Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 221/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. G., správkyne konkurznej podstaty úpadcu G...,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 110/10-9

z 3. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. D. G., správkyne konkurznej podstaty úpadcu G..., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010

doručená sťažnosť JUDr. D. G., správkyne konkurznej podstaty úpadcu G... (ďalej len

„sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 110/10-9

z 3. marca 2010, ktorým odložila podnet sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 15. januára 2009 (ďalej

len „napadnutý rozsudok okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako správkyňa konkurznej

podstaty úpadcu G... (ďalej aj „úpadca“) podala 10. augusta 2009 generálnej prokuratúre

podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu,

ktorým tento súd určil, že pohľadávka spoločnosti A., s. r. o., B., uplatnená v konkurznom

konaní na majetok spoločnosti A., s. r. o. v konkurze, B., v sume 10 000 000 Sk je zistená,

čo sa týka právneho dôvodu i výšky. Predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatenia

kúpnej ceny za nehnuteľný majetok (nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1201, kat. územie...)

O existencii napadnutého rozsudku okresného súdu sa dozvedela sťažovateľka náhodne, a to

z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-237 vydaného v právnej veci navrhovateľa A., s. r. o., B., proti

sťažovateľke, v konaní o vylúčení veci (nehnuteľností zapísaných na LV č. 1201, kat.

územie...) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ktorým krajský súd nepripustil, aby

z tohto konania vystúpil navrhovateľ A., s. r. o., B., a na jeho miesto vstúpil JUDr. J. P., B.,

správca konkurznej podstaty A., s. r. o. v konkurze, B.

Sťažovateľka dôvodí, že nebola účastníčkou konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. , v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok okresného súdu, hoci

predmetom tohto súdneho konania bola pohľadávka, ktorá mala vzniknúť predajom

nehnuteľného majetku (nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1201, kat. územie...) patriaceho

do súpisu konkurznej podstaty úpadcu už od roku 2006. Ďalej sťažovateľka podrobne

opisuje, akým spôsobom došlo k „predaju“ nehnuteľností zapísaných na LV č. 1201,

kat. územie..., a odôvodňuje, v čom vidí porušenie platnej právnej úpravy týkajúcej sa

konkurzného konania.

Keďže podľa názoru sťažovateľky bol napadnutým rozsudkom okresného súdu

porušený zákon, domáhala sa na generálnej prokuratúre podania mimoriadneho dovolania.

Generálna prokuratúra „písomným podaním“ č. k. VI/2 Pz 110/10-9 z 3. marca 2010

sťažovateľke oznámila, že nie je osobou oprávnenou na podanie podnetu v zmysle § 243e

ods. 1 (ďalej aj „OSP“) a že nie sú kumulatívne splnené

predpoklady podľa toho istého ustanovenia . Tieto zistenia

a právne závery generálnej prokuratúry považuje sťažovateľka za také, ktoré „nie sú

v súlade so skutkovými zisteniami ani v súlade s platnou právnou úpravou. Sú výsledkom

takej interpretácie ustanovenia , ktorá je v extrémnom rozpore

s princípmi spravodlivosti.“. Ako však vyplýva z predmetného „písomného podania“,

generálna prokuratúra z dôvodu možnosti podať mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 4

preskúmala vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného súdu a skonštatovala,

že nie sú dané dôvody na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.

Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a vydal tento nález:

„- Generálna prokuratúra Slovenskej republiky porušila základné práva a slobody

sťažovateľa vyplývajúce z SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd svojím rozhodnutím – písomné podanie GP SR

VI/2 Pz 110/10-9 zo dňa 3. marca 2010 o odložení podnetu sťažovateľa na mimoriadne

dovolanie zo dňa 10. 08. 2009,

- Rozhodnutie GP SR – písomné podanie GP SR VI/2 Pz 110/10-9 zo dňa 3. marca

2010 o odložení podnetu sťažovateľa na mimoriadne dovolanie zo dňa 10. 08. 2009 sa

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie,

- priznáva sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

331 939 Eur...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného textu vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne

neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na inú právnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru

prípisom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 110/10-9 z 3. marca 2010.

