Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 39/2010
PDF · 353.22 KB
No categories available
IV. ÚS 39/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti J. C., G., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.
20 P/145/2005, za účasti Okresného súdu Martin, takto
rozhodol:
1. Základné právo J. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P/145/2005 p o r u š e n é b o l o .
2. J. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré mu j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť J. C. trovy
konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov)
na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 39/2010 z 11. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P/145/2005 (ďalej aj „namietané
konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 16. marca 2005 okresnému súdu návrh
na úpravu styku s maloletým synom.
Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo okresným
súdom o jeho návrhu právoplatne rozhodnuté.
Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať
okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal
priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr 906/09 doručeným ústavnému súdu 4. decembra 2009, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„Z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20 P/145/2005 vyplýva nasledovná
chronológia úkonov súdu a účastníkov konania:
16. 3. 2005 Podanie návrhu otca J. C... o vydanie predbežného opatrenia a návrhu
na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a o úpravu styku otca
s maloletým dieťaťom E. C... Návrh pridelený sudkyni JUDr. E. M. pod sp. zn.
16 P/80/2005
17. 3. 2005 Oznámenie vyššieho súdneho úradníka navrhovateľovi o postúpení
na OS Galanta z dôvodu miestnej príslušnosti
22. 3. 2005 návrh prijatý OS Galanta a pridelený sudkyni JUDr. G. V. pod sp. zn.
29. 3. 2005 Uznesenie OS Galanta 13 P 24/2005-17 o prenesení príslušnosti na OS
Martin
5. 5. 2005 spis prijatý na OS Martin, pridelený na rozhodnutie sudkyni JUDr. E. M.
pod sp. zn. 20 P/145/2005
12. 5. 2005 Uznesenie OS Martin o ustanovení opatrovníka ÚPSVaR M. pre
maloletého (vz. 63)
12. 5. 2005 Uznesenie OS Martin 20 P/145/2005 o nariadení predbežného opatrenia,
ktorým bol návrh otca o vydanie predbežného opatrenia o určenie výživného
a o úpravu styku zamietnutý
12. 5. 2005 Uznesenie OS Martin 20 P/145/2005 o začatí konania o určenie
výživného a o úprave styku s mal. E. C... z úradnej povinnosti
8. 6. 2005, 21. 7. 2005 oznámenia otca o aktuálnej korešpondenčnej adrese otca,
podľa oznámenia doručeného 21. 7. 2005 otec žiadal, aby súd doručoval
korešpondenciu vo veci na adresu jeho trvalého bydliska
26. 10. 2005 pojednávanie vo veci samej. Súd pred začatím pojednávania zistil, že sa
nedostavil otec, doručenie nemal vykázané. Otec sa telefonicky ospravedlnil a žiadal,
aby bol vypočutý dožiadaným súdom. Pojednávanie odročené na 7. 12. 2005
26. 10. 2005 záznam z ÚPSVaR T., ktorým matka E. C... žiada, aby súd v konaní
určil otcovi výživné 2 000,- Sk od 1. 10. 2002
2. 11. 2005 doručenie oznámenie otca o vzatí na vedomie termínu odročeného
pojednávania a predloženie dokumentov do spisu
7. 11. 2005 vypracovanie dožiadania na OS Spišská Nová Ves o vypočutie otca
vo veci. Doručené OS Spišská Nová Ves 11. 11. 2005
7. 12. 2006 upovedomenie o zmene termínu pojednávania zo dňa 7. 12. 2005
na 16. 1. 2006 z dôvodu PN zákonnej sudkyne
4. 1. 2006 na OS v Martine vrátená zásielka s predvolaním otcovi na termín
16. 1. 2009 s poznámkou neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie zasielané na
adresu, kam otec žiadal zasielať korešpondenciu
5. 1. 2006 doručenie správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine
matky
11. 1. 2006 doručené oznámenie otca o zmene pracovného pomeru a ospravedlnenie
z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 7. 12. 2005
16. 1. 2006 pojednávanie vo veci samej, otec sa nedostavil, prvé predvolanie
neprevzal v odbernej lehote, opätovne zasielané predvolanie prevzal v jeho mene
splnomocnenec až 30. 1. 2006. Pojednávanie odročené na 2. 2. 2006. Telefonicky
zistené na OS Spišská Nová Ves, že na výsluch dňa 13. 12. 2007 sa otec nedostavil,
novy termín výsluchu určený na 24. 1. 2006
16. 1. 2006 Uznesenie OS Martin 20 P/145/2005 o nariadení predbežného opatrenia,
ktorým bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 1.000,- Sk mesačne
29. 1. 2006 doručenie spisu z OS Spišská Nová Ves bez vybavenia dožiadania
s poukazom na správy OO PZ SR Gelnica, v zmysle ktorých sa otec v mieste trvalého
bydliska zdržiava sporadicky a pracuje v Bratislave
2. 2. 2006 pojednávanie vo veci samej otec sa nedostavil, doručenie nemal vykázané.
