Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 137/2010
PDF · 302.63 KB
No categories available
IV. ÚS 137/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 137/2010- 38
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti Ing. J. M., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 83/2005, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. M. trovy konania
v sume 454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. M. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. februára 2010 doručená sťažnosť Ing. J. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. M. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005.
Zo sťažnosti vyplýva, že predmetné súdne konanie „bolo začaté na základe návrhu
na začatie konania podaného na konajúci súd dňa 17. 03. 2005. Predmetom súdneho
konania je zaplatenie poistného plnenia vo výške 70.752,88 € proti odporcovi A., a. s.“. V
sťažnosti sa ďalej uvádza: „Prvostupňový súd po cca 14 mesiacoch odo dňa podania
žalobného návrhu vydal dňa 23. 05. 2006 vo veci samej rozsudok, ktorým žalobný návrh v
celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 26. 6. 2006 Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č. k. 6 Co 343/06 zo dňa 7. 6. 2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátil na ďalšie konanie.“
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že vo veci bolo po jej vrátení okresnému súdu okrem
pojednávania konaného 11. októbra 2007 následne uskutočnených 6 pojednávaní, a to
23. októbra 2007, 6. decembra 2007, 28. februára 2008, 15. apríla 2008, 12. júna 2008
a 18. februára 2010. Pojednávanie 6. decembra 2007 bolo odročené bez prejednania veci
z dôvodu neúčasti predvolaného svedka, ktorý bol následne vypočutý na pojednávaní
28. februára 2008. Dňa 15. februára 2008 okresný súd opätovne pojednávanie odročil pre
účely výsluchu ďalšieho svedka, a to na 12. jún 2008.
Pojednávanie 12. júna 2008, na ktorom došlo k výsluchu ďalšieho svedka, bolo
odročené na neurčito a okresný súd „zaviazal odporcu ako poškodeného v súvisiacom
trestnom konaní na predloženie znaleckých posudkov z trestného konania v lehote 20 dní“
a „zároveň rozhodol o vyžiadaní spisu Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2 Pv 832/05-89“.
Podľa sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I. bol v období od 13. 06. 2008 (žiadosť
o pripojenie spisu) do 18. 02. 2010 bezdôvodne nečinný, pričom aj pojednávanie vytýčené
na 18. 02. 2010 nemá z hľadiska vecného prejednania nároku navrhovateľa, bez
zabezpečenia navrhovaných dôkazov význam – teda nečinnosť súdu pretrváva“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol
nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 83/2005 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikáže okresnému súdu v označenom
konaní konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €.
Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje
takto: „Predmetom samotného súdneho konania pred všeobecným súdom je zaplatenie
sumy 70.752,88 € titulom poistného plnenia, ktorá sama suma o sebe predstavuje významné
majetkové práva sťažovateľa ako fyzickej osoby, pričom z dôvodu pretrvávajúcej právnej
neistoty, nie je sťažovateľ schopný už po dobu 5 rokov (celkové trvanie sporu) riadnym
spôsobom zabezpečiť konsolidáciu osobných financií, kedy v dôsledku absencie meritórneho
rozhodnutia nie je zrejmé, či sa môže do budúcnosti na prípadne poistné plnenie
spoľahnúť.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 137/2010-18
z 25. marca 2010 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo
veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa
vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu
ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. mája
2010. V jeho prvej časti je popísaný doterajší priebeh namietaného konania, a to takto:
„Dňa 17. 03. 2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa: Ing. J. M., proti odporcovi: A., a. s. Dňa 12. 04. 2005 súd vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 28. 04. 2005 pokyn na zistenie, či súdny
poplatok bol zaplatený. Dňa 27. 04. 2005 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 03.
05. 2005 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 03. 05. 2005 výzva
adresovaná Okresnému dopravnému inšpektorátu. Dňa 03. 05. 2005 súd vyzval odporcu na
vyjadrenie k podanému návrhu na začatie konania. Dňa 05. 05. 2005 oznámenie právneho
zástupcu navrhovateľa o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 17. 06. 2005 odporca faxom
doručil súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania, doplnené originálom dňa 20. 06.
2005. Dňa 20. 06. 2005 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podaniu odporcu. Dňa 20.
06. 2005 súd adresoval výzvu Okresnému dopravnému inšpektorátu Policajného zboru v
Trenčíne. Dňa 11. 07. 2005 oznámenie Okresného dopravného inšpektorátu Policajného
zboru v Trenčíne o tom, že žiadaný spisový materiál sa nachádza na Úrade inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava. Dňa 18. 07. 2005 bol
predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 18. 10. 2005 bol nariadený termín
pojednávania na deň 8. december 2005 o 09.30 hod. Dňa 21. 10. 2005 výzva adresovaná
Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava. Dňa 25. 11.
2005 oznámenie Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Bratislava o tom, že žiadaný spisový materiál na nachádza na ÚJKP OR PZ Trenčín. Dňa
02. 12. 2005 výzva adresovaná ÚJKP OR PZ Trenčín. Dňa 08. 12. 2005 sa uskutočnilo
pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na
deň 16. február 2006 o 12.30 hod. Dňa 14. 12. 2005 doručené oznámenie ÚJKP OR PZ
Trenčín. Dňa 07. 02. 2006 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 16. 02.
