Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 89/2010
PDF · 265.03 KB
No categories available
I. ÚS 89/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra
Brňáka prerokoval sťažnosť MUDr. R. B., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., Ž., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 359/2001 a takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001
p o r u š e n é b o l o .
2. MUDr. R. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. R. B. trovy právneho zastúpenia v
sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. M. B., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 89/2010-14 z 31. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť MUDr. R. B., Čadca (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 359/2001.
Sťažovateľ v sťažnosti opísal doterajší priebeh konania a uviedol: „... od doručenia
spisu odporcovi v roku 2001 bolo v predmetnej veci vytýčené 1. pojednávanie až na deň
5. 10. 2005, teda odporca bol 4 roky nečinný… od podania môjho žalobného návrhu
spísaného dňa 31. 1. 1995 napriek tomu, že od jeho podania uplynulo do vyhlásenia
rozsudku odporcom dňa 4. 3. 2009 viac ako 14 rokov, nebolo právoplatne skončené konanie
vo veci. Rozsudok odporcu bol vyhlásený dňa 4. 3. 2009, teda po 8 rokoch odo dňa začatia
konania v predmetnej veci u odporcu po jej prikázaní z dôvodu vhodnosti...
Celý postup odporcu v tomto konaní vedenom už pod novým č. k. 6C 359/01
považujem za konanie, kde vážne boli poškodené moje procesné práva na rýchle
a spravodlivé prejednanie a skončenie veci...
mám za to, že v konaní tohto prvostupňového súdu došlo k neprimeraným,
neodôvodneným a značným prieťahom v konaní vedenom pod č. k. 6C 359/01 po doručení
žalobného návrhu spísaného dňa 31. 1. 1995.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Právo MUDr. R. B…, trvale bytom Č…, priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na
Okresnom súde v Martine, pod sp. zn. č. k. 6 C 359/01, aby sa vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, bolo porušené.
MUDr. R. B. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 51 450,57 €
(1 550 000,- Sk)..., ktoré je odporca - Okresný súd Martin povinný zaplatiť sťažovateľovi
MUDr. R. B. v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného súdu SR.
Okresný súd Čadca je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia MUDr. R. B. na
účet právnej zástupkyne, Advokátskej kancelárie JUDr. M. B., s. r. o. založený v…, a to v
lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 352/10 z 20. apríla
2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 26. apríla 2010, podrobne opísala priebeh
konania vedeného okresným súdom a uviedla:
„V uvedenej veci Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 4. mája 2006
Nálezom pod č. I. ÚS 19/06-32, v ktorom konštatoval porušenie základného práva
obchodnej spoločnosti S., spol. s r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk.
Od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky Okresný súd Martin konal
plynulo. V období od 12. 5. 2006 do 20. 5. 2008 (teda dva roky) sa spis nachádzal na
Krajskom súde Žilina a v tomto období neboli spôsobené prieťahy v konaní Okresným
súdom Martin. Po vrátení spisu Krajským súdom Žilina dňa 20. 5. 2008 súd konal,
rozhodoval v primeraných lehotách o procesných návrhoch účastníkov a dňa 4. 3. 2009
vyhlásil rozsudok. Opätovne od 10. 6. 2009 do 29. 1. 2010 sa spis nachádzal na Krajskom
súde Žilina. Po vrátení spisu zákonný sudca konal a daň 6. 4. 2010 vyhlásil rozsudok.
Podľa nášho názoru súd postupoval štandartne bez zbytočných prieťahov. Tvrdenia
sťažovateľa, že od doručenia spisu v roku 2001 bolo vytýčené jedno pojednávanie (dňa
5. 10. 2005), teda súd bol nečinný 4 roky, sú zavádzajúce. Ešte Okresný súd Čadca dňa
21. 6. 2000 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Čadca pod sp. zn. 6C/895/1998. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 12.
2000. V období prerušenia konania neplynuli žiadne lehoty a súd pravidelne zisťoval (14. 2.
2003, 23. 2. 2004), či konanie vedené pod sp. zn. 6C/895/1998 je právoplatne skončené.
