Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 219/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť maloletého M. K., B., zastúpeného zákonnou zástupkyňou

Ing. S. K., B., právne zastúpeného advokátom JUDr. L. S., Advokátska kancelária, B.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletého M. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

25. novembra 2009 doručená sťažnosť maloletého M. K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného zákonnou zástupkyňou Ing. S. K., ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod spis.

zn. .

2. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na slobodu prejavu

a práva na informácie podľa došlo tým, že „súd (okresný súd, pozn.)

nezabezpečil zverejnenie rozvrhu práce na rok 2008, vrátane všetkých dodatkov k rozvrhu

práce (v zmysle usmernenia ministerstva) na internetovej stránke ministerstva“. Sťažovateľ

na podporu svojej argumentácie poukazuje na ustanovenie

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a ustanovenie § 11 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov, ktoré

stanovujú predsedovi súdu povinnosť vydať rozvrh práce s uvedením pripomienok a výhrad

sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však

do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý

je rozvrh práce určený. Predseda súdu je zároveň povinný v takto určenej lehote zverejniť

rozvrh práce na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že zo strany okresného súdu uvedená

povinnosť splnená nebola, čím došlo k porušeniu označeného základného práva.

3. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

sťažovateľ v podstatnom uvádza: «Z ustálenej rozhodovacej praxe

Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem iného vyplýva, že „Obsah práva na súdnu a inú

právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom,

že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.

Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom

je porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu“. (Nález ÚS

SR sp. zn. z 10. 05. 1994 uverejnený pod č. 2/1994 v ZNaU). Ako vyplýva

z pripojených príloh „Výzva zo dňa 08. 04. 2009“ (č. l. 70) a „Výzva zo dňa 19. 06. 2009“

(č. l. 84), v zmysle ktorých požaduje súd pod následkom zastavenia konania doloženie

plnomocenstva udeleného mal. M. K., nar. 26. 03. 1997 zákonnej zástupkyni Ing. S. K.,

matke maloletého, je postup súdu poznačený absenciou legitímnosti konania, v jeho

samotnej podstate nezlučiteľného so zákonom. V prípade naplnenia avizovanej hrozby

(č. l. 70), osobitne ešte raz, teda opakovane zdôraznenej (č. l. 84), evokuje jediný záver,

výrazom ktorého je odmietnutie spravodlivosti.»

4. Napokon sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa postupom okresného súdu s nasledovným

odôvodnením: «Po „pridelení“ veci na nadobúdajúcom súde JUDr. M. U. ako zákonnému

sudcovi (č. l. 65), bolo dňa 18.03.2008 (č. l. 66) rozhodnuté v zmysle dodatku č. 2 rozvrhu

práce, účinného dňom 19. 03. 2008, o pridelení veci JUDr. P. R., ako zákonnému sudcovi ...

Atrahujúc od nápadu samotného návrhu na tzv. odovzdávajúci súd, bola vec

pridelená v zmysle rozvrhu práce a vygenerovaná elektronickou podateľňou zákonnej

sudkyni JUDr. M. U. (č. l. 65). Predpoklad stanovený Z.

z. v znení zákona , účinného od 1.01.2008, že „Poverený sudca

nadobúdajúceho súdu vydá rozvrh práce nadobúdajúceho súdu na rok 2008 najneskôr do

15. januára 2008.“ nebol naplnený, ako to vyplýva aj z pripojenej prílohy „Rozvrh práce

Okresného súdu Pezinok“. V zmysle v znení zákona

„Do vydania rozvrhu práce sa pri prideľovaní vecí samosudcom a senátom

nadobúdajúceho súdu postupuje podľa osobitného predpisu.“ Uvedené v zásade

(odhliadnúc od už uvedeného nerešpektovania zákonom stanovenej lehoty) vzhľadom

na obsadenosť nadobúdajúceho súdu platilo, čo vyplýva aj zo samotného spisu, konkrétne

na č. l. 65.

Aj keď nerešpektovanie garantovaného práva na informácie (sub 1)

neumožňuje zodpovedajúci záver, podozrenie hraničiace s istotou nadobudnuté

oboznámením sa s pripojenými prílohami

- Zmena rozvrhu práce č. 6 (ods. 13 týkajúci sa JUDr. P. R.)

- Zmena rozvrhu práce č. 7 (ods. 2 týkajúci sa JUDr. P. R.)

- Zmena rozvrhu práce č. 8 (ods. 1 a 6 týkajúci sa spisovej kancelárie a

nápadu)

- Zmena rozvrhu práce č. 11 (čl. II. a III. týkajúce sa JUDr. P. R.),

ako aj obsahom spisu, s prihliadnutím na č. l. 66, 67 a 68, nás vedie k záveru,

že došlo k porušeniu garantovaného práva na zákonného sudcu.»

5. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil: „1. Základné právo mal. M. K., zastúpeného zákonnou zástupkyňou Ing. S. K.

na informácie podľa , základné právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , základné právo

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

v konaní vedenom na okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. v období

po 1.1.2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Pezinku prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez nedôvodného vyžadovania plnomocenstva udeleného maloletým účastníkom

konania.

3. Okresný súd v Pezinku je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia... “

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Už citované ustanovenie je vyjadrením ústavnej zásady

subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v . Ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten

v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že namietané porušenie označených

základných práv postupom okresného súdu ústavnou sťažnosťou podľa

je predčasné, pretože sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal

opravné prostriedky a iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv

účinne poskytuje.

12. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd porušil jeho základné právo na súdnu a inú

právnu ochranu podľa tým, že neodôvodnene vyžadoval splnomocnenie

od maloletého účastníka pre jeho zákonného zástupcu pod sankciou zastavenia konania.

Ústavný súd k tomu konštatuje, že je len úvahou sťažovateľa, ako by postupoval príslušný

súd v prípade nedoloženia požadovanej plnej moci. Sťažovateľom predpokladané zastavenie

konania z dôvodu nepredloženia plnej moci je len hypotetickým následkom.

13. Ústavný súd však neposudzuje, či by určitý budúci postup orgánu, prípadne súdu

mohol viesť k porušeniu niektorého zo základných práv, ale môže preskúmať len taký

následok, ktorý skutočne nastal (podobne , ).

14. V súlade s už uvedeným ústavný súd uvádza, že proti eventuálnemu uzneseniu

okresného súdu o zastavení konania by sťažovateľ mal možnosť podať riadny opravný

prostriedok. Vydanie rozhodnutia a využitie opravných prostriedkov je nevyhnutným

predpokladom daným na prijatie návrhu na ďalšie konanie

a meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na to, že tieto predpoklady neboli naplnené, ústavný

súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre jej neprípustnosť.

15. K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi podľa ústavný súd obdobne uvádza, že nesprávne obsadenie

okresného súdu je odvolacím dôvodom (ale aj dovolacím) podľa ustanovenia § 205 ods. 2

v spojitosti s ustanovením

v znení neskorších predpisov. Aj v tomto prípade ešte rozhodnutie okresného súdu nebolo

vydané, a teda sťažovateľ nevyčerpal všetky právne a opravné prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu označeného práva účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený. Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.

16. V záujme presvedčivosti tohto uznesenia a reagujúc na námietky sťažovateľa

obsiahnuté v sťažnosti ústavný súd stručne dodáva, že je daný aj ďalší dôvod na odmietnutie

sťažnosti v tejto časti, a to pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Poukazuje pritom na ustálenú

judikatúru, podľa ktorej zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené

podmienky na funkciu sudcu. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva,

že za zákonného sudcu podľa zásadne treba považovať toho, kto bol

určený na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (, III. ÚS

202/02). Ak však nastanú okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp.

agendy) na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli

veci následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1

. Postup predsedu súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade

s ustanoveniami právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie

základného práva účastníka súdneho konania podľa (,

a , ).

17. K odôvodneniu sťažnosti, v ktorej sťažovateľ vyvodzuje porušenie základného

práva podľa na základe nesplnenia povinnosti zverejniť rozvrh práce

na internetových stránkach, ústavný súd dodáva, že takáto námietka je nedostatočná; pre

posúdenie zákonnosti obsadenia súdu nie je rozhodujúci moment zverejnenia rozvrhu práce

na internete, ale jeho vydanie po zákonnom prerokovaní v sudcovskej rade.

18. Sťažovateľ napokon v sťažnosti poukazuje na to, že nezverejnením rozvrhu práce

na internetových stránkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky došlo priamo

k porušeniu označeného základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie podľa

.

19. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ neuskutočnil žiaden ďalší

úkon a nevyužil žiadny iný právny prostriedok na oboznámenie sa s rozvrhom práce

okresného súdu. Sťažovateľovi je pritom daná možnosť požadovať informácie o rozvrhu

práce aj na základe o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení

neskorších predpisov.

20. Oneskorené zverejnenie rozvrhu práce na internetových stránkach nemožno bez

ďalšieho považovať za porušenie základného práva sťažovateľa na informácie podľa čl. 26

ods. 1 . Ani v tomto prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, a preto bolo potrebné podľa

aj v tejto časti sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010