožnené hájiť záujmy maloletého dieťaťa objektívne, formou vykonania odborného

dokazovania vo vzťahu k plneniu súdneho rozhodnutia a jeho následkami na zdravie

dieťaťa...

Keďže napadnuté rozhodnutie súdu je spôsobilé vyvolať značný zásah do práv

a slobôd sťažovateľky, ale aj maloletého, má sťažovateľka zato, že bolo a je dôvodné

preskúmať ňou predložené dôkazy v tomto konaní a len v prípade, pokiaľ sa v dokazovaní

preukáže, že lekárom doporučené postupy sú nedôvodné a účelové, ich vyhodnotiť ako

dôkaz nedostatočný pre označenie dôvodov brániacich plneniu podľa exekučného titulu.

Keďže súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj vykonanie dokazovania,

ktoré preukáže dôvodnosť vyneseného rozhodnutia súdu, odôvodnenie rozhodnutia súdu má

byť presvedčivé a zrozumiteľné, má sťažovateľka zato, že jej sťažnosť je dôvodná...“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Košiciach v súvislosti s konaním a rozhodovaním o odvolaní

sťažovateľky v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. svojim

rozhodnutím – Uznesením č. zo dňa 14.10.2009 a v konaní vedenom na

Okresnom súde Košice II pod. č. a jeho rozhodnutím – Uznesením

zo dňa 27.4.2009 porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. zo

dňa 14.10.2009.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume

120,88 €.“

Sťažovateľka k sťažnosti pripojila uznesenie krajského súdu č. k.

213 zo 14. októbra 2009 a podaním doručeným ústavnému súdu 26. februára 2010 aj

stanovisko ošetrujúcej lekárky maloletého z 22. decembra 2009.

Okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. z 27. apríla 2009 vo veci

starostlivosti o maloletého P. B., dieťaťa rodičov Ing. A. B. a Ing. R. B., v konaní o výkon

rozhodnutia rozhodol tak, že „Ukladá matke pokutu vo výške 50 eur ktorú je povinná

zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Košice II.“.

Uloženie pokuty odôvodnil okresný súd takto:

„Otec podaným návrhom sa domáhal výkonu rozhodnutia – rozsudku Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 24.9.2008 č. k. -120, ktorý nadobudol

právoplatnosť 10.10.2008 v časti výroku o úprave o styku otca s mal. P., preto že matka sa

odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu. Matka neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z

rozsudku v dňoch 1.11.2008, 15.11.2008, 16.11.2008, 29.11.2008, 30.11.2008, 13.12.2008,

14.12.2008, 26.12.2008, 27.12.2008, 10.1.2009, 24.1.2009, 7.2.2009, 21.2.2009, 7.3.2009,

21.3.2009, 4.4.2009 a 18.4.2009, čím otcovi znemožnila styk s deťmi.

Matka na dobrovoľné plnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozsudku Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 24.9.2008 č. k. -120 bola vyzvaná prípisom zo dňa

18.11.2008, ktorým bola upozornená na následky neplnenia povinností ustanovených

v rozsudku. …

V zmysle cit. zák. ustanovení (§ 273 ods. 1 a § 272 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, pozn.) súd uložil matke pokutu vo výške 50 eur pretože dobrovoľne neplní svoje

povinnosti vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia.“

Proti uzneseniu okresného súdu o uložení pokuty podala sťažovateľka odvolanie,

v ktorom poukázala na to, že nedošlo k zmareniu povinností vyplývajúcich z rozsudku

krajského súdu č. k. -120 z 24. septembra 2008, keďže k neuskutočneniu

styku maloletého s otcom došlo vždy zo zdravotných dôvodov maloletého, o čom svedčia

predložené lekárske správy. Konštatovala, že styk otca s maloletým prebehol v súlade

s predbežným opatrením nariadeným v konaní o rozvod manželstva, pričom styk pri ďalších

príležitostiach nebol realizovaný zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že jej tvrdenia nie sú

účelové, čo potvrdzujú správy pedopsychiatričky, ktorá má v ambulantnej starostlivosti

maloletého. Z týchto dôvodov je pokuta uložená z titulu neplnenia rozhodnutia súdu

nedôvodná.

Krajský súd uznesením č. k. -213 zo 14. októbra 2009 uznesenie

okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol:

„Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,

posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v súlade s vyhodnotil

dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto je

odôvodnenie uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd s poukazom na § 219

ods. 2 v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uznesenie podľa

ako vecne správne potvrdil, pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o uložení

pokuty 50 € matke. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade

s , 273 pri uložení pokuty matke pre neplnenie rozhodnutia o úprave styku

s mal. P. Zo súdneho spisu je zrejmé, že matka opakovane nerešpektovala vykonateľné

rozhodnutie súdu o úprave styku, vyplýva to napr. z úradných záznamov OO PZ K. z 29. 11.