Okresný súd Čadca na žiadosť súdu nereagoval. Sudca začal konať vytýčením termínu na
deň 5. 10. 2005. Subjektívne prieťahy vo veci od prvého rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky som nezistila…
Pokiaľ by však predsa Ústavný súd Slovenskej republiky v danom prípade vyhlásil
porušenie práva navrhovateľa, sme toho názoru, že nešlo o výrazný zásah (porušenie).“
Právna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti aj vo vyjadrení z 3. mája 2010
a predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení z 20. apríla 2010 oznámili ústavnému súdu, že
netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho
nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ spolu s ďalšími žalobcami
1. februára 1995 podali Okresnému súdu Žilina návrh na začatie konania, ktorým sa
domáhali od obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o. (ďalej len „žalovaný“), vydania
bezdôvodného obohatenia z dôvodu neoprávneného užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov. Konanie bolo vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 20 C 99/2005. Na
základe uznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Nc 322/1998
zo 16. novembra 1998, ktorým boli sudcovia Okresného súdu Žilina vylúčení
z prerokúvania predmetnej veci, bola vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu
Čadca, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 6 C 1094/1998. Následne aj sudcovia tohto súdu boli
vylúčení z prerokúvania predmetnej veci, a to na základe uznesenia krajského súdu sp. zn.
6 Nc 73/2001 z 30. marca 2001, ktorým bola vec prikázaná na ďalšie konanie okresnému
súdu, ktorý v predmetnej veci konal od 22. augusta 2001 a konanie viedol pod sp. zn.
Ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 19/06-32 zo 4. mája 2006 (ďalej len „nález zo
4. mája 2006“) vyslovil porušenie základného práva žalovaného na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume
60 000 Sk a náhradu trov konania.
Žalovaný 4. augusta 2006 podal Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej aj
„ESĽP“) sťažnosť smerujúcu proti Slovenskej republike pre porušenie práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 v spojení s predchádzajúcim konaním
Okresného súdu Čadca a Okresného súdu Žilina. Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom
zo 16. decembra 2008 rozhodol o sťažnosti žalovaného č. 32836/06 tak, že vyslovil
porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a Slovenskú republiku zaviazal na náhradu
sumy 4 000 € žalovanému z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.
V náleze ústavného súdu zo 4. mája 2006 bol z pripojeného spisu okresného súdu
ustálený tento priebeh konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 359/2001:
«- 1. február 1995 – žalobcovia sa žalobou podanou Okresnému súdu Žilina
domáhali od sťažovateľky a spol. vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 86 294,20 Sk
s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného užívania ich nehnuteľnosti (konanie bolo pred
Okresným súdom Žilina vedené pod sp. zn. 20 C 99/95);
- 16. november 1998 – Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 23 Nc 322/98 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Žilina z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 20 C 99/95 a vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Čadca;
- 30. marec 2001 – krajský súd uznesením sp. zn. 6 Nc 73/01 rozhodol o vylúčení
sudcov Okresného súdu Čadca z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn.
6 C 1094/98 a vec prikázal na ďalšie konanie okresnému súdu;
- 22. august 2001 – spis bol doručený okresnému súdu, kde bolo konanie vedené pod
sp. zn. 6 C 359/01;
- 15. november 2001 – okresný súd zisťoval, či už bolo skončené konanie vedené na
Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6 C 895/98;
- 20. november 2001 – okresný súd zistil, že spis sp. zn. 6 C 895/98 bol Okresným
súdom Čadca zapožičaný okresnému súdu k sp. zn. 5 C 360/01;
- 9. január 2002 – okresný súd zistil, že zapožičaný spis sp. zn. 6 C 895/98 bol
vrátený Okresnému súdu Čadca;
- 14. február 2003 – okresný súd žiadal, aby Okresný súd Čadca oznámil, či konanie
vedené pod sp. zn. 6 C 895/98 bolo už právoplatne skončené;
- 23. február 2004 - okresný súd žiadal, aby Okresný súd Čadca oznámil, či konanie
vedené pod sp. zn. 6 C 895/98 bolo už právoplatne skončené;
- 8. november 2004 – okresnému súdu bolo doručené podanie právnej zástupkyne
žalobcu v I. rade, ktorým sa informovali na stav konania vedeného na okresnom súde pod
sp. zn. 5 C 360/01, avšak toto podanie bolo nesprávne založené do spisu sp. zn. 6 C 359/01;
- 17. február 2005 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni žalobcu v I. rade, že
podanie doručené okresnému súdu 8. novembra 2004 nekorešponduje s obsahom spisu
(6 C 359/01) a netýka sa predmetnej veci;
- 16. marec 2005 – právna zástupkyňa žalobcu v I. rade oznámila okresnému súdu,
že ich podanie z 8. novembra 2004 bolo adresované do spisu sp. zn. 5 C 360/01, a teda bolo
založené do nesprávneho spisu;
- 10. jún 2005 – právna zástupkyňa žalobcov žiadala informáciu o stave konania;
- 6. september 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. október 2005;
- 5. október 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov, ktorí navrhli
vykonanie ďalších dôkazov odročené na neurčito s tým, že účastníci písomne predložia
návrhy na dokazovanie a bude pripojený spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 17 C 979/92;
- 28. október 2005 – sťažovateľka predložila návrhy na dokazovanie;
- 7. november 2005 – žalobcovia sa vyjadrili k sporu a doložili právoplatné
osvedčenie o dedičstve po zomrelom žalobcovi v IV. rade, ako aj potvrdenie, že začalo
konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva po tomto poručiteľovi;
- 24. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. február 2006;
- 10. február 2006 – pojednávanie po vypočutí účastníkov a zistení, že 28. novembra
2005 zomrel žalobca v V. rade, a objasnení okruhu jeho dedičov, bolo bez uvedenia dôvodu
odročené na 27. február 2006;
- 27. február 2006 – okresný súd na pojednávaní rozhodol vo veci rozsudkom
(rozsudok bol expedovaný účastníkom 29. marca 2006).