Predvolanie na pojednávanie prevzal splnomocnenec otca 30. 1. 2006. Pojednávanie
odročené na 6. 3. 2006
8. 2. 2006 ospravedlnenie otca za neúčasť na pojednávaní 2. 2. 2006
14. 2. 2006 oznámenie otca o novej adrese prechodného bydliska, kam žiada zasielať
korešpondenciu
28. 2. 2006 doručenie odvolania otca voči predbežnému opatreniu zo dňa
16. 1. 2006
6. 3. 2006 pojednávanie vo veci samej odročené na neurčito za účelom predloženia
spisu na krajský súd za účelom rozhodnutia o odvolaní otca voči nariadeniu
predbežného opatrenia
12. 4. 2006 žiadosť Prezídia PZ SR o nazretie do spisu v súvislosti s podozrením zo
spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala
dopustiť zákonná sudkyňa JUDr. E. M. vydaním predbežného opatrenia
o vyživovacej povinnosti v neprospech otca maloletého
20. 4. 2006 doručenie späťvzatia odvolania otca proti nariadeniu predbežného
opatrenia
24. 4. 2006 doručenie vyjadrenia matky k odvolaniu otca voči nariadeniu
predbežného opatrenia
25. 4. 2006 doručenie vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca voči
nariadeniu predbežného opatrenia
12. 6. 2006 oznámenie otca o novej adrese prechodného bydliska
30. 5. 2006 Uznesenie KS Žilina 8 CoP/25/2006 o zastavení odvolacieho konania
voči nariadeniu predbežného opatrenia
10. 7. 2005 návrh otca na vydanie opravného uznesenia KS Žilina 8 CoP/25/2006
11. 7. 2005 spis predložený KS Žilina za účelom vydania opravného uznesenia
18. 7. 2006 Opravné Uznesenie KS Žilina 8 CoP/25/2006
4. 9. 2006 žiadosť otca o zaslanie fotokópií zo spisu 20 P/145/2005
21. 9. 2006 zapožičanie spisu na KS Žilina v súvislosti so žiadosťou otca o vykonanie
fotokópií a zaslania platby za ne na účet KS Žilina
17. 10. 2006 vrátenie spisu na OS Martin
8. 1. 2007 oznámenie otca o zmene prechodného bydliska
15. 2. 2007 pojednávanie vo veci samej, otec sa dostavil, matka sa nedostavila.
