Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 230/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., P., vo veci namietaného porušenia jej práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-256 z 26. novembra 2009, ako aj postupom a uznesením Okresného súdu

Prievidza č. k. -248 z 3. septembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 5. marca 2010

doručená sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -256 z 26. novembra 2009, ako aj postupom a uznesením Okresného

súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. -248 z 3. septembra 2009.

Z podania sťažovateľky a pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že proti

sťažovateľke ako povinnej je vedená exekúcia na podklade exekučného titulu –

vykonateľného rozsudku okresného súdu č. k. -137 z 19. mája 1997, ktorým

bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť pohľadávku v sume 64 061,90 Sk s príslušenstvom

a trovy konania v sume 9 498 Sk. Sťažovateľka od začiatku predmetného exekučného

konania doručila okresnému súdu niekoľko podaní, ktorými opakovane žiadala

prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Namietala neprípustnosť exekúcie predovšetkým

v dôsledku spochybňovania vykonateľného exekučného titulu z dôvodu, že jej nebol

doručený. Návrhy sťažovateľky na zastavenie exekúcie boli okresným súdom, ako aj

krajským súdom zamietnuté ako neopodstatnené a účelové. Naposledy o návrhu

sťažovateľky na zastavenie exekúcie rozhodol okresný súd uznesením č. k. 0 Er/1238/2000-

248 z 3. septembra 2009 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), ktorým opätovne návrh

sťažovateľky zamietol s odôvodnením, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého

exekučného titulu a sťažovateľka v priebehu exekučného konania nepreukázala žiadny

dôvod zániku záväzku z exekučného titulu. Proti uzneseniu okresného súdu podala

sťažovateľka prostredníctvom súdom ustanoveného právneho zástupcu odvolanie, ktorým

žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu na zastavenie exekúcie

vyhovieť dôvodiac tým, že pokračovanie v exekučnom konaní proti sťažovateľke je

v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky uznesením č. k.

-256 z 26. novembra 2009 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“), ktorým

napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

s právnymi závermi a odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd doplnil, že „v danom prípade

nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov, podľa ktorého možno exekučné

konanie zastaviť. ... Exekúciu, ktorá je vykonávaná na návrh oprávneného, keď povinný

dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, nemožno

v žiadnom prípade považovať za činnosť smerujúcu proti dobrým mravom.“.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutie krajského súdu „spočíva

v nesprávnom posúdení veci nedostatočne preukázaného skutkového stavu“. Sťažovateľka

ďalej uviedla, že v rámci prvostupňového konania „mi bola odňatá možnosť konať pred

súdom“ a v konaní pred súdom druhého stupňa „nebolo vykonané dokazovanie, aby bol

náležite zistený skutkový stav veci“.

Vo svojom podaní sťažovateľka poukázala aj na vady základného konania, v ktorom

došlo k vydaniu exekučného titulu, na podklade ktorého je proti nej vedená exekúcia. V tejto

súvislosti sťažovateľka uviedla, že „... rozsudok O. S. v Prievidzi vydaný zo dňa

19.5.1997 mi nebol doručený včas aby som mohla podať odvolanie. ... Najprv som si musela

vyžiadať rozsudok z O. S. a na základe doručenia rozsudku som podávala odvolanie na K.

S.“. Postupom okresného súdu a krajského súdu, ako aj ich napadnutými rozhodnutiami

bolo podľa názoru sťažovateľky porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

Sťažovateľka navrhla vydať toto rozhodnutie:

„Ja požadujem, aby predseda Ústavného súdu zabezpečil zrušenie mnou uvedených

rozhodnutí súdov, pretože tieto sú nezákonné... Pokiaľ je to možné, požadujem primerané

odškodné za nezákonné postupy O. S. v Prievidzi a K. S. v Trenčíne, tak isto za prieťahy

v súdnom konaní a ublíženie na zdraví...

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta postup v konaní, ako

aj uznesenie okresného súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako vyplýva

z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám (ako aj ľudským právam a základným slobodám) je

daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci

všeobecných súdov. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodoval krajský súd. To znamená, že právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam mal krajský súd ako súd odvolací, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

2. Obdobná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta

postup v konaní a uznesenie krajského súdu. Z listinných dôkazov pripojených k podaniu

sťažovateľky vyplýva, že v predmetnej veci podala dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok, a to podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) 5. februára 2010, ako aj podaním doručeným okresnému súdu 22. februára

2010. O dovolaní dosiaľ rozhodnuté nebolo.

V danom prípade právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky

vyplývajúcim z dohovoru prináleží všeobecnému súdu (najvyššiemu súdu), čím je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní

pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napr. , ).

V okolnostiach prípadu sťažovateľka považuje právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu za nezákonné a podanie dovolania odôvodňuje ustanovením § 237 písm. f)

(ďalej len „OSP“). Dovolanie podľa a nasl.

je nesporne účinným právnym prostriedkom nápravy prípadného porušenia označeného

práva sťažovateľky (napr. obdobne , ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka podala proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie, pričom takmer súčasne sa obrátila

so sťažnosťou aj na ústavný súd, v ktorej tvrdí také porušenie procesných oprávnení,

ktoré napĺňajú prípustnosť dovolania podľa . ani zákon

o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi

ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne

požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010