Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 261/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť c. nstržm. Ing. P. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. L.

V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, zaručeného v

postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUJP-95/OVEK-2002, postupom Úradu boja

proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, odboru

boja proti organizovanej kriminalite Stred, Banská Bystrica v konaní vedenom pod

ČVS: PPZ-36/BOK-S-2009, postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v jeho trestnej veci a takto

rozhodol:

Sťažnosť c. nstržm. Ing. P. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010

doručená sťažnosť c. nstržm. Ing. P. M., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline

(ďalej len „KUJP PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: KUJP-95/OVEK-2002, postupom

Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru Slovenskej

republiky, odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred, Banská Bystrica (ďalej len

„UBOK PPZ“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-36/BOK-S-2009, postupom Krajskej

prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv

22/03 a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) v jeho trestnej veci.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa KUJP

PZ vydaného pod ČVS: KÚJP-95/OVEK-2002 z 29. apríla 2003 trestne stíhaný pre trestný

čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) v jednočinnom súbehu s trestným činom nepriamej korupcie podľa

ods. 1 , trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

ods. 1 písm. a) a pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa

ods. 1 a 3 .

Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa KUJP PZ o vznesení obvinenia podal

sťažovateľ (spolu s ďalšími obvinenými v tejto trestnej veci) sťažnosť, o ktorej krajská

prokuratúra uznesením č. k. -243 zo 14. mája 2003 rozhodla tak, že ju ako

nedôvodnú zamietla.

V období od 29. apríla 2003 do 3. marca 2004 bol sťažovateľ stíhaný väzobne.

Opatrením riaditeľa UBOK PPZ ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 1. marca 2004 bolo

rozhodnuté, že v trestnej veci sťažovateľa a spol. dovtedy vedenej KUJP PZ pod

ČVS: KUJP-95/OVEK-2002 bude vyšetrovanie vykonávať UBOK PPZ. Neskôr došlo

uznesením vyšetrovateľa UBOK PPZ ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 3. septembra 2009

k vylúčeniu veci sťažovateľa na samostatné konanie, ktoré je dosiaľ vedené pod ČVS: PPZ-

36/BOK-S-2009. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu sa trestná vec sťažovateľa

nachádzala v etape predsúdneho, konkrétne prípravného konania.

Podľa názoru sťažovateľa v jeho trestnej veci dochádza postupom orgánov činných

v trestnom konaní k porušovaniu základného práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon zaručeného v . Toto svoje

presvedčenie odôvodnil tým, že ani u jedného z trestných činov, pre ktoré je trestne stíhaný,

nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty (vyžadovaných Trestným

zákonom), a napriek tomu, že na to dotknuté orgány upozorňoval, naďalej jeho trestné

stíhanie pokračuje.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu veľmi podrobne rozpísal

skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru vedú k záveru o absencii konkrétnych znakov

skutkových podstát trestných činov, pre ktoré je stíhaný. Na základe uvedeného je

presvedčený, že je trestne stíhaný inak ako zo zákonných dôvodov. Na podporu svojho

tvrdenia uviedol:

«1. Podľa ustanovenia (ustanovenie )

ak je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ

alebo policajný orgán (policajt) bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako

obvinený.

K takémuto záveru však nemožno dospieť. Bráni tomu prekážka výsledku hodnotenia

dôkazov. Ak totiž vyšetrovateľ chcel dospieť k nejakému záveru, musel v zmysle ustanovenia

() hodnotiť dôkazy. Hodnotením dôkazov trestného

spisu však možno dospieť k záveru, že skutky, ktoré sa obvinenému kladú za vinu, z

uvedených dôvodov nespáchal obvinený.

2. Podľa ustanovenia veta prvá orgány činné v

trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie (ustanovenie )...

