Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 39/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti J. C., G., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Martin, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. J. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré mu j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť J. C. trovy

konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov)

na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume

254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 11. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 16. marca 2005 okresnému súdu návrh

na úpravu styku s maloletým synom.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo okresným

súdom o jeho návrhu právoplatne rozhodnuté.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 906/09 doručeným ústavnému súdu 4. decembra 2009, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. vyplýva nasledovná

chronológia úkonov súdu a účastníkov konania:

 16. 3. 2005 Podanie návrhu otca J. C... o vydanie predbežného opatrenia a návrhu

na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a o úpravu styku otca

s maloletým dieťaťom E. C... Návrh pridelený sudkyni JUDr. E. M. pod sp. zn.

16

 17. 3. 2005 Oznámenie vyššieho súdneho úradníka navrhovateľovi o postúpení

na OS Galanta z dôvodu miestnej príslušnosti

 22. 3. 2005 návrh prijatý OS Galanta a pridelený sudkyni JUDr. G. V. pod sp. zn.

 29. 3. 2005 Uznesenie OS Galanta -17 o prenesení príslušnosti na OS

Martin

 5. 5. 2005 spis prijatý na OS Martin, pridelený na rozhodnutie sudkyni JUDr. E. M.

pod sp. zn.

 12. 5. 2005 Uznesenie OS Martin o ustanovení opatrovníka ÚPSVaR M. pre

maloletého (vz. 63)

 12. 5. 2005 Uznesenie OS Martin o nariadení predbežného opatrenia,

ktorým bol návrh otca o vydanie predbežného opatrenia o určenie výživného

a o úpravu styku zamietnutý

 12. 5. 2005 Uznesenie OS Martin o začatí konania o určenie

výživného a o úprave styku s mal. E. C... z úradnej povinnosti

 8. 6. 2005, 21. 7. 2005 oznámenia otca o aktuálnej korešpondenčnej adrese otca,

podľa oznámenia doručeného 21. 7. 2005 otec žiadal, aby súd doručoval

korešpondenciu vo veci na adresu jeho trvalého bydliska

 26. 10. 2005 pojednávanie vo veci samej. Súd pred začatím pojednávania zistil, že sa

nedostavil otec, doručenie nemal vykázané. Otec sa telefonicky ospravedlnil a žiadal,

aby bol vypočutý dožiadaným súdom. Pojednávanie odročené na 7. 12. 2005

 26. 10. 2005 záznam z ÚPSVaR T., ktorým matka E. C... žiada, aby súd v konaní

určil otcovi výživné 2 000,- Sk od 1. 10. 2002

 2. 11. 2005 doručenie oznámenie otca o vzatí na vedomie termínu odročeného

pojednávania a predloženie dokumentov do spisu

 7. 11. 2005 vypracovanie dožiadania na OS Spišská Nová Ves o vypočutie otca

vo veci. Doručené OS Spišská Nová Ves 11. 11. 2005

 7. 12. 2006 upovedomenie o zmene termínu pojednávania zo dňa 7. 12. 2005

na 16. 1. 2006 z dôvodu PN zákonnej sudkyne

 4. 1. 2006 na OS v Martine vrátená zásielka s predvolaním otcovi na termín

16. 1. 2009 s poznámkou neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie zasielané na

adresu, kam otec žiadal zasielať korešpondenciu

 5. 1. 2006 doručenie správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine

matky

 11. 1. 2006 doručené oznámenie otca o zmene pracovného pomeru a ospravedlnenie

z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 7. 12. 2005

 16. 1. 2006 pojednávanie vo veci samej, otec sa nedostavil, prvé predvolanie

neprevzal v odbernej lehote, opätovne zasielané predvolanie prevzal v jeho mene

splnomocnenec až 30. 1. 2006. Pojednávanie odročené na 2. 2. 2006. Telefonicky

zistené na OS Spišská Nová Ves, že na výsluch dňa 13. 12. 2007 sa otec nedostavil,

novy termín výsluchu určený na 24. 1. 2006

 16. 1. 2006 Uznesenie OS Martin o nariadení predbežného opatrenia,

ktorým bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 1.000,- Sk mesačne

 29. 1. 2006 doručenie spisu z OS Spišská Nová Ves bez vybavenia dožiadania

s poukazom na správy OO PZ SR Gelnica, v zmysle ktorých sa otec v mieste trvalého

bydliska zdržiava sporadicky a pracuje v Bratislave

 2. 2. 2006 pojednávanie vo veci samej otec sa nedostavil, doručenie nemal vykázané.

