Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 373/09
PDF · 239.01 KB
No categories available
IV. ÚS 373/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti V. J., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995, za
účasti Okresného súdu Dolný Kubín, takto
rozhodol:
1. Základné právo V. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 79/1995 konal bez zbytočných prieťahov.
3. V. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré
mu j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý V. J. uhradiť trovy konania v sume
245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta
2009 doručená sťažnosť V. J., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R.
S., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný
Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 26. júla 1995 bola Okresnému súdu Námestovo
podaná proti sťažovateľovi ako odporcovi žaloba o vyrovnanie dedičských podielov. Dňa
1. augusta 1995 bola predmetná vec postúpená miestne príslušnému okresnému súdu. Vec
bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 79/1995.
K postupu okresného súdu v označenom konaní sťažovateľ uviedol, že „... v danej
veci bolo vytýčené pojednávanie až o 6 rokov, bez akýchkoľvek úkonov, na deň 19. 6.
2001... Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 8. 9. 2003, ktoré však bolo zrušené z
dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu... Od roku 2001 teda bolo vytýčené
pojednávanie až na deň 15. 3. 2007... Po ďalších dvoch rokoch nečinnosti Okresného súdu
sa vo veci pojednávalo dňa 22. 6. 2009.“.
Podľa tvrdenia sťažovateľa nie je namietané konanie ani v súčasnosti právoplatne
skončené. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že „ku dňu 26. 07. 2009 tak celé súdne
konanie trvá štrnásť rokov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane sťažovateľa, čím
dochádza k závažnému porušeniu jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nekonaním, resp. nečinnosťou Okresného súdu
v danej veci došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní a k znižovaniu garancie právnej
istoty v právnom štáte SR.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa V. J. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo
porušené postupom Okresného súdu Dolný Kubín, v konaní vedenom pod sp. zn. 8
C/79/1995.
2. Okresnému súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/79/1995
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi V. J. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 70 000,- € (slovom:
sedemdesiattisíc eúr), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný vyplatiť sťažovateľovi do
15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi V. J. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 245,70 €,
ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný vyplatiť na účet JUDr. R. S. č... do 15 dní od
právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 373/09-11
z 21. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval,
aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu
ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 876/09
z 9. novembra 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 16. novembra 2009, okrem iného
uviedla:
„... právna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 8 C/79/1995 napadla na tunajší
súd – v tom čase existujúcu pobočku Námestovo 26. 07. 1995, kde, vzhľadom
na nedostatočné personálne obsadenie, objektívne nebolo možné plynulé vybavovanie
agendy. Po vzniku samostatného Okresného súdu Námestovo od 01. 01. 1997 boli jednotlivé
veci patriace do obvodu Okresného súdu Dolný Kubín vrátené, čím došlo k zvýšeniu počtu
vecí v jednotlivých senátoch, pričom Opatrením č. 2 zo dňa 07. 03. 1997 vec bola pridelená
zákonnej sudkyni JUDr. S. Z dôvodu navýšenia počtu sudcov o jedného došlo
k prerozdeleniu agendy pre nerovnomerné zaťaženie jednotlivých sudcov a dňa 02. 09. 1997
(Opatrením č. 8 zo dňa 02. 09. 1997) sa vo veci stal zákonným sudcom novovymenovaný
sudca JUDr. Z.
Dňa 05. 06. 2001 zákonný sudca JUDr. Z. vo veci vytýčil termín pojednávania na
deň 19. 06. 2001. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na výslovnú žiadosť
navrhovateľov a ich právneho zástupcu s tým, že im bola poskytnutá lehota na opravu
žalobného návrhu, ako aj predloženia dokladov LV, identifikácie parciel k predmetným
nehnuteľnostiam a to do 31. 10. 2001. V súvislosti s preložením sudcu JUDr. Z. na Okresný
súd Poprad, sa od 01. 07. 2001 (Opatrenie č. 13 zo dňa 29. 06. 2001) vo veci stal zákonným
sudcom JUDr. S. Vo veci bol dňa 14. 05. 2003 vytýčený termín pojednávania na deň 08. 09.