Predvolanie nemala vykázané. Pojednávanie odročené na 29. 3. 2007 za účelom
predvolania matky
29. 3. 2007 pojednávanie vo veci samej, vyhlásenie rozsudku
8. 6. 2007 upozornenie zákonnej sudkyne JUDr. E. M. predsedníčkou súdu
na prekročenie lehoty na písomné vypracovanie rozsudku
26. 6. 2007 doručenie odvolania otca voči rozsudku vo veci samej
29. 6. 2007 predloženie spisu KS Žilina za účelom rozhodnutia o odvolaní otca
25. 7. 2007 doručenie vyjadrenia matky k odvolaniu otca voči rozsudku
14. 9. 2007 oznámenie otca o zmene prechodného bydliska
30. 10. 2007 pojednávania KS Žilina vo veci samej, matka prítomná, otec
ospravedlnil neúčasť z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie odročené na
20. 11. 2007
16. 11. 2007 doručenie oznámenia otca o čiastočnom späťvzatí odvolania voči
rozsudku OS Martin. Otec vzal späť odvolanie voči výške výživného a žiadal, aby súd
rozhodol o odvolaní voči úprave styku s maloletým
20. 11. 2007 pojednávanie KS Žilina vo veci samej. Uznesenie KS Žilina sp. zn.
9 CoP/41/2007, ktorým sa odvolacie konanie proti výroku OS Martin týkajúcemu sa
výživného zastavuje a vo zvyšnej časti sa rozsudok OS Martin zrušuje a vec sa vracia
na ďalšie konanie
11. 2. 2008 pojednávanie OS Martin vo veci samej. Otec sa nedostavil, na adrese,
ktorú súdu oznámil ako adresu prechodného bydliska, predvolanie neprevzal v
odbernej lehote. Pojednávanie odročené na 31. 3. 2008
3. 3. 2008 spis pridelený na rozhodovanie sudkyni JUDr. B. S.
14. 3. 2008 návrh otca na vydanie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku otca
s maloletým
18. 3. 2008 Uznesenie OS Martin o zastavení konania o návrhu otca na vydanie
predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým
31. 3. 2008 pojednávanie vo veci samej. Matka prítomná, otec sa nedostavil,
predvolanie na pojednávanie prevzal splnomocnenec 14. 2. 2008. Pojednávanie
odročené na neurčito s tým, že bude vykonané znalecké dokazovanie
18. 4. 2008 doručenie oznámenia otca o tom, že na preberanie korešpondencie
neustanovil splnomocnenca a oznámenie o upozornenie, že v spise nahlásil aktuálnu
adresu prechodného bydliska
1. 7. 2008 spis pridelený na rozhodovanie sudkyni JUDr. M. J.
23. 7. 2008 Uznesenie OS Martin o ustanovení znalca PhDr. J. Š. v konaní
12. 9. 2008 prevzatie spisu znalcom PhDr. J. Š.
december 2008 I. urgencia predloženia znaleckého posudku znalcovi.
Splnomocnenec znalca prevzal 10. 12. 2008
17. 4. 2009 II. urgencia predloženia znaleckého posudku znalcovi. Splnomocnenec
znalca prevzal 23. 4. 2009
28. 5. 2009 výzva znalcovi na predloženie znaleckého posudku do 30. dní, resp.
žiadosť o uvedenie termínu do kedy bude znalecký posudok predložený
6. 8. 2008 telefonická výzvy znalcovi, znalec uviedol že posudok predloží do konca
augusta 2009
29. 9. 2009 telefonická výzva znalcovi o predloženie posudku alebo vrátenie spisu
1. 10. 2009 vrátenie nevybaveného spisu znalcom s odôvodnením, že s účastníkmi
konania je sťažený kontakt. Matka na výzvu znalca nereagovala a otec pracuje
v nepretržitej prevádzke a má problém skoordinovať svoje časové možnosti s
časovými možnosťami znalca.
15. 10. 2009 Uznesenie OS Martin o zrušení ustanovenia PhDr. J. Š. za znalca
v konaní a ustanovenie PhDr. G. H. za novú znalkyňu v konaní.
Ako vyplýva z uvedenej chronológie úkonov, vo veci sa konalo. V zmysle uznesenia
prijatého na poslednom vykonanom pojednávaní (dňa 31. 3. 2008) zákonná sudkyňa vo veci
ustanovila znalca uznesením zo dňa 23. 7. 2008. Znalec prevzal spis 12. 9. 2008.