Namietané porušenie označených práv spočíva podľa sťažovateľky v tom, že

generálna prokuratúra jej neposkytla garantovanú právnu ochranu v požadovanej

kvalite a jej podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutému rozsudku

okresného súdu odložila s odôvodnením, že bol podaný neoprávnenou osobou, čo je podľa

jej názoru s poukazom na skutkové okolnosti prípadu „v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti“.

Ústavný súd však zistil, že generálna prokuratúra aj napriek tomuto konštatovaniu

preskúmala vecnú správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu, a to z hľadiska

možnosti podať mimoriadne dovolanie generálnym prokurátorom podľa ,

dospejúc k záveru, že nie sú dané dôvody na podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom, keď uviedla:

„Konajúci súd žalobe vyhovel na základe vyjadrenia žalovaného – správcu

konkurznej podstaty úpadcu A. JUDr. P., ktorý na pojednávaní konanom 15. januára 2009

súhlasil so žalobou a navrhol jej vyhovieť v plnom rozsahu. Predchádzajúci správca

pohľadávku poprel z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Nový správca svojím vyjadrením

negoval tvrdenie predchádzajúceho správcu.

Nakoľko žalovaný uznal uplatnený nárok, súd správne žalobe vyhovel.

K Vašej námietke, že pohľadávka uplatnená v konaní pred Okresným súdom

Bratislava I mala vzniknúť titulom nezaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľný majetok, ktorý je

predmetom skôr začatého a doteraz neskončeného konania vedeného pred Krajským súdom

v Banskej Bystrici sp. zn. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, nemôže

tvoriť prekážku litispendencie podľa , nakoľko nejde o rovnaký okruh účastníka,

ani rovnaký predmet konania.

Taktiež sa nestotožňujem s Vaším stanoviskom, že ste mali byť účastníčkou konania

vedeného Okresným súdom Bratislava I.

Konkurz na majetok úpadcu A., s. r. o., bol vyhlásený súdom 1. februára 2007, teda

sa naň vzťahuje režim o konkurze a reštrukturalizácie .

Incidenčná žaloba je upravená v , z ktorej vyplýva, že žaloba

na určenie popretej pohľadávky sa podáva proti správcovi (pasívna legitimácia).

V konkurznom konaní úpadcu A., s. r. o., ste neboli ustanovená za správcu konkurznej

podstaty, teda neexistoval zákonný dôvod, aby ste boli účastníčkou konania. Okruh

účastníkov je vymedzený : aktívne legitimovaný je veriteľ popretej

pohľadávky a pasívne legitimovaný je správca. V konaní ste mohli vystupovať v pozícii

vedľajšieho účastníka za splnenia podmienok uvedených v .“

Generálna prokuratúra až po tomto vysvetlení podnet sťažovateľky odložila.

Jadrom sťažnosti bola nespokojnosť sťažovateľky so závermi, ku ktorým generálna

prokuratúra dospela. Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade

s predstavami sťažovateľky, však nemôže celkom zjavne zakladať porušenie jej základných

práv.

Ústavný súd napokon uvádza, že zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho

dovolania sú upravené v a nasl. . Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že

ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého ako procesného inštitútu patrí

výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“). To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľky, ktoré by bolo možné

zahrnúť pod , prípadne právo podľa dohovoru.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu

základného práva na inú právnu ochranu podľa možno vyvodiť len

povinnosť, aby sa prokurátor podnetom sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení

o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Je však na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , ).

Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), z ktorej vyplýva, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie

o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj konanie

o mimoriadnom dovolaní (m. m. , ). Podľa názoru ústavného súdu

vzhľadom na kritériá vyplývajúce z judikatúry ESĽP (pozri napr. A. B. v. Slovenská

republika, rozsudok zo 4. marca 2003, § 46, a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru) čl. 6 ods. 1

dohovoru nie je v danom kontexte (civilnom aspekte) aplikovateľný na toto konanie.

Ústavný súd opierajúc sa o uvedené dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho

prokurátora podať vo veci sťažovateľky mimoriadne dovolanie nie je v priamej príčinnej

súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď navyše v postupe generálneho prokuratúra ústavný súd

nezhliadol arbitrárnosť a posúdil ho ako ústavne akceptovateľný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010