V porovnaní s tým, vyšetrovateľ nevykonal žiadne vyšetrovacie úkony na mieste činu,

nezisťoval možnosti bezbariérového vstupu do chráneného priestoru, nevykonal obhliadku

miesta činu ani zamenenej vzorky, nezaistil stopy, nezaistil dôkazy o pohybe osôb

v rozhodnej dobe a neoveroval skutočnosti tvrdené obvineným, čo nie je z kriminalistického

hľadiska zlučiteľné s postupom zodpovedajúcim požiadavke objasnenia veci. Z výpovedí

vyslúchaných colníkov sú zistiteľné okolnosti, ktoré z krimiminologického hľadiska

nasvedčujú na spôsob prípravy spáchania a utajovania zámeny predmetnej vzorky tretími

osobami...

3. Podľa ustanovenia veta druhá (ustanovenie

ods. 10, 12 ) orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou

objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech

a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v

ich súhrne nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá

zo strán.

... Takto vyšetrovateľ nepostupoval, ale rozhodoval arbitrárne, vyšetrovanie a trestné

stíhanie viedol len cestou výsluchov colníkov v postavení svedkov, dôkazy obsiahnuté v

týchto dôkazných prostriedkoch nehodnotil jednotlivo ani v ich súhrne, ale postupoval

jednostranne a všetky podstatné dôkazy, ktoré svedčili proti tretím osobám, namiesto toho,

aby použil v prospech použil v neprospech obvineného. Obhajcovi bezdôvodne nepriznal

právo nazretia do spisu a predloženia predmetnej vzorky, neakceptoval námietku zaujatosti

svojej osoby a návrhy na doplnenie vyšetrovania. Vyšetrovateľ vykonal početnosťou úkonov

rozsiahlu rekonštrukciu spôsobu zámeny vzorkovej tekutiny vo vzorkovej fľaši čo nasvedčuje

úsiliu, ktoré bolo vynaložené na dosiahnutie cieľa, ktorý sa mal touto rekonštrukciou

dosiahnuť. Táto rekonštrukcia z hľadiska objasnenia veci nemá však žiaden význam, ale má

ten význam, že o jej výsledok sa podozriví svedkovia pri výsluchoch mohli opierať (aj sa

opierali)...

4. Podľa ustanovenia obvinenému sa musia klásť

otázky jasne a zrozumiteľne bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností, nesmie

sa v nich naznačiť ako na ne odpovedať (ustanovenie ).

Podľa ustanovenia svedkovi sa nesmú klásť otázky,

v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede (ustanovenie

).

Aj toto legálne obmedzenie vyšetrovateľ prekročil...

5. Podľa ustanovenia dozor nad zachovávaním

zákonnosti, teda nad zachovávaním viazanosti štátnych orgánov právom, pred začatím

trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (ustanovenie § 230 ods. 1

).

... Právo, a teda viazanosť právom sa medzi iným poznáva poznaním skutočného

významu aplikovaných právnych noriem a poznaním skutkového stavu veci vykonaním

a hodnotením dôkazov. Prokurátor takto nepostupoval, ale len sa stotožnil s postupom

vyšetrovateľa, keď v uznesení o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa

o obvinení len odpísal skutkový a právny základ z napadnutého uznesenia bez poznania

konania obvineného, bez poznania práva a bez poznania skutku, ktorý sa stal.

6. Podľa ustanovenia prokurátor zastaví

trestné stíhanie, ak je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nespáchal

obvinený.

Dňa 12. 10. 2009 cestou Generálnej prokuratúry SR bola Úradu špeciálnej

prokuratúry doručená žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa s návrhom na

zastavenie trestného stíhania. Dozorujúci prokurátor však k dnešnému dňu v tejto veci

nereagoval. Z toho je zrejmé, že aj zo strany dozorujúcich prokurátorov je obvinený trestne

stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon...

Obvinený v zmysle uvedeného namieta porušenie jeho ústavného základného

ľudského práva ustanoveného v článku 17 ods. 2 SR, podľa ktorého medzi iným

nikoho nemožno stíhať inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa tohto

ustanovenia musia zákonu zodpovedať tak dôvody, ako aj spôsob, na základe ktorých možno

konajúcu osobu trestne stíhať. Dôvody trestného stíhania majú svoju oporu v trestnom

zákone a spôsob trestného stíhania je obsiahnutý v jednotlivých ustanoveniach Trestného

poriadku.