Predvolanie na pojednávanie prevzal splnomocnenec otca 30. 1. 2006. Pojednávanie

odročené na 6. 3. 2006

 8. 2. 2006 ospravedlnenie otca za neúčasť na pojednávaní 2. 2. 2006

 14. 2. 2006 oznámenie otca o novej adrese prechodného bydliska, kam žiada zasielať

korešpondenciu

 28. 2. 2006 doručenie odvolania otca voči predbežnému opatreniu zo dňa

16. 1. 2006

 6. 3. 2006 pojednávanie vo veci samej odročené na neurčito za účelom predloženia

spisu na krajský súd za účelom rozhodnutia o odvolaní otca voči nariadeniu

predbežného opatrenia

 12. 4. 2006 žiadosť Prezídia PZ SR o nazretie do spisu v súvislosti s podozrením zo

spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala

dopustiť zákonná sudkyňa JUDr. E. M. vydaním predbežného opatrenia

o vyživovacej povinnosti v neprospech otca maloletého

 20. 4. 2006 doručenie späťvzatia odvolania otca proti nariadeniu predbežného

opatrenia

 24. 4. 2006 doručenie vyjadrenia matky k odvolaniu otca voči nariadeniu

predbežného opatrenia

 25. 4. 2006 doručenie vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca voči

nariadeniu predbežného opatrenia

 12. 6. 2006 oznámenie otca o novej adrese prechodného bydliska

 30. 5. 2006 Uznesenie KS Žilina o zastavení odvolacieho konania

voči nariadeniu predbežného opatrenia

 10. 7. 2005 návrh otca na vydanie opravného uznesenia KS Žilina

 11. 7. 2005 spis predložený KS Žilina za účelom vydania opravného uznesenia

 18. 7. 2006 Opravné Uznesenie KS Žilina

 4. 9. 2006 žiadosť otca o zaslanie fotokópií zo spisu

 21. 9. 2006 zapožičanie spisu na KS Žilina v súvislosti so žiadosťou otca o vykonanie

fotokópií a zaslania platby za ne na účet KS Žilina

 17. 10. 2006 vrátenie spisu na OS Martin

 8. 1. 2007 oznámenie otca o zmene prechodného bydliska

 15. 2. 2007 pojednávanie vo veci samej, otec sa dostavil, matka sa nedostavila.

Predvolanie nemala vykázané. Pojednávanie odročené na 29. 3. 2007 za účelom

predvolania matky

 29. 3. 2007 pojednávanie vo veci samej, vyhlásenie rozsudku

 8. 6. 2007 upozornenie zákonnej sudkyne JUDr. E. M. predsedníčkou súdu

na prekročenie lehoty na písomné vypracovanie rozsudku

 26. 6. 2007 doručenie odvolania otca voči rozsudku vo veci samej

 29. 6. 2007 predloženie spisu KS Žilina za účelom rozhodnutia o odvolaní otca

 25. 7. 2007 doručenie vyjadrenia matky k odvolaniu otca voči rozsudku

 14. 9. 2007 oznámenie otca o zmene prechodného bydliska

 30. 10. 2007 pojednávania KS Žilina vo veci samej, matka prítomná, otec

ospravedlnil neúčasť z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie odročené na

20. 11. 2007

 16. 11. 2007 doručenie oznámenia otca o čiastočnom späťvzatí odvolania voči

rozsudku OS Martin. Otec vzal späť odvolanie voči výške výživného a žiadal, aby súd

rozhodol o odvolaní voči úprave styku s maloletým

 20. 11. 2007 pojednávanie KS Žilina vo veci samej. Uznesenie KS Žilina sp. zn.

9 CoP/41/2007, ktorým sa odvolacie konanie proti výroku OS Martin týkajúcemu sa

výživného zastavuje a vo zvyšnej časti sa rozsudok OS Martin zrušuje a vec sa vracia

na ďalšie konanie

 11. 2. 2008 pojednávanie OS Martin vo veci samej. Otec sa nedostavil, na adrese,

ktorú súdu oznámil ako adresu prechodného bydliska, predvolanie neprevzal v

odbernej lehote. Pojednávanie odročené na 31. 3. 2008

 3. 3. 2008 spis pridelený na rozhodovanie sudkyni JUDr. B. S.

 14. 3. 2008 návrh otca na vydanie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku otca

s maloletým

 18. 3. 2008 Uznesenie OS Martin o zastavení konania o návrhu otca na vydanie

predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým

 31. 3. 2008 pojednávanie vo veci samej. Matka prítomná, otec sa nedostavil,

predvolanie na pojednávanie prevzal splnomocnenec 14. 2. 2008. Pojednávanie

odročené na neurčito s tým, že bude vykonané znalecké dokazovanie

 18. 4. 2008 doručenie oznámenia otca o tom, že na preberanie korešpondencie

neustanovil splnomocnenca a oznámenie o upozornenie, že v spise nahlásil aktuálnu

adresu prechodného bydliska

 1. 7. 2008 spis pridelený na rozhodovanie sudkyni JUDr. M. J.