2003. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonného
sudcu. Vzhľadom k tomu, že ku dňu 01. 11. 2003 zákonný sudca JUDr. S. ukončil výkon
funkcie sudcu z dôvodu invalidného dôchodku, sa dňom 18. 12. 2003 (Opatrenie č. 33 zo
dňa 17. 12. 2003) vo veci stal zastupujúcim sudcom JUDr. P. Následne došlo
k prerozdeleniu spisov po JUDr. S. a dňom 02. 07. 2004 (Opatrenie č. 16. zo dňa 01. 07.
2004) sa vo veci stala zákonnou sudkyňou Mgr. M. Dňa 15. 01. 2007 bol vo veci vytýčený
termín pojednávania na deň 15. 03. 2007. Zároveň vo veci boli vyžiadané listinné dôkazy od
Správy katastra T. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania
potrebných podkladov, resp. potrebných vyjadrení zo Správy katastra T. ohľadne ustálenia
predmetu sporu, pričom navrhovateľom prostredníctvom ich právnych zástupcov sa uložila
povinnosť, aby súdu v lehote 1 mesiaca doručili písomné návrhy na vyžiadanie príslušných
dokladov, resp. vyjadrení od Správy katastra T. Dňa 19. 04. 2007 bolo súdu doručené
vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľov v 1) a v 2) rade. Zároveň právna zástupkyňa
navrhovateľov v 1) a v 2) rade oznámila súdu, že jednostranne odstupuje od plnej moci.
Dňa 14. 05. 2007 bol na pokyn zákonnej sudkyne telefonicky vyzvaný zástupca
navrhovateľov v 4) až v 6) rade na zaslanie písomných návrhov, na zaslanie ktorých bol
vyzvaný na pojednávaní dňa 15. 03. 2007. Dňa 06. 06. 2007 bola predmetná správa
urgovaná. Dňa 02. 07. 2007 bola doručená žiadaná správa od právneho zástupcu. Dňa 16.
09. 2008 bola vyzvaná Správa katastra T. o zaslanie potrebných dokladov. Dňa 10. 10.
2008 bola súdu doručená správa od Správy katastra T., ktorá bola zaslaná navrhovateľom
a právnemu zástupcu navrhovateľov v 3) až 5) rade na vyjadrenie v lehote 10 dní. Písomné
vyjadrenia boli súdu doručené 10. 11. 2008 a 14. 11. 2008. Z vrátenej zásielky dňa
20. 11. 2008 bolo zistené, že navrhovateľ v 2) rade V. J. dňa 26. 04. 2008 zomrel. Dňa
26. 11. 2008 bol daný pokyn na zisťovanie okruhu dedičov po zomrelom navrhovateľovi
v 2) rade. Dňa 12. 01. 2009 z Okresného súdu Námestovo boli doručené kópie oznámenia
o úmrtí navrhovateľa v 2) rade a predmetného osvedčenia o dedičstve. Dňa 30. 03. 2009
bola požiadaná Správa katastra T. o vydanie príslušných listinných dokladov. Žiadané
doklady Správou katastra T. boli súdu zaslané dňa 18. 05. 2009. Dňa 29. 05. 2009 bol vo
veci stanovený termín pojednávania na deň 22. 06. 2009. Pojednávanie dňa 22. 06. 2009
bolo po prejednaní veci odročené na neurčito za účelom poskytnutia lehoty navrhovateľom
do 31. 07. 2009 na sformulovanie a doručenie písomného návrhu na zmenu žaloby. Dňa 03.
08. 2009 boli navrhovatelia urgovaní, aby obratom doručili písomný návrh na zmenu
žaloby. Na túto urgenciu reagovali len dedičia po zomrelom navrhovateľovi v 2) rade, teda
súčasní navrhovatelia v 2) a 3) rade. Dňa 07. 09. 2009 bol vo veci stanovený termín
pojednávania na deň 05. 10. 2009. Dňa 16. 09. 2009 bol navrhovateľmi v 4) až 6) rade
prostredníctvom ich právneho zástupcu doručený písomný návrh na zmenu žaloby. Tento
návrh bol na základe pokynu sudkyne zo dňa 17. 09. 2009 doručovaný navrhovateľom v 1)
až 3) rade spolu s výzvou na vyjadrenie, či títo navrhovatelia s uvedeným návrhom na
zmenu žaloby súhlasia. Uvedený návrh bol taktiež doručený na vedomie právnemu
zástupcovi odporcu, ktorý prevzal zastupovanie odporcu na základe splnomocnenia zo dňa
24. 06. 2009. Dňa 24. 09. 2009 boli tunajšiemu súdu Správou katastra T. doručené listinné
doklady na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľov v 4) až 6) rade.