Podľa zistenia ústavného súdu sa proti rozsudku okresného súdu odvolali obidve
sporové strany.»
Ústavný súd z príslušného spisu okresného súdu a z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu k sťažnosti zistil tento priebeh posudzovaného súdneho konania:
- 12. mája 2006 bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaniach podaných sťažovateľom spolu s ostatnými žalobcami i žalovaným proti
rozsudku okresného súdu z 27. februára 2006 (ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcom sumu 922 164 Sk s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti bola žaloba
zamietnutá a žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov konania),
- 31. januára 2008 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) pre účely rozhodnutia o námietke zaujatosti sudcov krajského súdu
vznesenej odporcom,
- 10. apríla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu spolu s uznesením najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Nc 8/2008 z 11. apríla 2008, ktorým bolo rozhodnuté, že sudcovia krajského
súdu nie sú vylúčení z prerokovania veci,
- 22. apríla 2008 krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 248/2006 zrušil rozsudok
okresného súdu z 27. februára 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 20. mája 2008 bol spis po dvoch rokoch od jeho predloženia krajskému súdu
vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie,
- 11. augusta 2008 okresný súd uznesením č. k. 6 C 359/2001-477 zastavil konanie
o žalobe žalobcov v 12., 13. a 14. rade,
- 11. augusta 2008 okresný súd uznesením č. k. 6 C 359/2001-479 pripustil
žalobcami navrhnutú zmenu žaloby,
- 18. septembra 2008 doručili žalobcovia vrátane sťažovateľa okresnému súdu návrh
na pripustenie zmeny ich žaloby o alternatívny petit,
- 30. septembra 2008 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely
opätovného predvolania svedkov navrhnutých žalovaným, ktorí sa z pojednávania
ospravedlnili,
- 2. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcov,
- žalovaný na pojednávaní 5. novembra 2008 doručil okresnému súdu písomné
vyjadrenie z 3. novembra 2008 k písomným podaniam žalobcov,
- 5. novembra 2008 sa konalo ďalšie pojednávanie, na ktorom boli vypočutí prítomní
svedkovia a pojednávanie bolo odročené na účely predvolania ďalších účastníkmi
navrhnutých svedkov,
- 10. decembra 2008 doručili žalobcovia vrátane sťažovateľa okresnému súdu
doplnenie svojho návrhu na pripustenie zmeny žaloby o alternatívny petit,
- žalovaný na pojednávaní 16. decembra 2008 doručil okresnému súdu písomné
vyjadrenie z 15. decembra 2008 k písomným podaniam žalobcov,
- 16. decembra 2008 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí prítomní
svedkovia a pojednávanie bolo odročené na účely predvolania ďalších účastníkmi
navrhnutých svedkov,
- 4. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 6 C 359/2001-541 nepripustil
žalobcami navrhovanú zmenu žaloby doručenú 18. septembra 2008 a doplnenú
10. decembra 2008,
- 11. februára 2009 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vypočutý ďalší
svedok, bolo ukončené dokazovanie a pojednávanie bolo odročené na účely vyhlásenia
rozsudku na 4. marec 2009,
- 4. marca 2009 bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok okresného súdu č. k.
