Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 353/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka,

zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka na neverejnom zasadnutí

21. októbra 2010 prerokoval oznámenie JUDr. Š. H. o námietke predpojatosti proti sudcom

Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi

v konaní o sťažnosti JUDr. R. U. vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.

zn. a takto

rozhodol:

Konanie o námietke predpojatosti podanej JUDr. Š. H. proti sudcom Ústavného súdu

Slovenskej republiky Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2009 doručená sťažnosť JUDr. R. U., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. E. K., B., vo veci namietaného porušenia a a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažnosť vedená ústavným súdom pôvodne pod sp. zn. bola pridelená

sudcovi Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi s tým, že o nej bude rozhodovať

IV. senát ústavného súdu.

Uznesením ústavného súdu č. k. -23 z 5. marca 2009 bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie.

Podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2009 v tom čase podpredseda vlády

a minister spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Š. H. ako vedľajší účastník konania

vzniesol námietku predpojatosti proti vtedajšej predsedníčke IV. senátu ústavného súdu

Ľudmile Gajdošíkovej a členovi tohto senátu Ladislavovi Oroszovi.

JUDr. Š. H. vo svojom podaní k odmietnutiu sudkyne ústavného súdu Ľudmily

Gajdošíkovej uviedol, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného vóta

vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou radou

Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré

vydalo rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach spochybňuje moja

odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková

má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných schopnostiach

a týmto presvedčením by mala v tomto konaní rozhodovať o kvalifikovanosti môjho

rozhodnutia, ktorým som odvolal z funkcie predsedu krajského súdu R. U., čím by sa

ohrozila nestrannosť súdu.“.

K odmietnutiu sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza vo svojom oznámení

JUDr. Š. H. uviedol, že «sa verejne prostredníctvom médií vyjadril niekoľkokrát k mojej

odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť

napríklad správu vydanú SITA 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania

predsedu NS SR H. je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby

ho vo funkcii nahradil niekto iný. Na jeho neodbornosť poukazuje aj rozhodnutie Ústavného

súdu SR, ktoré odmietlo H. podnet minulý týždeň ako neopodstatnený“. SITA 11. októbra

2000 vydala túto správu: „Rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý dnes na predbežnom

pojednávaní odmietol podnet predsedu Najvyššieho súdu SR Š. H., ma neprekvapil. Ak by si

H. pozorne preštudoval judikatúru ÚS SR, tak by takto koncipovaný návrh nemohol podať.

Podľa predsedu ústavnoprávneho výboru parlamentu Ladislava Orosza, v podaní mal H.

namietať nesúlad zákona o sudcoch s SR. Tak by potom mohol ústavný súd

rozhodnúť v merite veci Orosz konštatoval, že aj takto nesprávne formulované podanie

poukazuje na odborné kvality predsedu NS SR. „H. si mieša jablká s hruškami“, a to nielen

v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. H.

možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s SR,

zdôraznil Orosz.“

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj moje

osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už

počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by

bola vhodnejšia iná osoba, než je Š. H. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti

ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom H.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov. Čo,

samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba

mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán H. nespĺňa.“

Sudca JUDr. L. Orosz, ktorý verejne a nevyberaným spôsobom spochybnil moje

odborné a osobnostné kvality má v prípade tejto sťažnosti fakticky posudzovať kvalitu

môjho rozhodovania ako ministra spravodlivosti. Vzhľadom na to, že ma verejne označil za

neschopného vydávať rozhodnutia vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky dá sa dôvodne očakávať, že rovnako bude posudzovať aj kvalitu a odbornosť

mojich rozhodnutí vo funkcii ministra spravodlivosti. Preto mám odôvodnenú obavu

o predpojatosti sudcu Ladislava Orosza pri rozhodovaní, ktoré sa týka môjho rozhodnutia

o odvolaní z funkcie predsedu krajského súdu R. U.».

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej JUDr. Š. H. vo svojom

vyjadrení zo 4. júna 2009 uviedla, že „takto formulovaná námietka predpojatosti, pri ktorej

minister spravodlivosti používa ako dôkaz rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorému

pripisuje znak subjektívnosti, nemá opodstatnenosť. Považovať rozhodnutie orgánu verejnej

moci, s ktorým účastník, resp. vedľajší účastník konania nesúhlasí, len z tohto dôvodu, za

subjektívne hodnotenie jeho odbornosti a kvalifikovanosti, je principiálnym popretím

zmyslu nezávislého a nestranného rozhodovania každého súdu a akceptovania súdnych

rozhodnutí vo všeobecnosti. Napokon, v rozhodnutí označenom ministrom spravodlivosti sa

žiadne hodnotenie jeho odbornosti a kvalifikovanosti, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto

rozhodnutie ústavného súdu je verejnej prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám ministra spravodlivosti nikdy nevyjadrovala

a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej

predpojatosti voči jeho osobe. Rovnako neviem, z akého zdroja získal minister

spravodlivosti, v súvislosti s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného

hlasovania jednotlivých členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe minister

spravodlivosti využitie separátneho vóta a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako

právo, ktoré je mi priznané podľa a jeho nevyužitie

používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako členka

IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú ministrom

spravodlivosti považujem za nedôvodnú a konštatujem, že som spôsobilá a pripravená

rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

Súčasne Ľudmila Gajdošíková vzniesla námietku predpojatosti proti členom I. senátu

ústavného súdu sudcom Milanovi Ľalíkovi a Petrovi Brňákovi, ktorí podľa rozvrhu práce

ústavného súdu na rok 2009 mali spolurozhodovať o námietke podanej JUDr. Š. H. Konanie

o podanej námietke bolo zastavené uznesením ústavného súdu sp. zn. z 28.

januára 2010.

