Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 259/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť B. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. V., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46

ods. 1 , práva zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základného práva na prerokovanie veci v jej

prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, zaručeného v čl. 48

ods. 2 rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 26. septembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 10. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2010

doručená sťažnosť B. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na

prerokovanie veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom, zaručeného v rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 26. septembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. decembra 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa žalobou z 8. októbra 2003 žalobca domáhal od sťažovateľky

zaplatenia sumy 52 739,10 Sk s príslušenstvom z titulu uzatvorenej kúpnej zmluvy. Okresný

súd 21. júna 2006 vydal platobný rozkaz č. k. -49, ktorým uložil sťažovateľke

zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom, avšak z dôvodu nemožnosti doručenia tohto

platobného rozkazu sťažovateľke bol tento platobný rozkaz okresným súdom zrušený

uznesením č. k. -54 z 11. septembra 2006 a okresný súd nariadil vo veci

pojednávanie. Po vykonaní dokazovania okresný súd v danej veci vyhlásil rozsudok sp. zn.

z 26. septembra 2008, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd v danej veci rozhodol napádaným rozsudkom

sp. zn. z 26. septembra 2008 aj napriek tomu, že jej ako účastníčke

neumožnil, aby sa vyjadrila k veci. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že svoju neúčasť

na pojednávaniach nariadených okresným súdom vždy riadne ospravedlnila objektívnymi

skutočnosťami (spočívajúcimi napr. potvrdením o ošetrovaní člena rodiny a pod.), takže

okresný súd podľa nej nemal dôvod na to, aby jej neumožnil osobne zaujať stanovisko

k sporu, na čo mala sťažovateľka podľa jej tvrdení právo bez ohľadu na to, že v konaní bola

aj kvalifikovane právne zastúpená.

Z uvedených dôvodov podala sťažovateľka proti rozhodnutiu okresného súdu

odvolanie, pričom okresný súd ju 6. marca 2009 vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s tým,

aby krajský súd prerokoval jej odvolanie bez nariadenia pojednávania. Sťažovateľka

v zastúpení právnym zástupcom listom z 20. marca 2009 vyjadrila svoj nesúhlas

s prerokovaním jej odvolania bez nariadenia pojednávania krajským súdom a vyslovene sa

domáhala jeho nariadenia. V sťažnosti ďalej uviedla, že aj napriek jej výslovnému želaniu,

aby krajský súd na prerokovanie jej odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom by sa mohla

prvýkrát osobne vyjadriť k sporu, krajský súd toto nerešpektoval a rozhodol bez jeho

nariadenia, čím jej malo byť znemožnené osobne konať pred súdom, a v dôsledku tohto

bolo porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1

, právo zaručené v dohovoru, ako aj jej základné právo na prerokovanie

veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... každý účastník konania musí dostať pred súdom možnosť sa vyjadriť a navrhnúť

dôkazy na podporu svojich tvrdení. Prvostupňový súd napriek tomu rozhodol

v neprítomnosti sťažovateľky a bez možnosti vyjadriť sa k veci. ...

Súd v odvolacom konaní rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Urobil tak aj

napriek tomu, že bol daný dôvod uvedený v ustanovení § 214 ods. 1, písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku na nariadenie pojednávania. Súd mal vo veci pojednávať už z toho

dôvodu, že prvostupňový súd sťažovateľku nevypočul, hoci na predvolaní na pojednávanie

uviedol: Súd považuje za potrebné Vás v tomto konaní vypočuť.

K právu na prerokovanie veci sa viackrát vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ktorý okrem iného uviedol: Ak bola účastníkovi konania odňatá reálna

a efektívna (nielen formálna či faktická) možnosť konať pred súdom, spočívajúca práve

z objektívneho hľadiska právne i skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej stránke

rozhodovanej veci, je daný dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku.1 Na poslednom pojednávaní bolo predložené potvrdenie o práceneschopnosti,

takže sťažovateľka sa dostaviť nemohla a nemohla sa ani vyjadriť. Zo zápisnice a ani

rozhodnutia pritom nevyplýva žiaden dôvod, prečo prvostupňový súd v priebehu konania

zmenil názor a nepovažoval za potrebné už za potrebné sťažovateľku vypočuť.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k.: -130 zo dňa 10. 12.

