Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 373/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti V. J., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Dolný Kubín, takto

rozhodol:

1. Základné právo V. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré

mu j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý V. J. uhradiť trovy konania v sume

245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2009 doručená sťažnosť V. J., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R.

S., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný

Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 26. júla 1995 bola Okresnému súdu Námestovo

podaná proti sťažovateľovi ako odporcovi žaloba o vyrovnanie dedičských podielov. Dňa

1. augusta 1995 bola predmetná vec postúpená miestne príslušnému okresnému súdu. Vec

bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. .

K postupu okresného súdu v označenom konaní sťažovateľ uviedol, že „... v danej

veci bolo vytýčené pojednávanie až o 6 rokov, bez akýchkoľvek úkonov, na deň 19. 6.

2001... Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 8. 9. 2003, ktoré však bolo zrušené z

dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu... Od roku 2001 teda bolo vytýčené

pojednávanie až na deň 15. 3. 2007... Po ďalších dvoch rokoch nečinnosti Okresného súdu

sa vo veci pojednávalo dňa 22. 6. 2009.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa nie je namietané konanie ani v súčasnosti právoplatne

skončené. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že „ku dňu 26. 07. 2009 tak celé súdne

konanie trvá štrnásť rokov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane sťažovateľa, čím

dochádza k závažnému porušeniu jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nekonaním, resp. nečinnosťou Okresného súdu

v danej veci došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní a k znižovaniu garancie právnej

istoty v právnom štáte SR.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa V. J. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov upravenej v SR a právo na prerokovanie veci v

primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo

porušené postupom Okresného súdu Dolný Kubín, v konaní vedenom pod sp. zn. 8

C/79/1995.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi V. J. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 70 000,- € (slovom:

sedemdesiattisíc eúr), ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný vyplatiť sťažovateľovi do

15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi V. J. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 245,70 €,

ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný vyplatiť na účet JUDr. R. S. č... do 15 dní od

právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

z 21. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval,

aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 876/09

z 9. novembra 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 16. novembra 2009, okrem iného

uviedla:

„... právna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. napadla na tunajší

súd – v tom čase existujúcu pobočku Námestovo 26. 07. 1995, kde, vzhľadom

na nedostatočné personálne obsadenie, objektívne nebolo možné plynulé vybavovanie

agendy. Po vzniku samostatného Okresného súdu Námestovo od 01. 01. 1997 boli jednotlivé

veci patriace do obvodu Okresného súdu Dolný Kubín vrátené, čím došlo k zvýšeniu počtu

vecí v jednotlivých senátoch, pričom Opatrením č. 2 zo dňa 07. 03. 1997 vec bola pridelená

zákonnej sudkyni JUDr. S. Z dôvodu navýšenia počtu sudcov o jedného došlo

k prerozdeleniu agendy pre nerovnomerné zaťaženie jednotlivých sudcov a dňa 02. 09. 1997

(Opatrením č. 8 zo dňa 02. 09. 1997) sa vo veci stal zákonným sudcom novovymenovaný

sudca JUDr. Z.

Dňa 05. 06. 2001 zákonný sudca JUDr. Z. vo veci vytýčil termín pojednávania na

deň 19. 06. 2001. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na výslovnú žiadosť

navrhovateľov a ich právneho zástupcu s tým, že im bola poskytnutá lehota na opravu

žalobného návrhu, ako aj predloženia dokladov LV, identifikácie parciel k predmetným

nehnuteľnostiam a to do 31. 10. 2001. V súvislosti s preložením sudcu JUDr. Z. na Okresný

súd Poprad, sa od 01. 07. 2001 (Opatrenie č. 13 zo dňa 29. 06. 2001) vo veci stal zákonným

sudcom JUDr. S. Vo veci bol dňa 14. 05. 2003 vytýčený termín pojednávania na deň 08. 09.

2003. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonného

sudcu. Vzhľadom k tomu, že ku dňu 01. 11. 2003 zákonný sudca JUDr. S. ukončil výkon

funkcie sudcu z dôvodu invalidného dôchodku, sa dňom 18. 12. 2003 (Opatrenie č. 33 zo

dňa 17. 12. 2003) vo veci stal zastupujúcim sudcom JUDr. P. Následne došlo

k prerozdeleniu spisov po JUDr. S. a dňom 02. 07. 2004 (Opatrenie č. 16. zo dňa 01. 07.