2008, 13. 12. 2008, 27. 12. 2008. Pokiaľ ide o matku, je potrebné uviesť, že jej konanie má

znaky účelovosti keď uvádza, že zdravotný stav mal. P. neumožňuje aby sa stretával

s otcom. Podobný postup matka uplatňovala už v priebehu základného konania o veci

samej, ktorý vyhodnotili súd prvého stupňa a odvolací súd v zásade ako účelový. Lekárske

správy predložené do súdneho spisu nepreukazujú, že by sa maloletý nemohol stretnúť

s otcom v súlade s vykonateľným rozhodnutím, prípadne aspoň v obmedzenej forme napr.

na kratší čas, za prítomnosti matky v byte jej rodičov, kde s maloletým býva a pod. Úradné

záznamy polície svedčia o tom, že matka ani neotvárala dvere bytu, neprejavila tak žiadnu

snahu poskytnúť minimálnu súčinnosť pri stretnutí otca so synom. Oznámenie matky

niekoľko dní pred realizáciou styku, že kvôli zdravotnému stavu maloletého sa otec s ním

nemôže stretnúť, nie je možné považovať za prijateľné. Kvôli časovému predstihu totiž nie je

možné predpokladať, či sa zdravotný stav maloletého nezlepší do tej miery, aby umožňoval

realizáciu styku aspoň v obmedzenej podobe. Prvky účelovosti je možné vidieť aj v tom, že

matka vo viacerých prípadoch predložila záznamy o lekárskych vyšetreniach dieťaťa, ktoré

sa pomerne pravidelne uskutočňovali deň pred časom, kedy mohol otec realizovať svoje

právo styku, prípadne v deň realizácie styku (napr. lekárske správy z 15. 11.2008,

28. 11.2008, 26. 12.2008, 20.2.2009, 20. 3. 2009 - nerealizované styky 15. 11. 2008, 29. 11.

2008, 26. 12. 2008, 21. 2. 2009, 21. 3. 2009). Z týchto skutočností je možné jednoznačne

urobiť záver, že matka svojím konaním úmyselne a zjavne účelovo neumožňuje otcovi

stretávať sa s maloletým P., čím neplní dobrovoľne svoju povinnosť vyplývajúcu

z vykonateľného rozhodnutia súdu. Na základe týchto skutočností odvolací súd uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.“

II.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd zadovážil

rozsudok krajského súdu č. k. -120 z 24. septembra 2008, ktorý je

predmetom výkonu rozhodnutia. Predmetným rozsudkom krajský súd „... vo veci

starostlivosti súdu o mal. P. B. ... v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

a úpravu styku o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.4.2008 č.k.

-41 o odvolaní otca a matky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu

Košice II zo 6.5.2008 č.k. -58...“ vo veci úpravy styku otca s maloletým

rozhodol:

„Mení rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o úprave styku otca

s maloletým tak, že otec je oprávnený mať dieťa u seba každý párny týždeň v mesiaci od

soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý rok 26.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod.

s tým, že dieťa prevezme pred bytom, v ktorom matka býva v určený čas, kde aj dieťa matke

v určený čas odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase

a na určenom mieste dieťa otcovi odovzdať a od neho ho prevziať.“

Rozsudok krajského súdu č. k. -120 z 24. septembra 2008 nadobudol

právoplatnosť 10. októbra 2008 a týmto dňom sa stal vykonateľným.

Sťažovateľka sa pokúšala o zmenu vykonateľného súdneho rozhodnutia o úprave

styku otca s maloletým návrhom na nariadenie predbežného opatrenia o obmedzení styku,

ktorému okresný súd uznesením č. k. -10 z 19. decembra 2008 vyhovel.

Na základe odvolania otca maloletého krajský súd uznesením č. k. -61

z 27. februára 2009 zmenil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Vo vzťahu k predmetu sťažnosti sťažovateľky považuje ústavný súd za relevantné

citovať túto časť odôvodnenia uznesenia:

„Odvolací súd je toho presvedčenia, že v danom prípade nie je daný zákonný dôvod

nariaďovať predbežné opatrenie, pretože matka nepreukázala naliehavosť potreby dočasne

obmedziť styk otca s mal. P. a nepredložila dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme

predbežného opatrenia. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných v návrhu matky na

nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní otca, sa bude zaoberať konajúci súd v

rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave práv a povinností

rodičov na čas po rozvode resp. o úprave styku.“ (Konanie o rozvod manželstva a úprave

rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode je vedené na okresnom

súde pod sp. zn. , pozn.)

