Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 115/2010
PDF · 160.45 KB
No categories available
I. ÚS 115/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. V. a E. V., obaja bytom R. J., zastúpených advokátkou
JUDr. D. Š., B. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 199/2007 a jeho uznesením z 21. augusta 2008, postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 259/2008 a jeho
uznesením z 5. novembra 2008 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 202/09 a jej listom zo 4. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. V. a E. V. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára
2010 doručená sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 16. januára 2010, J. V. a E.
V., obaja bytom R. J. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. D. Š., B.
B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 199/2007 a jeho uznesením z
21. augusta 2008 (ďalej len „uznesenie z 21. augusta 2008“), postupom Krajského súdu v
Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 259/2008 a
jeho uznesením z 5. novembra 2008 (ďalej len „uznesenie z 5. novembra 2008“) a
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 202/09 a jej listom zo 4. decembra 2009 (ďalej len „list zo
4. decembra 2009“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa svojou žalobou podanou okresnému
súdu domáhali voči žalovaným určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. decembra 1980,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
tvoriacich predmet tejto kúpnej zmluvy. Okresný súd viedol konanie o žalobe sťažovateľov
pod sp. zn. 9 C 199/2007.
Okresný súd uznesením z 21. augusta 2008 zastavil konanie v časti o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. decembra 1980 a na základe odvolania sťažovateľov krajský
súd uznesením z 5. novembra 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu z 21. augusta 2008.
Okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 199/2007-57 z 2. februára 2009 (ďalej len
„rozsudok z 2. februára 2009“) žalobu sťažovateľov zamietol v časti o určenie ich
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Sťažovatelia neuviedli, či podali odvolanie proti
rozsudku okresného súdu z 2. februára 2009 a či tento rozsudok bol preskúmavaný v rámci
odvolacieho konania krajským súdom. Ústavný súd telefonicky na krajskom súde zistil,
že rozsudok okresného súdu z 2. februára 2009 bol na základe podaného odvolania
potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15 Co 311/2009 zo 16. decembra 2009.
(Úradný záznam ústavného súdu zo 17. marca 2010)
Sťažovatelia podali generálnej prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho
dovolania, pričom bližšie neuviedli, proti ktorým z už označených rozhodnutí ich podnet
smeroval. Generálna prokuratúra listom zo 4. decembra 2009, ktorý bol doručený
sťažovateľom 22. decembra 2009, oznámila sťažovateľom, že ich podnet odložila.
Podľa sťažovateľov okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom, keď
konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zastavil a krajský súd taktiež nesprávne
právne posúdil vec, keď potvrdil uznesenie okresného súdu z 21. augusta 2008 o zastavení
konania v tejto časti.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:
„1) Základné práva J. V. a E. V. upravené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod č. k. 9C/199/2007 v
časti o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v konaní Krajského súdu Banská Bystrica pod
č. k. 16 Co/259/2008, v konaní vedenom Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica pod č.
Kc202/09-10 porušené bolo.
2) Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 9C/199/2007 v časti
o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy a rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica
č. k. 16 Co/259/2008 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie
konanie.
3) J. V. a E. V. spoločne a nerozdielne priznáva finančné zadosťučinenie 4.000,-
EUR... , ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota, Krajský súd Banská Bystrica, Krajská
prokuratúra Banská Bystrica povinní J. V. a E. V. spoločne a nerozdielne vyplatiť do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.
4) J. V. a E. V. priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z obsahu sťažnosti a návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (petitu sťažnosti)
je možné ustáliť, že sťažovatelia namietajú porušenie nimi označeného základného práva
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 199/2007 len vo vzťahu
k zastaveniu konania v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. decembra 1980
a uznesením okresného súdu z 21. augusta 2008, ktoré navrhli zrušiť, a postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 259/2008 (o odvolaní sťažovateľov proti
uzneseniu okresného súdu z 21. augusta 2008) a uznesením krajského súdu z 5. novembra
2008, ktoré taktiež navrhujú zrušiť.
Sťažovatelia ďalej namietajú porušenie nimi označeného základného práva postupom
generálnej prokuratúry pri vybavení ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 202/09 a jej listom zo 4. decembra 2009 oznamujúcim
odloženie podnetu. (Vzhľadom na datovanie listu generálnej prokuratúry podnet
sťažovateľov mohol smerovať proti uzneseniu okresného súdu z 21. augusta 2008
a uzneseniu krajského súdu z 5. novembra 2008, eventuálne aj proti rozsudku okresného
súdu z 2. februára 2009, hoci sťažovatelia vo svojej sťažnosti neoznačili rozhodnutia, proti
ktorým ich podnet smeroval.)
K namietanému porušeniu základného práva postupom a uznesením okresného
súdu z 21. augusta 2008 a postupom a uznesením krajského súdu z 5. novembra 2008
Ústavný súd telefonicky na okresnom súde zistil, že uznesenie okresného súdu
z 21. augusta 2008 a uznesenie krajského súdu z 5. novembra 2008 sa stali právoplatnými
23. decembra 2008.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota
sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom
súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
Ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu z 21. augusta 2008 a uznesenie
krajského súdu z 5. novembra 2008 sa stali právoplatnými v čase presahujúcom dva mesiace
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 16. januára
2010.
Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti
smerujúcej proti okresnému súdu a krajskému súdu odmietol ako oneskorene podanú
(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
K namietanému porušeniu základného práva postupom a listom generálnej
prokuratúry zo 4. decembra 2009
Podanie mimoriadneho dovolania je podmienené splnením zákonných predpokladov,
ktoré sú upravené v ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto
ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého
využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických
osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,
t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,
a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07).
Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,
že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť
k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov, keďže platná zákonná úprava
nezakladá sťažovateľom právo (právny nárok) na vyhovenie ich podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora.
Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti smerujúcej proti generálnej prokuratúre
pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch
na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2010