Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 115/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. V. a E. V., obaja bytom R. J., zastúpených advokátkou

JUDr. D. Š., B. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. augusta 2008, postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 5. novembra 2008 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 202/09 a jej listom zo 4. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. V. a E. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2010 doručená sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 16. januára 2010, J. V. a E.

V., obaja bytom R. J. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. D. Š., B.

B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z

21. augusta 2008 (ďalej len „uznesenie z 21. augusta 2008“), postupom Krajského súdu v

Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho uznesením z 5. novembra 2008 (ďalej len „uznesenie z 5. novembra 2008“) a

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 202/09 a jej listom zo 4. decembra 2009 (ďalej len „list zo

4. decembra 2009“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa svojou žalobou podanou okresnému

súdu domáhali voči žalovaným určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. decembra 1980,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

tvoriacich predmet tejto kúpnej zmluvy. Okresný súd viedol konanie o žalobe sťažovateľov

pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením z 21. augusta 2008 zastavil konanie v časti o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. decembra 1980 a na základe odvolania sťažovateľov krajský

súd uznesením z 5. novembra 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu z 21. augusta 2008.

Okresný súd rozsudkom č. k. -57 z 2. februára 2009 (ďalej len

„rozsudok z 2. februára 2009“) žalobu sťažovateľov zamietol v časti o určenie ich

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Sťažovatelia neuviedli, či podali odvolanie proti

rozsudku okresného súdu z 2. februára 2009 a či tento rozsudok bol preskúmavaný v rámci

odvolacieho konania krajským súdom. Ústavný súd telefonicky na krajskom súde zistil,

že rozsudok okresného súdu z 2. februára 2009 bol na základe podaného odvolania

potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 16. decembra 2009.

(Úradný záznam ústavného súdu zo 17. marca 2010)

Sťažovatelia podali generálnej prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, pričom bližšie neuviedli, proti ktorým z už označených rozhodnutí ich podnet

smeroval. Generálna prokuratúra listom zo 4. decembra 2009, ktorý bol doručený

sťažovateľom 22. decembra 2009, oznámila sťažovateľom, že ich podnet odložila.

Podľa sťažovateľov okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom, keď

konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zastavil a krajský súd taktiež nesprávne

právne posúdil vec, keď potvrdil uznesenie okresného súdu z 21. augusta 2008 o zastavení

konania v tejto časti.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:

„1) Základné práva J. V. a E. V. upravené v Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod č. k. v

časti o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v konaní Krajského súdu Banská Bystrica pod

č. k. , v konaní vedenom Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica pod č.

-10 porušené bolo.

2) Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. v časti

o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy a rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica

č. k. zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie

konanie.

3) J. V. a E. V. spoločne a nerozdielne priznáva finančné zadosťučinenie 4.000,-

EUR... , ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota, Krajský súd Banská Bystrica, Krajská

prokuratúra Banská Bystrica povinní J. V. a E. V. spoločne a nerozdielne vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

4) J. V. a E. V. priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti a návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (petitu sťažnosti)

je možné ustáliť, že sťažovatelia namietajú porušenie nimi označeného základného práva

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. len vo vzťahu

k zastaveniu konania v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. decembra 1980

a uznesením okresného súdu z 21. augusta 2008, ktoré navrhli zrušiť, a postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (o odvolaní sťažovateľov proti

uzneseniu okresného súdu z 21. augusta 2008) a uznesením krajského súdu z 5. novembra

2008, ktoré taktiež navrhujú zrušiť.

Sťažovatelia ďalej namietajú porušenie nimi označeného základného práva postupom

generálnej prokuratúry pri vybavení ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 202/09 a jej listom zo 4. decembra 2009 oznamujúcim

odloženie podnetu. (Vzhľadom na datovanie listu generálnej prokuratúry podnet

sťažovateľov mohol smerovať proti uzneseniu okresného súdu z 21. augusta 2008

a uzneseniu krajského súdu z 5. novembra 2008, eventuálne aj proti rozsudku okresného

súdu z 2. februára 2009, hoci sťažovatelia vo svojej sťažnosti neoznačili rozhodnutia, proti

ktorým ich podnet smeroval.)

K namietanému porušeniu základného práva postupom a uznesením okresného

súdu z 21. augusta 2008 a postupom a uznesením krajského súdu z 5. novembra 2008

Ústavný súd telefonicky na okresnom súde zistil, že uznesenie okresného súdu

z 21. augusta 2008 a uznesenie krajského súdu z 5. novembra 2008 sa stali právoplatnými

23. decembra 2008.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota

sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ( ), pričom zákon o ústavnom

súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu z 21. augusta 2008 a uznesenie

krajského súdu z 5. novembra 2008 sa stali právoplatnými v čase presahujúcom dva mesiace

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 16. januára

2010.

Preto ústavný súd podľa sťažnosť v časti

smerujúcej proti okresnému súdu a krajskému súdu odmietol ako oneskorene podanú

( ).

K namietanému porušeniu základného práva postupom a listom generálnej

prokuratúry zo 4. decembra 2009

Podanie mimoriadneho dovolania je podmienené splnením zákonných predpokladov,

ktoré sú upravené v ustanoveniach a nasl. . Z týchto

ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého

využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , , ).

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,

že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť

k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov, keďže platná zákonná úprava

nezakladá sťažovateľom právo (právny nárok) na vyhovenie ich podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora.

Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti smerujúcej proti generálnej prokuratúre

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010