... Dôvodom trestného stíhania... môžu byť len také konania, ktoré sú totožné so

znakmi skutkovej podstaty v zložke objektívnej stránky trestného činu, za ktorý má byť alebo

je konajúca osoba trestne stíhaná. Pretože konanie obvineného nenapĺňa žiaden znak

žiadnej skutkovej podstaty trestných činov, za ktoré je obvinený trestne stíhaný, a teda nie je

splnená podmienka zákonného dôvodu trestného stíhania z hľadiska trestnosti činu ako

vnútornej (inherentnej) zložky stíhateľného skutku, obvinený je trestne stíhaný inak ako z

dôvodov, ktoré ustanovuje zákon. Tým je porušené jeho ústavné základné ľudské právo

ustanovené v článku 17 ods. 2 SR v znaku „z dôvodov, ktoré ustanoví zákon“.

... Pretože vyšetrovateľ, ako je uvedené, prekročil všetky základné medze

vyšetrovania a dokazovania, ktorými je obmedzené trestné stíhanie a dozorujúci prokurátor

nezabránil tomuto prekročeniu, obvinený je trestne stíhaný inak, ako spôsobom, ktorý

ustanovuje zákon. Tým je porušené jeho ústavné základné ľudské právo ustanovené v článku

17 ods. 2 SR aj v znaku „spôsobom, ktorý ustanovuje zákon“.

... K porušeniu práva z tohto článku dochádza porušením povinnosti aj

vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora v prípravnom konaní...

Tento stav veci trvá a napriek tomu, že k nemu vôbec nemalo dôjsť, trestné stíhanie

naďalej prebieha a pokračuje sa vo výsluchoch spoluobvinených, ktorých výpovede opäť

nasvedčujú tendenciu za každú cenu jednostranne usvedčiť obvineného bez ohľadu na

skutkový stav veci reprezentovaný dôkazmi, ktoré svedčia v jeho prospech... Obvinený v

rámci možnosti, ktoré poskytuje zákon využil opravné prostriedky adresované

dozorujúcemu prokurátorovi bez pozitívnych výsledkov, naposledy formou žiadosti o

preskúmanie postupu vyšetrovateľa s návrhom na zastavenie trestného stíhania zo dňa

07. 09. 2009 doručenej dňa 12. 10. 2009, na ktorú prokurátor nereaguje.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Prezídium policajného zboru SR, Úrad boja proti organizovanej kriminalite,

odbor stred Banská Bystrica, Krajský úrad justičnej polície Policajného zboru Žilina,

Krajská prokuratúra Trnava, Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR

porušili povinnosti vyplývajúce pre orgány činné v trestnom konaní z obmedzení trestného

stíhania ustanovené v a v , a tým porušili ústavné

základné ľudské právo obvineného c. nstržm. Ing. P. M. ... trestne stíhaného uznesením

vyšetrovateľa ČVS: KUJP-95-OVEK-2002 zo dňa 29. 4. 2003 v trestnej veci vedenej pod

spisovou značkou ČVS: PPZ-36/BOK-S-2009, ustanovené v článku 17 ods. 2 SR,

lebo obvinený c. nstržm. Ing. P. M. bol a je trestne stíhaný uvedenými orgánmi činnými v

trestnom konaní inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorým ustanovuje zákon,

2. Ústavný súd SR priznáva obvinenému c. nstržm. Ing. P. M. primerané

zadosťučinenie formou zaplatenia peňažnej sumy 26.600,- EUR, na účet obvineného.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva dochádza postupom KUJP

PZ v konaní vedenom pod ČVS: KUJP-95/OVEK-2002, postupom UBOK PPZ v konaní

vedenom pod ČVS: PPZ-36/BOK-S-2009, postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom špeciálnej prokuratúry v jeho trestnej veci, a to

tým, že je trestne stíhaný bez toho, aby boli naplnené zákonné dôvody trestného stíhania,

predovšetkým znaky skutkových podstát trestných činov, pre ktoré je stíhaný.