Od prevzatia spisu bol znalec viacnásobne urgovaný o doručenie znaleckého posudku
(od decembra 2008 do 29. 9. 2009 v spise uvedených päť urgencií). Znalec vrátil spis ako
nevybavený dňa 1. 10. 2009. Ako dôvod nevybavenia spisu uviedol skutočnosť, že
s účastníkmi konania je sťažený kontakt, s matkou aj s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že
znalec nevykonal zadanú úlohu, v snahe urýchliť konanie následne ustanovila zákonná
sudkyňa novú znalkyňu v konaní. Zásadným dôvodom, pre ktorý súd vo veci od 12. 9. 2008
do 1. 10. 2009 nevykonal žiaden úkon, tak bola skutočnosť, že spis sa nachádzal u znalca.“
V doplňujúcom vyjadrení okresného súdu k sťažnosti doručenom ústavnému súdu
7. apríla 2010 sa okrem iného uvádza, že mu bolo 31. marca 2010 doručené späťvzatie
návrhu sťažovateľa na začatie konania.
K vyjadreniu okresného súdu, resp. jeho doplneniu sťažovateľ zaujal stanovisko
podaním doručeným ústavnému súdu 19. apríla 2010, v ktorom okrem iného objasnil
dôvody, ktoré ho viedli k podaniu späťvzatia „návrhu na úpravu styku otca s maloletým
synom“ doručeného okresnému súdu 30. marca 2010. Sťažovateľ v späťvzatí návrhu okrem
iného uviedol:
„Od podania môjho návrhu o úpravu styku k maloletému synovi ubehlo značné
obdobie a medzi mojou osobou a maloletým synom došlo k strate akejkoľvek citovej väzby
zo strany maloletého berúc zreteľ na jeho fyziologický vek, s prihliadnutím na skutočnosť,
že matka maloletého vykonala dostatočné úkony, aby zabránila mojej osobe sa stretávať
so synom, mať o ňom akékoľvek informácie. V neposlednom rade aj nečinnosť súdneho
znalca – PhDr. J. Š. k tomu prispela a v neposlednom rade aj vedomá nečinnosť súdu
v tomto konaní. Za dôležité považujem poukázať aj na skutočnosť, že dňa 09. 11. 2009 mi
bolo doručené uznesenie OS Martin zo dňa 15. 10. 2009, kde bol v konaní vo veci úpravy
styku ustanovený nový súdny znalec, kde ani tento súdny znalec si nesplnil svoje povinnosti
uložené mu súdom a v lehote 60 dní od doručenia vyššie citovaného uznesenia nevypracoval
súdnoznalecký posudok.
Dôkaz: Až dňa 03. 03. 2010 mi bolo doručené predvolanie – pozvánka súdneho
znalca PhDr. H., ktorou ma pozvala na psychologické vyšetrenie, ktoré sa malo vykonať
dňa 12. 03. 2010. V čase, keď moja osoba sa ocitla, t. č. sa stále nachádza v sociálnej
núdzi, s poukázaním na moje ekonomické a majetkové pomery, ktoré mi bránili sa ustanoviť
na vyšetrenie, ako aj s poukázaním na náklady, ktoré mám spojené s cestovaním do miesta
vyšetrenia, ako aj s prihliadnutím na náklady súdnych konaní, ktoré mám, a musím sa ich
zúčastňovať. Vzhľadom k tomu som sa ospravedlnil z neúčasti na vyšetrení a požiadal som
o stanovenie nového termínu. Následne podaním PhDr. H. zo dňa 07. 03. 2010 som bol
pozvaný na ďalšie vyšetrenie, ktorého termín bol stanovený na deň 19. 03. 2010. Avšak
vzhľadom k tomu, že moja osoba je nezamestnaná, dňa 16. 03. 2010 sa mi vyskytla možnosť
zamestnať sa. Mal som s tým ďalšie náklady spojené s cestou na pohovor Bratislava
a následne som mal náklady spojené s úhradou nákladov spojených s ubytovaním
v Bratislave, kde som musel vopred uhradiť ubytovanie. Keďže som nemal nazvyš fín.
prostriedky, ani možnosť akejkoľvek komunikácie zo súdnym znalcom, aby som sa mohol
ospravedlniť, dňa 19. 03. 2010 som sa nemal ako ospravedlniť z neúčasti na vyšetrení.
