Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 116/2010
PDF · 194.41 KB
No categories available
I. ÚS 116/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra
Brňáka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., G., zastúpenej advokátom
JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 110/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti G., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27
Cb 110/2006 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 110/2006 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti G., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I povinný z a p l a t i ť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti G., s. r. o.,
trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na
účet jej právneho zástupcu JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 116/2010-10 z 31. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., G. (ďalej
len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 110/2006.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti opísala doterajší priebeh konania a uviedla:
„1. Sťažovateľ – G., s. r. o., IČO... sa žalobou podanou na Okresnom súde Prešov
dňa 10. 4. 2006 domáhal voči žalovanému – K. p., a. s., IČO... náhrady škody vo výške
1.064.935,- Sk s prísl.
2. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 16Ro/83/2006.
3. Upovedomením zo dňa 16. 5. 2006 bolo sťažovateľovi oznámené, že z dôvodu
miestnej nepri slušnosti došlo k postúpeniu veci na Okresný súd Bratislava I.
4. Okresny súd Bratislava I pridelil veci sp. zn.: 1 Rob/625/2006.
5. Dňa 8. 6. 2006 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa k úhrade súdneho
poplatku, ktorá výzva bola doručená sťažovateľovi až dňa 27. 9. 2006.
6. Sťažovateľ uhradil súdny poplatok dňa 12. 10. 2006
7. Uznesením zo dňa 21. 8. 2006, doručeným sťažovateľovi dňa 29. 9. 2006, Okresný
súd Bratislava I vyzval sťažovateľa k doplneniu návrhu na začatie konania, čo sťažovateľ
učinil obratom dňa 2. 10. 2006.
8. Konanie následne prešlo pod sp. zn.: 27Cb/110/2006. Okresný súd Bratislava I
vytýčil termín prvého pojednávania vo veci až dňa 23. 2. 2007 (t. j. po 10 mesiacoch). Prvé
pojednávanie sa uskutočnilo dňa 3. 5. 2007 kedy bol sťažovateľ vyzvaný k predloženiu
ďalších dôkazov vo veci, ktoré podaním dňa 11. 5. 2007 obratom predložil.
9. Po niekoľko mesačnej nečinnosti súd dňa 10. 11. 2007 (doručené dňa 24. 1. 2008)
vyzval sťažovateľa k predloženiu otázok na svedka Pavla Kováča v prípade neúčasti na
výsluchu dožiadaným Okresným súdom Spišská Nová Ves. Sťažovateľ očakával predvolanie
dožiadaným súdom ohľadne vypočutia predmetného svedka, na ktorom sa chcel zúčastniť,
k tomuto úkonu však nedošlo.
10. Podaním zo dňa 23. 9. 2008 sťažovateľ požiadal Okresný súd
Bratislava I o oznámenie dôvodov, ktoré bránia ďalšiemu pokračovaniu vo veci. Na
predmetnú výzvu reagoval súd dňa 20. 3. 2009 (t. j. po 6 mesiacoch) tým, že vzhľadom na
zaťaženosť súdu a zmenu zákonného sudcu, vec bude vybavená podľa poradia a termín
pojednávania bude sťažovateľovi písomne oznámený.
11. Podaním zo dňa 20. 10. 2009 (t. j. po ďalších 7 mesiacoch) sťažovateľ opätovne
žiadal súd o oznámenie skutočností, brániacich mu pokračovať vo veci. Nakoľko k odpovedi
zo strany súdu nedošlo, sťažovateľ podal dňa 30. 11. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní.
Na predmetnú žiadosť zo dňa 20. 10. 2009 súd odpovedal dňa 19. 11. 2009 (doručené dňa
25. 1. 2010 ! ) tak, že zákonná sudkyňa bola preradená na iné oddelenie a oddelenie
27 Cb momentálne čaká na obsadenie novým sudcom. K sťažnosti na prieťahy v konaní sa
súd do dnešného dňa žiadnym spôsobom nevyjadril...
Prejednanie veci Okresným súdom Bratislava I v konaní o náhradu škody vo výške
1.064.935,- Sk s prísl., vedenom pod sp. zn.: 27Cb/110/2006, v súvislosti s vyššieuvedenými
skutočnosťami je možné svojím priebehom nepochybne označiť ako konanie s prieťahmi.
V jeho dôsledku sťažovateľ do dnešného dňa nemá ani len nádej na skoré ukončenie sporu
a odstránenie právnej neistoty ohľadne náhrady škody vo výške presahujúcej 35.000,- Eur,
čo je suma reálne ohrozujúca samotnú existenciu sťažovateľa ako podnikateľa...
Pre potvrdenie existencie prieťahov je potrebné uviesť, že predmetné konanie sa
nevyznačuje ani skutkovou a tobôž nie právnou zložitosťou. Pokiaľ ide o správanie
sťažovateľa, ako účastníka konania, tento vo veci riadne postupoval, na výzvu súdu vždy
reagoval bezodkladne a ani inak nespôsoboval prieťahy v konaní.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo G., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/110/2006 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
27Cb/110/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
G., s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- Eur, ktoré je Okresný
súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Spoločnosti G., s. r. o. priznáva náhradu trov konania, ktorú je jej Okresný súd
Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3319/2010
z 20. apríla 2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. apríla 2010, podrobne opísala
priebeh konania vedeného okresným súdom zhodne ako bol priebeh konania opísaný
sťažovateľkou a zistený aj ústavným súdom zo spisu okresného súdu a uviedla:
„... predmetné konanie je poznačené prieťahmi, ktoré však nastali z objektívnych dôvodov,
ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení zákonného sudcu, ako
aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu
v danom období a následným prerozdelením oddelenia 270b. Na základe uvedeného sa
jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky vzal do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik
prieťahov v konaní.
S poukazom na uvedené dôvody, za ktorých došlo k prieťahom v konaní, žiadam
Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní
finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej
výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.“
Podpredsedníčka okresného súdu a právny zástupca sťažovateľky ústavnému súdu
oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd
v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od
neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na náhradu škody v sume 35 349,36 €.
Predmet tohto súdneho konania nie je možné považovať po právnej stránke a ani po
skutkovej stránke za zložitý, keďže obdobná agenda tvorí bežnú rozhodovaciu činnosť
všeobecných súdov.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri
preskúmaní spisu nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka prispela k prieťahom
v konaní okresného súdu.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd ustálil, že doterajší priebeh posudzovaného súdneho konania sa
vyznačuje prieťahmi spočívajúcimi v neefektívnej činnosti okresného súdu, a to najmä
s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac ako 4 roky (žaloba bola podaná
10. apríla 2006), na charakter okresným súdom vykonaných úkonov počas tohto obdobia
a na to, že počas celého tohto obdobia bolo vo veci nariadené okresným súdom jediné
pojednávanie vo veci.
Aj okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uznal, že predmetné konanie je poznačené
prieťahmi.
Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,
ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu
(napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.
Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
V nadväznosti na vyslovené porušenie označeného základného a iného práva
sťažovateľky a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd
prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
4 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na mieru
zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní ústavný súd
považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyčíslil trovy
konania za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)
a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Odmena za jeden úkon právnych služieb je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden
úkon vykonaný v roku 2010 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu 721,40 €, t. j.
120,23 € a režijný paušál 7,21 €. Advokát vykonal v roku 2010 dva právne úkony, za ktoré
mu prináleží odmena 240,46 € a režijný paušál 14,42 €, t. j. spolu 254,88 €. Priznané trovy
právneho zastúpenia spolu s 19 % DPH predstavujú celkovú sumu 303,31 €.
Podanie právneho zástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 5. mája 2010
nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu
ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2010