Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 115/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., Ž., zastúpenej advokátom JUDr.

J. Ď., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 16, čl.

17 ods. 1 a 5, a 2, , 2 a 3 a Slovenskej

republiky v spojení s a 3 a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -91 zo 14. marca 2008 a rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 12. mája 2009 vo výrokoch o trovách

konania a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2011 doručená sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. Ď., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie

základných práv podľa čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) v spojení s a 3 a

ods. 1 písm. a) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -91 zo 14. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. mája 2009 vo výrokoch

o trovách konania.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka

(navrhovateľka) sa návrhom podaným okresnému súdu 21. decembra 2005 domáhala voči

odporcom zaplatenia sumy 258 688,50 Sk s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom č. k.

-91 zo 14. marca 2008 (doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľky

14. apríla 2008) návrh sťažovateľky zamietol, sťažovateľku zaviazal nahradiť štátu trovy

konania v sume 75 Sk na účet okresného súdu a zároveň rozhodol, že odporcom nepriznáva

náhradu trov konania. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 12. mája 2009 (doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľky 31. júla

2009) prvostupňový rozsudok potvrdil a zároveň rozhodol, že odporcom nepriznáva

náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľka uviedla, že „nenamieta správnosť tohto rozhodnutia, ktorým potvrdil

I-stupňové rozhodnutie v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, právneho zastúpenia.

Nestotožňuje sa a namieta porušenie ústavných práv rozhodnutím, ktorým nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na skutočnosť o úspešnosti konania

odporcov vo veci a skutočnosť, že súd vychádzajúc z predmetu konania, hodnoty sporu

s prihliadnutím na realizované právne úkony mohol ustáliť trovy právneho zastúpenia.

Prípadne vzhľadom na skutočnosť že Krajský súd realizoval odvolacie konanie bez

nariadenia pojednávania napriek tomu, že jednalo sa o skutkovo a právne náročnú vec

a účastníci mali záujem, aby prebehlo verejné odvolacie konanie, mal vyzvať úspešných

účastníkov na vyčíslenie trov právneho zastúpenia“. Podľa jej názoru „sťažnosťou dotknutý

Krajský súd v Žiline a Okresný súd v Žiline nesprávne interpretoval a v rozpore s

aplikoval na daný prípad príslušné zákonné ustanovenia... Následkom vyššie uvedenej

interpretácie zákona boli porušené a 3, a základné

práva sťažovateľa v čl. 16, čl. 17, ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1, 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že napádanými rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu (vo výrokoch o trovách konania) došlo k porušeniu jej

označených práv a slobôd, aby rozhodnutia oboch súdov zrušil a vec im vrátil na ďalšie

konanie. Sťažovateľka taktiež žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia v sume

624,28 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 16, čl. 17 ods. 1

a 5, a 2, , 2 a 3 a v spojení s a 3

a a práva podľa dohovoru rozsudkom okresného

súdu č. k. -91 zo 14. marca 2008 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 12. mája 2009 vo výrokoch o trovách konania.

1. Pokiaľ ide o námietku porušenia označených práv a slobôd sťažovateľky

uvedeným rozsudkom okresného súdu, ústavný súd uvádza, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z nemá právomoc preskúmavať napadnuté

uznesenie okresného súdu, keďže proti nemu bol prípustný opravný prostriedok (odvolanie),

ktorý sťažovateľka aj využila, a krajský súd o ňom rozhodol. Z tohto dôvodu bolo potrebné

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie podľa (podobne napr. ,

).

2. Ďalšou časťou sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie označených práv

a slobôd uvedeným rozsudkom krajského súdu.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľov). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene ( ). V prípade podania

sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. , , ).

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že rozsudok

krajského súdu sp. zn. z 12. mája 2009 bol právnemu zástupcovi

sťažovateľky doručený 31. júla 2009, pričom sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému

súdu až 28. februára 2011, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa

, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Z tohto dôvodu

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako

podanú oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2011