Následne nato mi bolo doručené ďalšie predvolanie na vyšetrenie na deň
29. 03. 2010 s upozornením, vyhrážaním, že ak moja účasť nebude ospravedlnená, bude
táto skutočnosť oznámená sudkyni. Súdny znalec stanovil vyšetrenie tak, že moja osoba je
nútená vycestovať dňa 29. 03. 2010 na vyšetrenie z môjho miesta bydliska už o 03,30 hod.,
aby som sa mohol v stanovený termín ustanoviť na vyšetrenie.
Z dôvodu, že moja osoba k súdnemu znalcovi ako účastník konania musím znášať
oveľa vyššie náklady ako odporca v tomto konaní, neustále moja osoba je handicapovaná
v spojitosti s vypracovaním súdno-znaleckého posudku zneužívajúc pritom moje sociálne,
ekonom. pomery s poukázaním na nečinnosť súdu v tomto konaní na lži a klamstvá, ktoré
sudca vo svojich rozhodnutiach používa pri odôvodnení svojich rozhodnutí, s poukázaním
na vek maloletého a nekonečné predlžovanie konania zo strany súdu vo veci úpravy styku
otca k maloletému dieťaťu, rozhodol som sa vziať v celom rozsahu späť môj návrh
na úpravu styku otca k maloletému dieťaťu v konaní vedenom na OS Martin pod číslom
20 P 145/2005.“
V pripojenom prípise Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 12. marca
2010 adresovanom sťažovateľovi bolo uvedené:
„... v súvislosti s prešetrovaním Vašej sťažnosti na postup znalca PhDr. J. Š. v
konaní vedenom na OS Martin pod sp. zn. 20 P 145/2005 Vám oznamujeme, že Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky Vašu sťažnosť vyhodnotilo ako dôvodnú a voči znalcovi
PhDr. J. Š. začalo správne konanie o uložení sankcie. Za dlhší časový úsek, ktorý uplynul
pri prešetrovaní Vašej sťažnosti, sa Vám ospravedlňujeme, bol spôsobený náročnosťou
predloženého materiálu, súvisiaceho s predmetnou vecou.“
Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení
z 1. decembra 2009, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o úprave styku rodiča s neplnoletým dieťaťom tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných
súdov a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke právnej ani skutkovej ako zložité, čo sa
vzťahuje aj na napadnuté konanie. Na právnu ani skutkovú zložitosť preskúmavaného
konania nepoukazoval vo svojom vyjadrení ani okresný súd.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
V súvislosti s predĺžením konania musel ústavný súd prihliadnuť aj na to, že
sťažovateľ k nemu objektívne prispel tým, že nepreberal jemu okresným súdom adresované
poštové zásielky. Na druhej strane však ústavný súd akceptoval aj sťažovateľovo
zdôvodnenie príčin, pre ktoré k týmto problémom dochádzalo, uznávajúc, že to v niektorých
prípadoch malo súvis s hľadaním, resp. vykonávaním práce mimo adresy určenej na účely
doručovania zásielok oznámenej okresnému súdu.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade
s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/3, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03).
Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Z doplňujúceho vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, ako aj zo stanoviska právnej
zástupkyne sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 19. apríla 2010 vyplýva, že 31. marca
2010 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu sťažovateľa, na základe čoho
okresný súd uznesením z 15. apríla 2010 napadnuté konanie zastavil. Vzhľadom na
späťvzatie návrhu sťažovateľom možno vysloviť názor, že týmto procesným úkonom
sťažovateľ stratil záujem na jeho prerokovaní súdom, pričom si musel byť vedomý, že
o ňom nebude meritórne rozhodnuté.