2004) sa vo veci stala zákonnou sudkyňou Mgr. M. Dňa 15. 01. 2007 bol vo veci vytýčený

termín pojednávania na deň 15. 03. 2007. Zároveň vo veci boli vyžiadané listinné dôkazy od

Správy katastra T. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania

potrebných podkladov, resp. potrebných vyjadrení zo Správy katastra T. ohľadne ustálenia

predmetu sporu, pričom navrhovateľom prostredníctvom ich právnych zástupcov sa uložila

povinnosť, aby súdu v lehote 1 mesiaca doručili písomné návrhy na vyžiadanie príslušných

dokladov, resp. vyjadrení od Správy katastra T. Dňa 19. 04. 2007 bolo súdu doručené

vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľov v 1) a v 2) rade. Zároveň právna zástupkyňa

navrhovateľov v 1) a v 2) rade oznámila súdu, že jednostranne odstupuje od plnej moci.

Dňa 14. 05. 2007 bol na pokyn zákonnej sudkyne telefonicky vyzvaný zástupca

navrhovateľov v 4) až v 6) rade na zaslanie písomných návrhov, na zaslanie ktorých bol

vyzvaný na pojednávaní dňa 15. 03. 2007. Dňa 06. 06. 2007 bola predmetná správa

urgovaná. Dňa 02. 07. 2007 bola doručená žiadaná správa od právneho zástupcu. Dňa 16.

09. 2008 bola vyzvaná Správa katastra T. o zaslanie potrebných dokladov. Dňa 10. 10.

2008 bola súdu doručená správa od Správy katastra T., ktorá bola zaslaná navrhovateľom

a právnemu zástupcu navrhovateľov v 3) až 5) rade na vyjadrenie v lehote 10 dní. Písomné

vyjadrenia boli súdu doručené 10. 11. 2008 a 14. 11. 2008. Z vrátenej zásielky dňa

20. 11. 2008 bolo zistené, že navrhovateľ v 2) rade V. J. dňa 26. 04. 2008 zomrel. Dňa

26. 11. 2008 bol daný pokyn na zisťovanie okruhu dedičov po zomrelom navrhovateľovi

v 2) rade. Dňa 12. 01. 2009 z Okresného súdu Námestovo boli doručené kópie oznámenia

o úmrtí navrhovateľa v 2) rade a predmetného osvedčenia o dedičstve. Dňa 30. 03. 2009

bola požiadaná Správa katastra T. o vydanie príslušných listinných dokladov. Žiadané

doklady Správou katastra T. boli súdu zaslané dňa 18. 05. 2009. Dňa 29. 05. 2009 bol vo

veci stanovený termín pojednávania na deň 22. 06. 2009. Pojednávanie dňa 22. 06. 2009

bolo po prejednaní veci odročené na neurčito za účelom poskytnutia lehoty navrhovateľom

do 31. 07. 2009 na sformulovanie a doručenie písomného návrhu na zmenu žaloby. Dňa 03.

08. 2009 boli navrhovatelia urgovaní, aby obratom doručili písomný návrh na zmenu

žaloby. Na túto urgenciu reagovali len dedičia po zomrelom navrhovateľovi v 2) rade, teda

súčasní navrhovatelia v 2) a 3) rade. Dňa 07. 09. 2009 bol vo veci stanovený termín

pojednávania na deň 05. 10. 2009. Dňa 16. 09. 2009 bol navrhovateľmi v 4) až 6) rade

prostredníctvom ich právneho zástupcu doručený písomný návrh na zmenu žaloby. Tento

návrh bol na základe pokynu sudkyne zo dňa 17. 09. 2009 doručovaný navrhovateľom v 1)

až 3) rade spolu s výzvou na vyjadrenie, či títo navrhovatelia s uvedeným návrhom na

zmenu žaloby súhlasia. Uvedený návrh bol taktiež doručený na vedomie právnemu

zástupcovi odporcu, ktorý prevzal zastupovanie odporcu na základe splnomocnenia zo dňa

24. 06. 2009. Dňa 24. 09. 2009 boli tunajšiemu súdu Správou katastra T. doručené listinné

doklady na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľov v 4) až 6) rade.