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie ňou označených

základných práv a slobôd uznesením krajského súdu č. k. -213

zo 14. októbra 2009, ako aj prvostupňovým uznesením okresného súdu sp. zn.

z 27. apríla 2009.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať uznesenie okresného súdu, pretože o odvolaní proti tomuto uzneseniu

rozhodoval krajský súd. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania, tak už došlo

k naplneniu účelu sledovaného sťažovateľkou v konaní o sťažnosti, pričom krajský súd sa

v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať

s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza v konaní pred

ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

Sťažovateľka vidí porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na

spravodlivé súdne konanie v tom, že postupom označených súdov v konaní o výkon

rozhodnutia bola odmietnutá jej faktická a právna argumentácia poukazujúca na dôvody,

ktoré jej bránia v plnení vykonateľného súdneho rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľky

konajúce súdy nepreskúmali ňou predložené dôkazy a nevykonali odborné dokazovanie

vo vzťahu k dôvodom neplnenia súdneho rozhodnutia.

Vychádzajúc zo sťažnosti a k nej pripojených písomností sa preto ústavný súd

v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zaoberal otázkou, či obsah napádaného

rozhodnutia krajského súdu č. k. -213 zo 14. októbra 2009 opodstatňuje

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie vo vzťahu k sťažovateľkou formulovanej požiadavke na

ochranu ústavnosti v rozsahu ňou označených práv podľa a dohovoru, teda či účinky

výkonu právomoci krajského súdu sú zlučiteľné s ústavnými limitmi vyplývajúcimi

zo sťažovateľkou označeného základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov

a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie vo veciach

občianskoprávnych (t. j. aj rodinnoprávnych) patrí do právomoci všeobecných súdov.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

predovšetkým uviesť, že nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať

skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní

zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Ústavný súd nepreskúmava, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav, pretože

to je v právomoci opravných všeobecných súdov.

Ústavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí

(opatrení alebo iných zásahov) všeobecných súdov kontrola zlučiteľnosti účinkov

interpretácie a aplikácie právnych noriem a postupu, ktorý im predchádzal, s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má

opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím

(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne

, , ).

Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov,

ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi označenými základnými

právami alebo slobodami a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov a postupom, ktorý

im predchádzal. V takom prípade ústavný súd považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú

podľa . Zjavná neopodstatnenosť teda znamená, že už

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistí žiadnu reálnu možnosť porušenia

základného práva alebo základnej slobody napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom, prípadne postupmi, ktoré im predchádzali v konaní pred orgánmi verejnej moci,

osobitne v konaní pred všeobecnými súdmi.

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu č. k. -213

zo 14. októbra 2009 v spojení s prvostupňovým uznesením okresného súdu sp. zn.

z 27. apríla 2009 (ktoré krajský súd namietaným uznesením potvrdil, pozn.)

ústavný súd konštatoval, že jeho závery v ňom obsiahnuté nemožno kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľkou označeným právam podľa a dohovoru.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu nemožno výklad a interpretáciu

ustanovení , ktorú krajský súd v danom prípade zvolil,

považovať za arbitrárnu alebo popierajúcu základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie.

Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho

návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem za predpokladu, že

skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces,

vo veci rozhodnú.

O napadnutom uznesení krajského súdu a jeho odôvodnení ústavný súd nemôže

prijať záver, že by dôvody tohto rozhodnutia neboli udržateľné, prípadne boli svojvoľné tak,

aby to odôvodňovalo ich spojitosť s možným porušením základného práva sťažovateľky na

súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia podľa názoru ústavného súdu

vysporiadal s námietkami sťažovateľky uvedenými v podanom odvolaní, pričom svoje

závery oprel o súdom prvého stupňa dostatočne zistený skutkový stav, ako aj ním vykonané

hodnotenie dôkazov, s ktorým sa odvolací súd stotožnil.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Nad rámec ústavný súd uvádza, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je

činnosť, ktorej účelom je konečné naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp.

zabezpečenie práv, ktoré boli judikované súdom alebo iným orgánom, pričom možno za

podmienok ustanovených zákonom zasiahnuť do absolútnych majetkových práv povinného.

Zmenu vykonateľného rozhodnutia súdu na podklade novej dôkaznej situácie

nemožno dosiahnuť v rámci konania o výkon rozhodnutia, ale v danom prípade len v konaní

podľa tretej časti , resp. podľa druhej časti (

a nasl.), ak sú splnené zákonné podmienky na predbežnú dočasnú úpravu právnych pomerov

účastníkov. Súčasne však musí byť splnená zákonná podmienka, ktorou je podstatná zmena

pomerov oproti stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia ( o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Sťažovateľka má možnosť v rámci konania o rozvod manželstva a úprave

rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode vedenom okresným súdom

pod sp. zn. domáhať sa zmeny úpravy styku otca s maloletým na čas po

rozvode, a to aj s prihliadnutím na súčasný (aktuálny) zdravotný stav maloletého.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010