2009 a Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k.: -100 zo dňa 26. 09.

2009 (správne má byť 26. 9. 2008, pozn.) bolo porušené základné právo sťažovateľky na

súdnu a inú právnu ochranu a na prístup k súdu podľa článku 46 odseku (1)

Slovenskej republiky a na verejné prerokovanie jej veci a na možnosť vyjadrenia sa ku

všetkým dôkazom podľa článku 48 odsek (2) a článku 6 odseku

(1) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.: -130 zo dňa 10. 12.

2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľke náhradu trov konania

Krajským súdom v Bratislave vo výške: 303, 31 €, odložil vykonateľnosť vyššie

špecifikovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č. k.: -100 zo dňa

26. 09. 2009 (správne má byť 26. 9. 2008, pozn.) a Rozsudku Krajského súdu v Bratislave,

č. k.: zo dňa 10. 12. 2009.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v jej tvrdení, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. a aj krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob

129/09 jej zabránili konať pred súdom, a to tým, že okresný súd jej neumožnil osobne sa

vyjadriť k sporu, pričom toto pochybenie nenapravil ani krajský súd, ktorý napriek jej

výslovnej žiadosti neumožnil jej byť osobne prítomnou na odvolacom konaní, aby sa mohla

osobne vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, v dôsledku čoho mali byť porušené jej

označené práva.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom sp. zn. a jeho rozhodnutím z 26. septembra 2008

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľka v súvislosti s napádaným rozhodnutím okresného

súdu sp. zn. z 26. septembra 2008 namieta, t. j. základného práva a práva na

spravodlivé súdne konanie (právo na prístup k súdu) a základného práva na prerokovanie

veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom,

neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov

predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého rozsudku okresného sudu sp. zn.

z 26. septembra 2008 využitím riadneho opravného prostriedku, a to

odvolania, ktoré sťažovateľka napokon pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj účinne

využila, pričom o tomto jej odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 10. decembra 2009. Krajský súd sa v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia

odvolacieho súdu musel v podstate vysporiadať s rovnakými skutkovými a právnymi

argumentmi, ako sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu k rozhodnutiu okresnému súdu) už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

( ).

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 10. decembra 2009

Obdobne aj v súvislosti s napádaným rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 10. decembra 2009 ústavný súd vzhľadom na citované ustanovenie čl. 127

ods. 1 konštatuje, že keďže sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv v tom,

že jej bola odňatá možnosť konať pred krajským (odvolacím) súdom v dôsledku postupu

tohto súdu, ktorý napriek jej vyslovenej žiadosti pojednával v jej neprítomnosti,

sťažovateľka mala podľa názoru ústavného súdu z týchto dôvodov možnosť domáhať sa

preskúmania postupu krajského súdu využitím mimoriadneho opravného prostriedku, a to

dovolania z dôvodu uvedeného v

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Inými slovami, ak na ochranu označených práv je sťažovateľka podľa osobitných

právnych predpisov oprávnená využiť iné opravné prostriedky, ktoré pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpala, ústavný súd jej sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie za účinný

právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd v občianskoprávnom konaní

(napr. , , ), preto ho nemožno nahradiť rozhodnutím

o sťažnosti podľa .

Na základe podaného dovolania mohlo dôjsť k naplneniu účelu sledovaného

sťažovateľkou aj v konaní o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu rozhodnutia krajského

súdu sp. zn. z 10. decembra 2009. Tento záver potvrdzuje aj § 243b

, ktorý umožňuje dovolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie

odvolacieho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V rozsahu svojho preskúmavacieho

oprávnenia by sa dovolací súd v podstate musel vyrovnať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol pre neprípustnosť ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie

o zrušení napádaného rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní trov

konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010