Pojednávanie dňa 05. 10. 2009 bolo odročené bez prejednania veci na deň 04. 11. 2009

s ohľadom na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov v 4) až 6) rade o odročenie

pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie jeho pojednávaní, v ktorých obdržal

predvolania na pojednávania skôr. Na pojednávaní dňa 04. 11. 2009 nebola s ohľadom na

nesúhlas navrhovateľky v 1) rade pripustená navrhovaná zmena žaloby a po prejednaní

veci bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá a odporcovi bolo voči

navrhovateľom priznané právo na náhradu trov konania.

S poukazom na uvedený prehľad procesných úkonov vo veci možno iba konštatovať,

že v doterajšom priebehu konania, v jednotlivých obdobiach vznikli prieťahy. Ich príčinou

však boli v rozhodujúcej miere objektívne okolnosti spočívajúce v päťnásobnej zmene jej

zákonného sudcu a tiež nedostatočná spolupráca žalobcov a ich pôvodnej právnej

zástupkyne so súdom ohľadne ustálenia predmetu sporu.“

Ústavný súd zistil, že prehľad procesných úkonov tak, ako sú uvádzané vo vyjadrení

k sťažnosti predsedníčkou okresného súdu, zodpovedá obsahu, ktorý ústavný súd zistil

z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. , a preto na neho prihliadal

ako na relevantné východisko pri rozhodovaní o sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania

pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o vyrovnanie dedičských podielov,

konštatoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu

do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno

považovať za právne zložité. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd na základe

skutočností zistených zo spisu pripustil, že predmetná vec vykazuje znaky faktickej

zložitosti, ale zároveň zdôraznil, že faktická zložitosť veci nemôže v žiadnom prípade

ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol až po uplynutí viac ako

14 rokov po podaní žaloby.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré

sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou

by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na , podľa ktorého

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný súd

zistil, že proti sťažovateľovi (žalovanému) podali žalobcovia v 1. – 6. rade žalobu

o vyrovnanie dedičských podielov okresnému súdu (na vtedy existujúcu pobočku

v Námestove), pričom po vzniku samostatného Okresného súdu Námestovo bola predmetná

vec od 1. januára 1997 vrátená okresnému súdu. Prvý procesný úkon vo veci okresný súd

vykonal 5. júna 2001, keď nariadil termín pojednávania na 19. jún 2001. Na tomto základe

ústavný súd konštatoval, že okresný súd bol vo veci bez relevantného dôvodu nečinný

od podania žaloby (26. júl 1995) až do 5. júna 2001 (viac ako 6 rokov).

Následne okresný súd počnúc uplynutím lehoty na predloženie nevyhnutných

podkladov a zmenu žalobného návrhu (október 2001) až do 8. septembra 2003, keď bolo

nariadené ďalšie pojednávanie vo veci, opätovne nekonal (takmer 2 roky). Po odchode

zákonného sudcu do invalidného dôchodku (v decembri 2003) okresný súd vo veci

opätovne nekonal až do 15. januára 2007, keď zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie

na 15. marec 2007 (viac ako tri roky).

Ďalšiu činnosť okresného súdu až po vyhlásenie rozsudku na pojednávaní

4. novembra 2009 vyhodnotil ústavný súd ako plynulú a efektívnu, teda smerujúcu

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci a odstráneniu stavu právnej neistoty. Okresný súd

vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 4. novembra 2009; proti tomuto

rozsudku sa navrhovatelia odvolali.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol v konaní vedenom pod sp. zn.

viac ako 11 rokov bez ospravedlniteľného dôvodu nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy

v konaní. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím postupom porušil

základné právo sťažovateľa podľa , ako aj právo podľa

dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ešte

namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 70 000 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

pokračujúceho porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného

súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných

ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom

a obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom (viac ako 11 rokov), ako aj ďalšie

okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 8 000 € sťažovateľovi

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. R. S. (bod 4 výroku tohto nálezu); sťažovateľ žiadal úhradu

trov konania v sume 245,70 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľom

neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010