Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 271/2010
PDF · 138.61 KB
No categories available
II. ÚS 271/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval námietku predpojatosti podanú JUDr. R. U., R., zastúpeným advokátkou
JUDr. E. K., B., proti sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky Milanovi Ľalíkovi
a Petrovi Brňákovi, ktorí by mali rozhodovať o námietke predpojatosti podanej Ministrom
spravodlivosti Slovenskej republiky proti sudcom Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi
Oroszovi vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, a takto
rozhodol:
Konanie o námietke predpojatosti podanej JUDr. R. U. proti sudcom Ústavného súdu
Slovenskej republiky Milanovi Ľalíkovi a Petrovi Brňákovi, ktorí by mali rozhodovať
o námietke predpojatosti podanej Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky
proti sudcom Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi vo veci vedenej pod sp. zn.
IV. ÚS 75/09, z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára
2009 doručená sťažnosť JUDr. R. U., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 114/08 z 30. októbra 2008, ktorým bolo rozhodnuté
o správnej žalobe sťažovateľa voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci
zákonnosti jeho odvolania z funkcie predsedu súdu. Podaná sťažnosť bola pridelená sudcovi
ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi ako spravodajcovi s tým, že bude o nej rozhodovať
IV. senát ústavného súdu. Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 60/09. Uznesením
ústavného súdu č. k. IV. ÚS 75/09-23 z 5. marca 2009 bola sťažnosť prijatá na ďalšie
konanie.
2. Podaním zo 16. apríla 2009 doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2009 (v tom
čase) podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Š. H. (ďalej len
„minister spravodlivosti“) vzniesol námietku predpojatosti proti sudcom IV. senátu
ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi.
3. K uvedenej námietke predpojatosti sa vyjadril sťažovateľ podaním z 10. júla 2009,
ktoré bolo ústavnému súdu doručené 14. júla 2009, pričom súčasťou tohto vyjadrenia
sťažovateľa je aj jeho vlastná námietka predpojatosti proti sudcom I. senátu ústavného súdu
Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalíkovi, ktorí by mali rozhodovať o námietke predpojatosti
uplatnenej v predmetnej veci ministrom spravodlivosti 16. apríla 2009 proti sudcom
Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi. Sťažovateľ svoju uvedenú námietku
predpojatosti odôvodnil takto:
„Sudca Milan Ľalík je dlhoročným blízkym osobným priateľom Š. H., pričom
jednoznačne ide o vzťah osobný a nie profesionálny. Jeho súčasťou je napr. aj spoločná
účasť na rôznych spoločenských podujatiach (napr. ples v hoteli Brusno v roku 2008, keď
sedeli pri spoločnom stole). Sudca Milan Ľalík ako člen Súdnej rady vždy podporoval
návrhy Š. H. (a to ako predsedu Najvyššieho súdu SR, tak aj ako ministra spravodlivosti.
Naopak, sudca Ľalík ostro napadol sťažovateľa (vtedy ako predsedu Krajského súdu
v Žiline) v súvislosti s prerokúvaním návrhov na vymenovanie sudcov v roku 2005, kedy
spochybňoval ním organizované výberové konania. Navyše manželka sudcu Ľalíka
opakovane zastupovala Š. H. v súdnych sporoch.
Sudca Peter Brňák bol dlhoročným poslancom NR SR za HZDS-ĽS, ktorej
nominantom bol aj Š. H., vo funkcii ministra spravodlivosti. Rovnako ako M. Ľalík, aj sudca
Brňák pôsobil v Súdnej rade v rokoch 2002-2007, pričom jeho vzťah k návrhom Š. H. bol
rovnako pozitívny.
Uvedené skutočnosti sú spôsobilé vzbudiť objektívnu obavu z nedostatku nestrannosti
sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka pri prejednávaní námietok zaujatosti predložených
Š. H. Nazerajúc na ich pôsobenie cez tzv. teóriu zdania je ich nestrannosť a nezaujatosť
vystavená oprávneným pochybnostiam.“
K uvedenému je ešte potrebné dodať, že sťažovateľ navrhol, aby sa ústavný súd
vôbec nezaoberal námietkami predpojatosti predloženými ministrom spravodlivosti, pretože
ich predložila neoprávnená osoba, ktorá v predmetnej veci nie je účastníkom konania ani
vedľajším účastníkom konania.
4. K námietke predpojatosti sudca ústavného súdu Peter Brňák vo svojom vyjadrení
z 25. marca 2010 uviedol, že sa necíti „byť zaujatý v súvislosti s rozhodovaním
o ne/zaujatosti sudcov IV. senátu Gajdošíkovej a Orosza, voči ktorým vzniesol námietku
zaujatosti Š. H.“ a nemá „žiadny vzťah k tejto veci, ani k účastníkom konania“.
5. Sudca ústavného súdu Milan Ľalík vo svojom vyjadrení z 31. marca 2010 uviedol:
«Na jednej strane advokátka nepovažuje Š. H. v konaní za účastníka konania ani za
vedľajšieho účastníka konania a na druhej strane jeho vzťah, síce ako neoprávnenej osoby k
jeho osobe považuje za taký, ktorý „vzbudzuje objektívnu obavu z nedostatku nestrannosti“
rozhodovať o námietke Š. H.
Preto nechávam len na zváženie senátu II. ÚS, či ma vylúči z rokovania v označenej
veci».
6. Predsedníčka ústavného súdu v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok
2010 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelila vec 16. marca 2010 na rozhodnutie o uvedenej
námietke predpojatosti sudcov I. senátu ústavného súdu Petra Brňáka a Milana Ľalíka
II. senátu ústavného súdu.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju
účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce (sp. zn. Spr 106/2010) o vylúčení sudcu pri
rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide
o sudcov I. senátu.
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie nestranným súdom je v občianskom
súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť
buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu
(napr. I. ÚS 73/97).
Ústavný súd sa stotožňuje s právnym názorom, podľa ktorého minister spravodlivosti
nie je v konaní o ústavnej sťažnosti vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 75/09 oprávnený podať
námietku predpojatosti, pretože nie je účastníkom daného konania, a ani v ňom nemá iné
zákonom predvídané procesné postavenie, ktoré by ho na podanie námietky priamo
oprávňovalo. Taktiež IV. senát v danom konaní rovnako posudzuje procesné postavenie
ministra spravodlivosti. Z tohto pohľadu sa javí ústavnému súdu neodôvodnené rozhodovať
o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom proti sudcom, ktorí by mali rozhodovať
o zaujatosti sudcov meritórne rozhodujúceho senátu.
Vzhľadom na absenciu podmienky konania musel ústavný súd konanie zastaviť na
základe § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 Občianskeho súdneho poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júna 2010