Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 220/2010
PDF · 131.62 KB
No categories available
III. ÚS 220/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. G. a A. G., obaja bytom P., zastúpených advokátom
JUDr. V. Š., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co/15/2009
z 30. apríla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. G. a A. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2010
doručená sťažnosť J. G. a A. G. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 19 Co/15/2009 z 30. apríla 2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania v súdnom
spore s O., ktorý podal na Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný súd“) návrh na
začatie konania o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. Okresný súd vo veci samej
rozhodol 3. decembra 2008 rozsudkom sp. zn. 17 C/16/2008. Následne o opravnom
prostriedku účastníkov konania krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 19 Co/15/2009
z 30. apríla 2009 tak, že rozhodnutie okresného súdu zmenil.
Sťažovatelia v sťažnosti tvrdia, že „krajský súd sa pri svojom rozhodovaní dopustil
procesných pochybení, nakoľko sa nevysporiadal s námietkami, ktoré sme vzniesli v tom
smere, že zo strany správcu našich nehnuteľností O., ktoré sú v našom osobnom vlastníctve
je porušovaný zák. č. 182/93 Z. z.“.
Po podrobnom opísaní skutkového stavu v ich veci sa v závere sťažnosti sťažovatelia
domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1/ Rozsudkom KS v Trenčíne 19 Co/15/2009-192, 3807216280 boli porušené
základné práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 20 odst. 1, Ústavy SR, čl. 6, Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd.
2/ Rozsudok KS v Trenčíne číslo 19 Co/15/2009-192, 3807216280 zrušuje a
prikazuje súdu vo veci znovu konať.
3/ Krajský súd v Trenčíne je povinný vyplatiť škodu ktorú nám svojim rozhodnutím
spôsobil vo výške 5.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť do 14 dní od právoplatnosti nálezu.
4/ Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 179,94 EUR ktoré je povinný
KS v Trenčíne vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. V. Š. do 14 dní od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľov). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania
sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde
zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľov zistil,
že napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 19 Co/15/2009 z 30. apríla 2009 nadobudlo
právoplatnosť ešte 15. júna 2009. Sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy až 7. mája 2010, teda zjavne už po uplynutí zákonnej dvojmesačnej
lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť.
Z tohto dôvodu ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol.
Ústavný súd nad rámec k tomu poznamenáva, že aj keď sťažovatelia v sťažnosti
uviedli, že proti rozhodnutiu krajského súdu podali dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky, konanie tohto súdu v sťažnosti už nenamietali. Ústavný súd sa preto jeho
postupom osobitne nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. mája 2010