 23. 7. 2008 Uznesenie OS Martin o ustanovení znalca PhDr. J. Š. v konaní

 12. 9. 2008 prevzatie spisu znalcom PhDr. J. Š.

 december 2008 I. urgencia predloženia znaleckého posudku znalcovi.

Splnomocnenec znalca prevzal 10. 12. 2008

 17. 4. 2009 II. urgencia predloženia znaleckého posudku znalcovi. Splnomocnenec

znalca prevzal 23. 4. 2009

 28. 5. 2009 výzva znalcovi na predloženie znaleckého posudku do 30. dní, resp.

žiadosť o uvedenie termínu do kedy bude znalecký posudok predložený

 6. 8. 2008 telefonická výzvy znalcovi, znalec uviedol že posudok predloží do konca

augusta 2009

 29. 9. 2009 telefonická výzva znalcovi o predloženie posudku alebo vrátenie spisu

 1. 10. 2009 vrátenie nevybaveného spisu znalcom s odôvodnením, že s účastníkmi

konania je sťažený kontakt. Matka na výzvu znalca nereagovala a otec pracuje

v nepretržitej prevádzke a má problém skoordinovať svoje časové možnosti s

časovými možnosťami znalca.

 15. 10. 2009 Uznesenie OS Martin o zrušení ustanovenia PhDr. J. Š. za znalca

v konaní a ustanovenie PhDr. G. H. za novú znalkyňu v konaní.

Ako vyplýva z uvedenej chronológie úkonov, vo veci sa konalo. V zmysle uznesenia

prijatého na poslednom vykonanom pojednávaní (dňa 31. 3. 2008) zákonná sudkyňa vo veci

ustanovila znalca uznesením zo dňa 23. 7. 2008. Znalec prevzal spis 12. 9. 2008.

Od prevzatia spisu bol znalec viacnásobne urgovaný o doručenie znaleckého posudku

(od decembra 2008 do 29. 9. 2009 v spise uvedených päť urgencií). Znalec vrátil spis ako

nevybavený dňa 1. 10. 2009. Ako dôvod nevybavenia spisu uviedol skutočnosť, že

s účastníkmi konania je sťažený kontakt, s matkou aj s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že

znalec nevykonal zadanú úlohu, v snahe urýchliť konanie následne ustanovila zákonná

sudkyňa novú znalkyňu v konaní. Zásadným dôvodom, pre ktorý súd vo veci od 12. 9. 2008

do 1. 10. 2009 nevykonal žiaden úkon, tak bola skutočnosť, že spis sa nachádzal u znalca.“

V doplňujúcom vyjadrení okresného súdu k sťažnosti doručenom ústavnému súdu

7. apríla 2010 sa okrem iného uvádza, že mu bolo 31. marca 2010 doručené späťvzatie

návrhu sťažovateľa na začatie konania.

K vyjadreniu okresného súdu, resp. jeho doplneniu sťažovateľ zaujal stanovisko

podaním doručeným ústavnému súdu 19. apríla 2010, v ktorom okrem iného objasnil

dôvody, ktoré ho viedli k podaniu späťvzatia „návrhu na úpravu styku otca s maloletým

synom“ doručeného okresnému súdu 30. marca 2010. Sťažovateľ v späťvzatí návrhu okrem

iného uviedol:

„Od podania môjho návrhu o úpravu styku k maloletému synovi ubehlo značné

obdobie a medzi mojou osobou a maloletým synom došlo k strate akejkoľvek citovej väzby

zo strany maloletého berúc zreteľ na jeho fyziologický vek, s prihliadnutím na skutočnosť,

že matka maloletého vykonala dostatočné úkony, aby zabránila mojej osobe sa stretávať

so synom, mať o ňom akékoľvek informácie. V neposlednom rade aj nečinnosť súdneho

znalca – PhDr. J. Š. k tomu prispela a v neposlednom rade aj vedomá nečinnosť súdu

v tomto konaní. Za dôležité považujem poukázať aj na skutočnosť, že dňa 09. 11. 2009 mi

bolo doručené uznesenie OS Martin zo dňa 15. 10. 2009, kde bol v konaní vo veci úpravy

styku ustanovený nový súdny znalec, kde ani tento súdny znalec si nesplnil svoje povinnosti

uložené mu súdom a v lehote 60 dní od doručenia vyššie citovaného uznesenia nevypracoval

súdnoznalecký posudok.