Pojednávanie dňa 05. 10. 2009 bolo odročené bez prejednania veci na deň 04. 11. 2009
s ohľadom na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov v 4) až 6) rade o odročenie
pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie jeho pojednávaní, v ktorých obdržal
predvolania na pojednávania skôr. Na pojednávaní dňa 04. 11. 2009 nebola s ohľadom na
nesúhlas navrhovateľky v 1) rade pripustená navrhovaná zmena žaloby a po prejednaní
veci bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá a odporcovi bolo voči
navrhovateľom priznané právo na náhradu trov konania.
S poukazom na uvedený prehľad procesných úkonov vo veci možno iba konštatovať,
že v doterajšom priebehu konania, v jednotlivých obdobiach vznikli prieťahy. Ich príčinou
však boli v rozhodujúcej miere objektívne okolnosti spočívajúce v päťnásobnej zmene jej
zákonného sudcu a tiež nedostatočná spolupráca žalobcov a ich pôvodnej právnej
zástupkyne so súdom ohľadne ustálenia predmetu sporu.“
Ústavný súd zistil, že prehľad procesných úkonov tak, ako sú uvádzané vo vyjadrení
k sťažnosti predsedníčkou okresného súdu, zodpovedá obsahu, ktorý ústavný súd zistil
z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 79/1995, a preto na neho prihliadal
ako na relevantné východisko pri rozhodovaní o sťažnosti.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania
pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o vyrovnanie dedičských podielov,
konštatoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu
do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno
považovať za právne zložité. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd na základe
skutočností zistených zo spisu pripustil, že predmetná vec vykazuje znaky faktickej
zložitosti, ale zároveň zdôraznil, že faktická zložitosť veci nemôže v žiadnom prípade
ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol až po uplynutí viac ako
14 rokov po podaní žaloby.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré
sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou
by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého
len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen
neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 C 79/1995 ústavný súd
zistil, že proti sťažovateľovi (žalovanému) podali žalobcovia v 1. – 6. rade žalobu
o vyrovnanie dedičských podielov okresnému súdu (na vtedy existujúcu pobočku
v Námestove), pričom po vzniku samostatného Okresného súdu Námestovo bola predmetná
vec od 1. januára 1997 vrátená okresnému súdu. Prvý procesný úkon vo veci okresný súd
vykonal 5. júna 2001, keď nariadil termín pojednávania na 19. jún 2001. Na tomto základe
ústavný súd konštatoval, že okresný súd bol vo veci bez relevantného dôvodu nečinný
od podania žaloby (26. júl 1995) až do 5. júna 2001 (viac ako 6 rokov).
Následne okresný súd počnúc uplynutím lehoty na predloženie nevyhnutných
podkladov a zmenu žalobného návrhu (október 2001) až do 8. septembra 2003, keď bolo
nariadené ďalšie pojednávanie vo veci, opätovne nekonal (takmer 2 roky). Po odchode
zákonného sudcu do invalidného dôchodku (v decembri 2003) okresný súd vo veci
opätovne nekonal až do 15. januára 2007, keď zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie
na 15. marec 2007 (viac ako tri roky).
Ďalšiu činnosť okresného súdu až po vyhlásenie rozsudku na pojednávaní
4. novembra 2009 vyhodnotil ústavný súd ako plynulú a efektívnu, teda smerujúcu
k právoplatnému rozhodnutiu vo veci a odstráneniu stavu právnej neistoty. Okresný súd
vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 C 79/1995 zo 4. novembra 2009; proti tomuto
rozsudku sa navrhovatelia odvolali.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995
viac ako 11 rokov bez ospravedlniteľného dôvodu nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy
v konaní. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím postupom porušil
základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ešte
namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995 v ďalšom období postupoval bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 70 000 €.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného
súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení
finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných
ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom
a obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom (viac ako 11 rokov), ako aj ďalšie
okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 8 000 € sťažovateľovi
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. R. S. (bod 4 výroku tohto nálezu); sťažovateľ žiadal úhradu
trov konania v sume 245,70 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľom
neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2010