1. V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že v obdobných prípadoch opakovane

zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa

v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenia základných práv a slobôd podľa , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom

konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú z príslušných

ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora),

ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie

obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy

(mimoriadne opravné prostriedky) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „nový “).

Taktiež o prokuratúre v znení neskorších predpisov

umožňuje (§ 31 a nasl.) domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov

v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu vrátane možnosti žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Sťažovateľ namieta postup orgánov činných v trestnom konaní (policajta

a prokuratúry) v rámci prípravného konania, a to z dôvodu, že trestné činy, pre ktoré je

stíhaný, nespáchal, resp. že jeho konanie nie je trestným činom, a napriek tomu trestné

konanie proti jeho osobe naďalej pokračuje. Prípravné konanie je etapou trestného konania,

v rámci ktorého majú orgány činné v trestnom konaní čo najrýchlejšie zistiť skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Nepochybne ide o proces, v rámci ktorého dochádza k zisťovaniu a zhromažďovaniu

poznatkov o čine, ktorý je predmetom konania. Ak by napokon výsledky prípravného

konania svedčili o závere, že skutok, pre ktorý je sťažovateľ trestne stíhaný, nie je trestným

činom, prípadne, že je nepochybné, že skutok nespáchal (ako to sťažovateľ tvrdí), je

povinnosťou prokurátora príslušnej prokuratúry trestné stíhanie zastaviť (§ 215 nového

). To, či skutočne prípravné konanie dospelo k takýmto záverom, môže

vyhodnotiť iba príslušný orgán činný v trestnom konaní. Ak by však tento orgán nebol

presvedčený o takomto závere, a následne dôjde zo strany prokurátora k podaniu obžaloby,

o vine alebo nevine je príslušný rozhodnúť iba všeobecný súd.

Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že

až po podaní obžaloby (ak k tomu dôjde) sa môže začať konanie pred súdom. V takomto

prípade všeobecný súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť

a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na

dodržanie základných práv a slobôd v prípravnom konaní. Všeobecný súd má podľa

aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov

na zabezpečenie nápravy prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom

konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené.

Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci

sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania boli súdmi s plnou

jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj

právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa

namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania

ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru o nedostatku jeho právomoci konať

a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. , , ,

).

Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému)

v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným

spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných v

dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa UBOK PPZ (prípadne prokurátora špeciálnej

prokuratúry) v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej

veci sťažovateľa do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a následne všeobecných

súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa

porušenia jeho základných práv priamo u nadriadeného prokurátora (proti postupu

špeciálnej prokuratúry na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky) alebo neskôr

(v prípade podania obžaloby) pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci

a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných

prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva sťažovateľa postupom KUJP PZ v konaní vedenom pod ČVS: KUJP-

95/OVEK-2002, ako aj postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

je sťažnosť sťažovateľa podaná oneskorene.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Z obsahu príloh sťažnosti doručenej ústavnému súdu 6. mája 2010 ústavný súd zistil,

že opatrením riaditeľa ÚBOK PPZ ČVS: PPZ 11/BOK-S-I-2004 z 1. marca 2004 bolo

rozhodnuté, že vyšetrovanie trestnej veci sťažovateľa (a ďalších obvinených) bude

vykonávať UBOK PPZ. Podľa zistenia ústavného súdu bol spis z KUJP PZ odoslaný UBOK

PPZ 4. marca 2004. Od 1. marca 2004 bola teda vec vedená KUJP PZ pod ČVS: KUJP-

95/OVEK-2002 skončená. Rovnako skončené bolo aj konanie krajskej prokuratúry vedené

pod sp. zn. , keď na základe opatrenia generálneho prokurátora Slovenskej

republiky sp. zn. zo 6. septembra 2005 bol dozorový spis odstúpený

špeciálnej prokuratúre.

Prihliadajúc na kogentnú lehotu, v ktorej je nutné podať sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 , ústavný súd zistil, že sťažnosť bola vo vzťahu ku KUJP PZ a krajskej

prokuratúre v danom prípade podaná oneskorene.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohoto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.