Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 116/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., G., zastúpenej advokátom

JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti G., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27

Cb 110/2006 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti G., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I povinný z a p l a t i ť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti G., s. r. o.,

trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na

účet jej právneho zástupcu JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 31. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., G. (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti opísala doterajší priebeh konania a uviedla:

„1. Sťažovateľ – G., s. r. o., IČO... sa žalobou podanou na Okresnom súde Prešov

dňa 10. 4. 2006 domáhal voči žalovanému – K. p., a. s., IČO... náhrady škody vo výške

1.064.935,- Sk s prísl.

2. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: .

3. Upovedomením zo dňa 16. 5. 2006 bolo sťažovateľovi oznámené, že z dôvodu

miestnej nepri slušnosti došlo k postúpeniu veci na Okresný súd Bratislava I.

4. Okresny súd Bratislava I pridelil veci sp. zn.: 1 .

5. Dňa 8. 6. 2006 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa k úhrade súdneho

poplatku, ktorá výzva bola doručená sťažovateľovi až dňa 27. 9. 2006.

6. Sťažovateľ uhradil súdny poplatok dňa 12. 10. 2006

7. Uznesením zo dňa 21. 8. 2006, doručeným sťažovateľovi dňa 29. 9. 2006, Okresný

súd Bratislava I vyzval sťažovateľa k doplneniu návrhu na začatie konania, čo sťažovateľ

učinil obratom dňa 2. 10. 2006.

8. Konanie následne prešlo pod sp. zn.: . Okresný súd Bratislava I

vytýčil termín prvého pojednávania vo veci až dňa 23. 2. 2007 (t. j. po 10 mesiacoch). Prvé

pojednávanie sa uskutočnilo dňa 3. 5. 2007 kedy bol sťažovateľ vyzvaný k predloženiu

ďalších dôkazov vo veci, ktoré podaním dňa 11. 5. 2007 obratom predložil.

9. Po niekoľko mesačnej nečinnosti súd dňa 10. 11. 2007 (doručené dňa 24. 1. 2008)

vyzval sťažovateľa k predloženiu otázok na svedka Pavla Kováča v prípade neúčasti na

výsluchu dožiadaným Okresným súdom Spišská Nová Ves. Sťažovateľ očakával predvolanie

dožiadaným súdom ohľadne vypočutia predmetného svedka, na ktorom sa chcel zúčastniť,

k tomuto úkonu však nedošlo.

10. Podaním zo dňa 23. 9. 2008 sťažovateľ požiadal Okresný súd

Bratislava I o oznámenie dôvodov, ktoré bránia ďalšiemu pokračovaniu vo veci. Na

predmetnú výzvu reagoval súd dňa 20. 3. 2009 (t. j. po 6 mesiacoch) tým, že vzhľadom na

zaťaženosť súdu a zmenu zákonného sudcu, vec bude vybavená podľa poradia a termín

pojednávania bude sťažovateľovi písomne oznámený.

11. Podaním zo dňa 20. 10. 2009 (t. j. po ďalších 7 mesiacoch) sťažovateľ opätovne

žiadal súd o oznámenie skutočností, brániacich mu pokračovať vo veci. Nakoľko k odpovedi

zo strany súdu nedošlo, sťažovateľ podal dňa 30. 11. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Na predmetnú žiadosť zo dňa 20. 10. 2009 súd odpovedal dňa 19. 11. 2009 (doručené dňa

25. 1. 2010 ! ) tak, že zákonná sudkyňa bola preradená na iné oddelenie a oddelenie

27 Cb momentálne čaká na obsadenie novým sudcom. K sťažnosti na prieťahy v konaní sa

súd do dnešného dňa žiadnym spôsobom nevyjadril...

Prejednanie veci Okresným súdom Bratislava I v konaní o náhradu škody vo výške

1.064.935,- Sk s prísl., vedenom pod sp. zn.: , v súvislosti s vyššieuvedenými

skutočnosťami je možné svojím priebehom nepochybne označiť ako konanie s prieťahmi.

V jeho dôsledku sťažovateľ do dnešného dňa nemá ani len nádej na skoré ukončenie sporu

a odstránenie právnej neistoty ohľadne náhrady škody vo výške presahujúcej 35.000,- Eur,

čo je suma reálne ohrozujúca samotnú existenciu sťažovateľa ako podnikateľa...

Pre potvrdenie existencie prieťahov je potrebné uviesť, že predmetné konanie sa

nevyznačuje ani skutkovou a tobôž nie právnou zložitosťou. Pokiaľ ide o správanie

sťažovateľa, ako účastníka konania, tento vo veci riadne postupoval, na výzvu súdu vždy

reagoval bezodkladne a ani inak nespôsoboval prieťahy v konaní.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo G., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

G., s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- Eur, ktoré je Okresný

súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Spoločnosti G., s. r. o. priznáva náhradu trov konania, ktorú je jej Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3319/2010

z 20. apríla 2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. apríla 2010, podrobne opísala

priebeh konania vedeného okresným súdom zhodne ako bol priebeh konania opísaný

sťažovateľkou a zistený aj ústavným súdom zo spisu okresného súdu a uviedla:

„... predmetné konanie je poznačené prieťahmi, ktoré však nastali z objektívnych dôvodov,

ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení zákonného sudcu, ako

aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu

v danom období a následným prerozdelením oddelenia 270b. Na základe uvedeného sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky vzal do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik

prieťahov v konaní.

S poukazom na uvedené dôvody, za ktorých došlo k prieťahom v konaní, žiadam

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej

výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.“

Podpredsedníčka okresného súdu a právny zástupca sťažovateľky ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd

v súlade s upustil od ústneho pojednávania, keďže od

neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na náhradu škody v sume 35 349,36 €.

Predmet tohto súdneho konania nie je možné považovať po právnej stránke a ani po

skutkovej stránke za zložitý, keďže obdobná agenda tvorí bežnú rozhodovaciu činnosť

všeobecných súdov.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri

preskúmaní spisu nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka prispela k prieťahom

v konaní okresného súdu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd ustálil, že doterajší priebeh posudzovaného súdneho konania sa

vyznačuje prieťahmi spočívajúcimi v neefektívnej činnosti okresného súdu, a to najmä

s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac ako 4 roky (žaloba bola podaná

10. apríla 2006), na charakter okresným súdom vykonaných úkonov počas tohto obdobia

a na to, že počas celého tohto obdobia bolo vo veci nariadené okresným súdom jediné

pojednávanie vo veci.

Aj okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uznal, že predmetné konanie je poznačené

prieťahmi.

Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,

ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

(napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

V nadväznosti na vyslovené porušenie označeného základného a iného práva

sťažovateľky a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd

prikázal okresnému súdu podľa a podľa zákona

o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na mieru

zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní ústavný súd

považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon podľa vyčíslil trovy

konania za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Odmena za jeden úkon právnych služieb je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden

úkon vykonaný v roku 2010 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu 721,40 €, t. j.

120,23 € a režijný paušál 7,21 €. Advokát vykonal v roku 2010 dva právne úkony, za ktoré

mu prináleží odmena 240,46 € a režijný paušál 14,42 €, t. j. spolu 254,88 €. Priznané trovy

právneho zastúpenia spolu s 19 % DPH predstavujú celkovú sumu 303,31 €.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 5. mája 2010

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu

ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010