Dôkaz: Až dňa 03. 03. 2010 mi bolo doručené predvolanie – pozvánka súdneho

znalca PhDr. H., ktorou ma pozvala na psychologické vyšetrenie, ktoré sa malo vykonať

dňa 12. 03. 2010. V čase, keď moja osoba sa ocitla, t. č. sa stále nachádza v sociálnej

núdzi, s poukázaním na moje ekonomické a majetkové pomery, ktoré mi bránili sa ustanoviť

na vyšetrenie, ako aj s poukázaním na náklady, ktoré mám spojené s cestovaním do miesta

vyšetrenia, ako aj s prihliadnutím na náklady súdnych konaní, ktoré mám, a musím sa ich

zúčastňovať. Vzhľadom k tomu som sa ospravedlnil z neúčasti na vyšetrení a požiadal som

o stanovenie nového termínu. Následne podaním PhDr. H. zo dňa 07. 03. 2010 som bol

pozvaný na ďalšie vyšetrenie, ktorého termín bol stanovený na deň 19. 03. 2010. Avšak

vzhľadom k tomu, že moja osoba je nezamestnaná, dňa 16. 03. 2010 sa mi vyskytla možnosť

zamestnať sa. Mal som s tým ďalšie náklady spojené s cestou na pohovor Bratislava

a následne som mal náklady spojené s úhradou nákladov spojených s ubytovaním

v Bratislave, kde som musel vopred uhradiť ubytovanie. Keďže som nemal nazvyš fín.

prostriedky, ani možnosť akejkoľvek komunikácie zo súdnym znalcom, aby som sa mohol

ospravedlniť, dňa 19. 03. 2010 som sa nemal ako ospravedlniť z neúčasti na vyšetrení.

Následne nato mi bolo doručené ďalšie predvolanie na vyšetrenie na deň

29. 03. 2010 s upozornením, vyhrážaním, že ak moja účasť nebude ospravedlnená, bude

táto skutočnosť oznámená sudkyni. Súdny znalec stanovil vyšetrenie tak, že moja osoba je

nútená vycestovať dňa 29. 03. 2010 na vyšetrenie z môjho miesta bydliska už o 03,30 hod.,

aby som sa mohol v stanovený termín ustanoviť na vyšetrenie.

Z dôvodu, že moja osoba k súdnemu znalcovi ako účastník konania musím znášať

oveľa vyššie náklady ako odporca v tomto konaní, neustále moja osoba je handicapovaná

v spojitosti s vypracovaním súdno-znaleckého posudku zneužívajúc pritom moje sociálne,

ekonom. pomery s poukázaním na nečinnosť súdu v tomto konaní na lži a klamstvá, ktoré

sudca vo svojich rozhodnutiach používa pri odôvodnení svojich rozhodnutí, s poukázaním

na vek maloletého a nekonečné predlžovanie konania zo strany súdu vo veci úpravy styku

otca k maloletému dieťaťu, rozhodol som sa vziať v celom rozsahu späť môj návrh

na úpravu styku otca k maloletému dieťaťu v konaní vedenom na OS Martin pod číslom

20 .“

V pripojenom prípise Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 12. marca

2010 adresovanom sťažovateľovi bolo uvedené:

„... v súvislosti s prešetrovaním Vašej sťažnosti na postup znalca PhDr. J. Š. v

konaní vedenom na OS Martin pod sp. zn. Vám oznamujeme, že Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky Vašu sťažnosť vyhodnotilo ako dôvodnú a voči znalcovi

PhDr. J. Š. začalo správne konanie o uložení sankcie. Za dlhší časový úsek, ktorý uplynul

pri prešetrovaní Vašej sťažnosti, sa Vám ospravedlňujeme, bol spôsobený náročnosťou

predloženého materiálu, súvisiaceho s predmetnou vecou.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 1. decembra 2009, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o úprave styku rodiča s neplnoletým dieťaťom tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných

súdov a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke právnej ani skutkovej ako zložité, čo sa

vzťahuje aj na napadnuté konanie. Na právnu ani skutkovú zložitosť preskúmavaného

konania nepoukazoval vo svojom vyjadrení ani okresný súd.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

V súvislosti s predĺžením konania musel ústavný súd prihliadnuť aj na to, že

sťažovateľ k nemu objektívne prispel tým, že nepreberal jemu okresným súdom adresované

poštové zásielky. Na druhej strane však ústavný súd akceptoval aj sťažovateľovo

zdôvodnenie príčin, pre ktoré k týmto problémom dochádzalo, uznávajúc, že to v niektorých

prípadoch malo súvis s hľadaním, resp. vykonávaním práce mimo adresy určenej na účely

doručovania zásielok oznámenej okresnému súdu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade

s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/3, , ).