6 C 359/2001-568 (ďalej len „rozsudok zo 4. marca 2009“), ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľovi ako žalobcovi v 1. rade sumu 643,50 € s úrokom
z omeškania, žalobcovi v 2. rade sumu 643,50 € s úrokom z omeškania, žalobcovi v 3. rade
sumu 1 223,70 € s úrokom z omeškania, žalobcovi vo 4. rade sumu 643,50 € s úrokom
z omeškania a žalobcovi v 9. rade sumu 643,50 € s úrokom z omeškania a žaloba bola vo
vzťahu k týmto žalobcom v prevyšujúcej časti zamietnutá. Žaloba žalobcov v 5., 6., 7.
a 8. rade a žalobcov v 10. a 11. rade bola zamietnutá v celom rozsahu. Zároveň boli
žalobcovia v 1. až 11. rade zaviazaní na náhradu trov konania žalovaného, na náhradu trov
štátu a na náhradu trov štátu bol zaviazaný aj žalovaný,
- 10. júna 2009 bol spis predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia
o odvolaniach podaných žalobcami proti rozsudku okresného súdu zo 4. marca 2009,
- 15. decembra 2009 krajský súd rozsudkom č. k. 8 Co 191/2009-679 (ďalej len
rozsudok z 15. decembra 2009“) rozsudok okresného súdu zo 4. marca 2009 potvrdil „vo
výrokoch, ktorými odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 3.797,70
€, navrhovateľovi 2/ sumu 643,50 €, navrhovateľovi 3/ sumu 1.223,70 € s 19,5 % úrokom z
omeškania od 2. 1. 1996 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh navrhovateľov
1/, 2/, 3/ zamietol“, zrušil a vrátil na ďalšie konanie „vo výrokoch, ktorými zaviazal
odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 4/ sumu 643,50 €, navrhovateľovi 9/ sumu
643,50 € s 19,5 % úrokom z omeškania od 2. 1. 1996 do zaplatenia, ktorým návrh
navrhovateľov 5/, 10/ a 11/ v celom rozsahu zamietol a vo výrokoch o trovách konania“.
Zároveň zrušil výrok rozsudku okresného súdu zo 4. marca 2009 o zamietnutí návrhu
žalobcov – navrhovateľov v 6., 7. a 8. rade a na základe späťvzatia návrhu konanie o ich
návrhu zastavil [ústavný súd sa po oboznámení s obsahom rozsudku krajského súdu z 15.
decembra 2009 konštatuje, že zrejmou chybou v písaní vo výrokovej časti aj v časti
odôvodnenia bol potvrdený rozsudok okresného súdu zo 4. marca 2009 vo vzťahu k
sťažovateľovi – žalobcovi v 1. rade nesprávne, keď namiesto sumy 643,50 €, ktorú je
povinný žalovaný zaplatiť sťažovateľovi (uvedenej v rozsudku okresného súdu zo 4. marca
2009), bola uvedená suma 3 797,70 €, pozn.],
- 15. decembra 2009 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 191/2009-690 rozhodol, že
žalovanému vo vzťahu k žalobcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva,
- 29. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu,
- 1. februára 2010 bol daný pokyn na doručovanie rozhodnutí krajského súdu
účastníkom,
- 11. februára 2010 žalobcovia vo 4., v 5., 9., 10. a 11. rade doručili okresnému súdu
návrh na pripustenie zmeny žaloby o alternatívny petit,
- 25. februára 2010 bol nariadený termín pojednávania na 6. apríl 2010 a okresný súd
uznesením pripustil žalobcami navrhnutú zmenu žaloby,
- 6. apríla 2010 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí prítomní
účastníci a vo veci bol vyhlásený rozsudok,
- 14. apríla 2010 bolo písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu zo 6. apríla
2010 zaslané účastníkom.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru ESĽP
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote.
Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci
prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia
z titulu neoprávneného užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov žalovaným. Predmet
tohto súdneho konania nie je možné považovať po právnej stránke za zložitý, pretože
obdobná agenda tvorí bežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Je možné pripustiť
určitú faktickú zložitosť veci súvisiacu jednak s vykonaním dôkazov, ako aj s
vyhodnotením dôkazného materiálu, avšak neprimeraná dĺžka posudzovaného konania nie
je v danej veci adekvátna faktickej zložitosti veci.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosti, ktorými sťažovateľ čiastočne
prispel k prieťahom v konaní okresného súdu. Sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom
konania, ktorého stav bol súdom zisťovaný a pre vedenie ktorého bolo posudzované
konanie právoplatne prerušené. Napriek uvedenému sťažovateľ nevyvinul žiadnu aktivitu,
ktorou by okresný súd žiadal o pokračovanie v konaní z dôvodu zániku prekážky
vymedzenej v uznesení o prerušení konania. V tomto období sťažovateľ učinil len zmätočné
podanie, ktoré sa týkalo iného ako posudzovaného konania.