Sudca Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej JUDr. Š. H. vo svojom

vyjadrení z 5. júna 2009 uviedol, že «námietku predpojatosti uplatnenú ministrom

považujem za nedôvodnú a konštatujem, že som spôsobilý a pripravený rozhodovať

v predmetnej veci objektívne a nezaujato.

V súvislosti s uvedeným konštatovaním považujem za potrebné poukázať na § 14

ods. 3 , podľa ktorého „Dôvodom na vylúčenie (sudcu,

pozn.) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú... v jeho rozhodovaní v iných veciach“ v spojení

s , podľa ktorého „Ak sa námietka týka len

okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada...“, ktoré

treba podľa môjho názoru vzhľadom na , ako aj podstatu a

účel citovanej časti , primerane uplatniť aj na

posúdenie námietky predpojatosti vznesenej ministrom voči mojej osobe. Podstata a účel

citovanej časti totiž podľa môjho názoru

spočíva v požiadavke vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý

zaujatosť tohto sudcu namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali

v minulosti, a ktoré nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka

zaujatosti vznesená, zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania predmetnej veci.

Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré minister

uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. v

konečnom dôsledku spochybňujú kontrolnú právomoc národnej rady, na ktorej realizácii

som sa v rozhodnom čase podieľal ako predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu k

výkonu štátnej správy na najvyššom súde, za ktorý v tomto období zodpovedal minister ako

vtedajší predseda najvyššieho súdu.

Dôvody, pre ktoré mám byť vylúčený z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

, uvádzané ministrom, zasahujú podľa môjho názoru aj do

garantovaného práva poslancov národnej rady vyjadreného v jeho čl. 78 ods. 1

(nestíhateľnosť za výroky pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o výklad

extenzívny, ale pritom zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia . Rovnako

tak považujem dôvody mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Štefanom Harabinom aj ako

neprimeraný zásah do článkom 26 garantovanej slobody prejavu ako základného

politického práva, ktoré v podmienkach parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu

zvlášť vo vzťahu k poslancom parlamentu.».

Súčasne Ladislav Orosz vzniesol námietku predpojatosti proti členovi I. senátu

ústavného súdu sudcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorý podľa rozvrhu práce ústavného súdu na

rok 2009 mal spolurozhodovať o námietke podanej JUDr. Š. H. Konanie v tejto veci bolo

zastavené uznesením ústavného súdu sp. zn. z 28. januára 2010.

Sťažovateľ vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 14. júla 2009 k námietke

predpojatosti vznesenej JUDr. Š. H. uviedol, že bývalý minister spravodlivosti nie je v

konaní o sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. účastníkom konania

ani vedľajším účastníkom, preto „ani nemôže predložiť námietku zaujatosti voči konajúcim

sudcom s účinkami, ktoré právny poriadok priznáva námietkam predloženým v súlade s

príslušnou právnou úpravou“. Vo vzťahu k obsahu vznesenej námietky sťažovateľ

namietal, že ide o výlučne účelovú námietku, ktorá nijako nesúvisí s konaním o sťažnosti

sťažovateľa ani s osobou ministra spravodlivosti. Súčasne sťažovateľ vo svojom vyjadrení

vzniesol námietku predpojatosti proti sudcom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi a

Petrovi Brňákovi. Konanie o tejto námietke bolo zastavené uznesením ústavného súdu sp.

zn. z 3. júna 2010.

Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2009

predložila podanie JUDr. Š. H. podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na rozhodnutie.

obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu

z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28, ktoré v relevantnom znení

ustanovujú:

Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na

jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o jeho predpojatosti ( ).

Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho

predpojatosť ( prvá veta ).

Podľa ustanovenia ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

V konaní o sťažnostiach sú účastníkmi konania v súlade s § 51 zákona o ústavnom

súde sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd sa stotožňuje s právnym názorom sťažovateľa, podľa ktorého JUDr. Š.

H. nie je v konaní o sťažnosti vedenom pod sp. zn. oprávnený podať námietku

predpojatosti, pretože nie je účastníkom tohto konania, a ani v ňom nemá iné zákonom

predvídané procesné postavenie, ktoré by ho na podanie námietky priamo oprávňovalo. V

predmetnom konaní ústavný súd rovnako posudzuje aj procesné postavenie ministra

spravodlivosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010