V nadväznosti na uvedený účel základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ako aj na späťvzatie návrhu sťažovateľom sa musel ústavný súd
vysporiadať s týmto procesným úkonom sťažovateľa, ktorým sa v zásade mení aj záujem
o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa ako účastník nachádzal počas súdneho
konania predtým, ako zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Tento procesný úkon
sťažovateľa mohol mať v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 27/02)
za následok aj nevyhovenie sťažnosti v rámci rozhodovania vo veci samej, keďže už nebolo
možné uvažovať o preventívnom ani akceleračnom účinku nálezu v prípade vyslovenia
porušenia označených práv sťažovateľa.
Ústavný súd však prihliadajúc na mimoriadne okolnosti daného prípadu, a to
nepriaznivé osobné a sociálne pomery sťažovateľa, ako aj dôvody, ktoré ho viedli
k späťvzatiu návrhu, najmä tolerovanie nedodržania určenej lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku zo strany okresného súdu a časové obdobie, ktoré uplynulo od podania
návrhu na úpravu styku s maloletým, keď rezignoval na poskytnutie ústavnej ochrany
svojich práv, dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania a funkciu sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy je napriek späťvzatiu návrhu potrebné poskytnúť mu ochranu vo forme
kompenzácie jeho ujmy spôsobenej neefektívnym postupom okresného súdu.
3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd
prihliadal na ustanovenie § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Priebeh napadnutého konania ústavný súd hodnotí v zásade ako plynulý bez
výraznejších období nečinnosti, avšak na druhej strane konanie vykazuje znaky
neefektívnosti a nesústredenosti. Tento názor možno vyvodiť z uznesenia Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9 CoP/41/2007 z 20. novembra 2007, ktorým okrem potvrdenia výroku
o zastavení konania v časti výživného rozsudok okresného súdu sp. zn. 20 P/145/2005
z 29. marca 2007 vo zvyšnej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd
v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu takýmto
postupom a rozhodnutím došlo k pochybeniu zo strany prvostupňového súdu, pretože
žiadnym spôsobom nebol vyriešený problém vzniknutý medzi rodičmi a dieťaťom, ktorí ho
nedokázali vyriešiť uzatvorením dohody a v konečnom dôsledku to nevyriešil ani súd, hoci
o tom sám začal konať“.
Okresnému súdu je potrebné vytknúť aj neefektívny postup, za ktorý ústavný súd
považuje to, že napriek ním určenej 60-dňovej lehote na vypracovanie znaleckého posudku
ani po viac ako ročnej nečinnosti znalca nevyužil proti nemu poriadkové opatrenia podľa
§ 53 OSP. Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že všeobecný súd vzhľadom na
jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil
ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba alebo právnická osoba obrátila
so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných
prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53
OSP) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie
zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého
posudku (napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).
Ústavný súd poukazuje tiež na to, že vzhľadom na citlivosť sporov týkajúcich sa
úpravy styku medzi rodičmi a deťmi je potrebné, aby všeobecné súdy pristupovali
k zabezpečeniu plynulosti priebehu, rýchlosti a efektívnosti týchto konaní s mimoriadnou
zodpovednosťou.
Na nečinnosť ustanoveného súdneho znalca poukázal aj samotný okresný súd
vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 4. decembra 2009.
Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody považoval za potrebné vysloviť
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, vzhľadom na to, že okresný súd na základe späťvzatia návrhu sťažovateľom
(podanie doručené okresnému súdu 30. marca 2010) uznesením z 15. apríla 2010 konanie
vo veci zastavil.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
2 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Predovšetkým poukázal na neprimerane
dlhú dobu súdneho konania, počas ktorej okresný súd nedokázal v tak citlivej veci, akou je
úprava styku medzi rodičom a neplnoletým dieťaťom, rozhodnúť.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Napriek tomu, že sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 30. marca 2010
zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného
prípadu, najmä dôvody, ktoré sťažovateľa viedli k späťvzatiu návrhu z 29. marca 2010,
konkretizované v bode 2 tejto časti nálezu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa,
ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
advokátkou JUDr. T. V. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá
bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) v sume 2 x 120,23 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál
(§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2010