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Z doplňujúceho vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, ako aj zo stanoviska právnej

zástupkyne sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 19. apríla 2010 vyplýva, že 31. marca

2010 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu sťažovateľa, na základe čoho

okresný súd uznesením z 15. apríla 2010 napadnuté konanie zastavil. Vzhľadom na

späťvzatie návrhu sťažovateľom možno vysloviť názor, že týmto procesným úkonom

sťažovateľ stratil záujem na jeho prerokovaní súdom, pričom si musel byť vedomý, že

o ňom nebude meritórne rozhodnuté.

V nadväznosti na uvedený účel základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ako aj na späťvzatie návrhu sťažovateľom sa musel ústavný súd

vysporiadať s týmto procesným úkonom sťažovateľa, ktorým sa v zásade mení aj záujem

o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa ako účastník nachádzal počas súdneho

konania predtým, ako zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Tento procesný úkon

sťažovateľa mohol mať v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. )

za následok aj nevyhovenie sťažnosti v rámci rozhodovania vo veci samej, keďže už nebolo

možné uvažovať o preventívnom ani akceleračnom účinku nálezu v prípade vyslovenia

porušenia označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd však prihliadajúc na mimoriadne okolnosti daného prípadu, a to

nepriaznivé osobné a sociálne pomery sťažovateľa, ako aj dôvody, ktoré ho viedli

k späťvzatiu návrhu, najmä tolerovanie nedodržania určenej lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku zo strany okresného súdu a časové obdobie, ktoré uplynulo od podania

návrhu na úpravu styku s maloletým, keď rezignoval na poskytnutie ústavnej ochrany

svojich práv, dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania a funkciu sťažnosti podľa

je napriek späťvzatiu návrhu potrebné poskytnúť mu ochranu vo forme

kompenzácie jeho ujmy spôsobenej neefektívnym postupom okresného súdu.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na ustanovenie prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Priebeh napadnutého konania ústavný súd hodnotí v zásade ako plynulý bez

výraznejších období nečinnosti, avšak na druhej strane konanie vykazuje znaky

neefektívnosti a nesústredenosti. Tento názor možno vyvodiť z uznesenia Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 20. novembra 2007, ktorým okrem potvrdenia výroku

o zastavení konania v časti výživného rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 29. marca 2007 vo zvyšnej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd

v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu takýmto

postupom a rozhodnutím došlo k pochybeniu zo strany prvostupňového súdu, pretože

žiadnym spôsobom nebol vyriešený problém vzniknutý medzi rodičmi a dieťaťom, ktorí ho

nedokázali vyriešiť uzatvorením dohody a v konečnom dôsledku to nevyriešil ani súd, hoci

o tom sám začal konať“.

Okresnému súdu je potrebné vytknúť aj neefektívny postup, za ktorý ústavný súd

považuje to, že napriek ním určenej 60-dňovej lehote na vypracovanie znaleckého posudku

ani po viac ako ročnej nečinnosti znalca nevyužil proti nemu poriadkové opatrenia podľa

. Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že všeobecný súd vzhľadom na

jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil

ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba alebo právnická osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53

) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie

zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého

posudku (napr. , ).

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že vzhľadom na citlivosť sporov týkajúcich sa

úpravy styku medzi rodičmi a deťmi je potrebné, aby všeobecné súdy pristupovali

k zabezpečeniu plynulosti priebehu, rýchlosti a efektívnosti týchto konaní s mimoriadnou

zodpovednosťou.

Na nečinnosť ustanoveného súdneho znalca poukázal aj samotný okresný súd

vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 4. decembra 2009.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody považoval za potrebné vysloviť

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, vzhľadom na to, že okresný súd na základe späťvzatia návrhu sťažovateľom

(podanie doručené okresnému súdu 30. marca 2010) uznesením z 15. apríla 2010 konanie

vo veci zastavil.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Predovšetkým poukázal na neprimerane

dlhú dobu súdneho konania, počas ktorej okresný súd nedokázal v tak citlivej veci, akou je

úprava styku medzi rodičom a neplnoletým dieťaťom, rozhodnúť.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Napriek tomu, že sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 30. marca 2010

zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného

prípadu, najmä dôvody, ktoré sťažovateľa viedli k späťvzatiu návrhu z 29. marca 2010,

konkretizované v bode 2 tejto časti nálezu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátkou JUDr. T. V. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 2 x 120,23 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál

(§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010