Ústavný súd konštatuje, že opakované zmeny petitu žaloby zo strany sťažovateľa je
tiež možné hodnotiť ako také správanie sťažovateľa, ktoré čiastočne prispelo k dĺžke
posudzovaného konania.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd posudzoval namietané konanie ako celok, a preto nemohol opomenúť,
že konanie začalo pred viac ako 14 rokmi (žalobou podanou 1. februára 1995), a to napriek
tomu, že okresný súd vo veci konal až od 22. augusta 2001.
Od postúpenia veci okresnému súdu 22. augusta 2001 do doručenia sťažnosti
ústavnému súdu 26. júna 2009 bolo konanie vedené okresným súdom v trvaní viac ako 8
rokov.
Okresný súd v období 4 rokov, od 22. augusta 2001 až do 6. septembra 2005,
zisťoval stav iného konania, do právoplatného ukončenia ktorého bolo posudzované
konanie prerušené ešte právoplatným uznesením Okresného súdu Čadca, ktorý konal vo
veci pred jej prikázaním okresnému súdu. Na uznesenie o prerušení konania poukázala
predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti a uviedla, že okresný súd
vzhľadom na existenciu tohto uznesenia dôvodne v uvedenom období vo veci nevykonával
úkony smerujúce k jej prerokovaniu a rozhodnutiu.
Podľa názoru ústavného súdu napriek existencii uznesenia o prerušení konania je
vymedzené obdobie nutné hodnotiť ako neefektívnu činnosť okresného súdu, a to z dôvodu
neefektívneho a bezvýsledného zisťovania stavu iného konania v tak neprimerane dlhom
období, pričom okresný súd 6. septembra 2005 pristúpil k vykonávaniu úkonov vo veci, aj
keď z obsahu spisu nevyplýva žiaden výsledok o zisťovanom stave iného konania.
K prieťahom vo vymedzenom období činnosti okresného súdu sa však istou mierou
pričinil aj sťažovateľ, ktorý bol počas celého tohto obdobia pasívny tak, ako to je
vymedzené v 1. bode tejto časti sťažnosti.
K dĺžke konania vedeného okresným súdom v trvaní viac ako 8 rokov nesporne
prispela aj skutočnosť, že krajský súd rozhodoval o odvolaniach účastníkov proti rozsudku
okresného súdu z 27. februára 2006 v trvaní 2 rokov (od 12. mája 2006 do 20. mája 2008,
a to aj z dôvodu nutnosti rozhodnutia najvyššieho súdu o námietke zaujatosti voči sudcom
krajského súdu vznesenej žalovaným).
Pre ďalšie obdobie konania okresného súdu nie sú charakteristické prieťahy. Okresný
súd v období po 20. máji 2008, teda aj v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu, ako aj
v nasledovnom období vo veci priebežne vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci
a 6. apríla 2010 vo veci vyhlásil rozsudok, ktorý následne aj doručil účastníkom. Ako to už
bolo uvedené, k dĺžke konania okresného súdu v tomto období čiastočne prispeli opakované
zmeny návrhu podávané sťažovateľom.
Ústavný súd vzhľadom na dĺžku posudzovaného konania ako celku v trvaní viac ako
14 rokov a na zistené prieťahy v konaní okresného súdu v období od 22. augusta 2001 až do
6. septembra 2005 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Vzhľadom na to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu, ako aj v čase
rozhodovania ústavného súdu okresný súd vo veci riadne konal a rozsudkom zo 4. apríla
2010 vo veci aj rozhodol, ako aj vzhľadom na to, že sťažovateľ nenavrhoval prikázať
okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo do úvahy, aby
ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde,
t. j. aby prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo
veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
51 450,57 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na
mieru zavinenia sťažovateľa a mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch
v posudzovanom konaní ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyčíslil trovy
konania za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)
a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Odmena za jeden úkon právnych služieb je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden
úkon vykonaný v roku 2009 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 695,41 €, t. j.
115,90 €, a režijný paušál 6,95 €, teda spolu 122,85 €. Advokátka vykonala v roku 2009 dva
právne úkony, za ktoré jej prináleží odmena 2-krát po 115,90 € a režijný paušál 2-krát po
6,95 €, t. j. spolu 245,70 €. Trovy právneho zastúpenia spolu s 19 % DPH predstavujú
celkovú sumu 292,38 €.
Podanie právnej zástupkyne sťažovateľa z 3. mája 2010 nevyhodnotil ústavný súd
vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu ako podanie relevantné na
rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2010