2006 ospravedlnenie svedka (M. L.) neúčasť na pojednávaní. Dňa 16. 02. 2006 sa
uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa
odročuje na 13. apríl 2006 o 08.15 hod. Dňa 20. 02. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa
01. 03. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 29. 03. 2006 doručené podanie právneho
zástupcu navrhovateľa. Dňa 13. 04. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo
vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 23. máj 2006 o 10.00 hod.
Dňa 21. 04. 2006 faxom doručené vyjadrenie odporcu, doplnené originálom dňa 24. 04.
2006. Dňa 23. 05. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, č.
k. 18 C 83/2005-138, ktorým bol návrh zamietnutý. Dňa 28. 06. 2006 doručené odvolanie
právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 13. 07. 2006 bol predmetný spis predložený
Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Dňa 07. 06. 2007 Krajský súd v Bratislave
uznesením, č. k. 6 Co 343/2006-157 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konania. Dňa 22. 06. 2007 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu.
Dňa 27. 08. 2007 bol nariadený termín pojednávania na deň 11. október 2007 o 09.00 hod.
Dňa 11. 10. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že
termín pojednávania sa odročuje na deň 23. október 2007 o 09.00 hod. Dňa 23. 10. 2007 sa
uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa
odročuje na deň 06. december 2007 12.35 hod. Dňa 25. 10. 2007 súd predvolal svedka.
Dňa 25. 10. 2007 výzva adresovaná Okresnému riaditeľstvu Hasičského zboru v Trenčíne.
Dňa 07. 11. 2007 doručené podanie z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného
zboru v Trenčíne. Dňa 15. 11. 2007 doručené podanie odporcu. Dňa 06. 12. 2007 sa
uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa
odročuje na deň 28. február 2008 o 08.15 hod. Dňa 19. 12. 2007 doručené podanie
právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 02. 01. 2008 výzva adresovaná Okresnému
riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, 18. 01. 2008 urgencia. Dňa 21.
01. 2008 doručené podanie adresované Okresného riaditeľstvu hasičského a záchranného
zboru v Trenčíne. Dňa 22. 01. 2008 súd predvolal svedka. Dňa 28. 02. 2008 sa uskutočnilo
pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na
deň 15. apríl 2008 o 10.00 hod. Dňa 29. 02. 2008 výzva adresovaná Okresnému riaditeľstvu
Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Dňa 03. 03. 2008 žiadosť P. K. (svedok). Dňa
11. 03. 2008 doručené podanie z adresovaná Okresného riaditeľstvu hasičského a
záchranného zboru v Trenčíne. Dňa 15. 04. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom
bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 12. jún 2008 o 08.15
hod. Dňa 18. 04. 2008 súd predvolal svedka. Dňa 21. 04. 2008 výzva adresovaná
Hasičskému a záchrannému zboru. Dňa 21. 04. 2008 výzva adresovaná Hasičskému a
záchrannému zboru Dubnica nad Váhom. Dňa 27. 07. 2008 faxom doručené podanie z
Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Dňa 18. 09. 2006
oznámenie adresované Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v
Trenčíne. Dňa 12. 06. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené
uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito. Dňa 13. 06. 2008 výzva
adresovaná znalcovi. Dňa 13. 06. 2008 výzva adresovaná Okresnej prokuratúre Trenčín.
Dňa 20. 06. 2008 doručené podanie znalca. Dňa 26. 06. 2008 doručené podanie z Okresnej
prokuratúry Trenčín. Dňa 24. 06. 2009 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa.
Dňa 17. 09. 2009 súd uznesením,
č. k. 18 C 83/2005-235 nepriznal znalečné a svedočné Ing. G. B. Dňa 16. 09. 2009 súd
uznesením, č. k. 18 C 83/2005-236 priznal svedkovi svedočné. Dňa 23. 09. 2009 súd doručil
vyjadrenie navrhovateľa odporcovi. Dňa 13. 11. 2009 doručená žiadosť právneho zástupcu
navrhovateľa o pokračovanie v konaní. Dňa 25. 01. 2010 doručená žiadosť právneho
zástupcu navrhovateľa o pokračovanie v konaní. Dňa 05. 02. 2010 bol nariadený termín
pojednávania na deň 18. február 2010 o 08.15 hod. Dňa 18. 02. 2010 sa uskutočnilo
pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na
08. apríl 2010 o 08.15 hod. Dňa 03. 03. 2010 súd predvolal svedka. Dňa 03. 03. 2010 výzva
adresovaná Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Trenčín. Dňa 03. 03. 2010 výzva
adresovaná Okresnej prokuratúre Trenčín. Dňa 08. 03. 2010 doručené podanie odporcu.
Dňa 17. 03. 2010 doručené podanie z Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Dňa 08.
04. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, č. k. 18
C 83/2005-308. Dňa 09. 04. 200 uplatnenie trov konania právneho zástupcu navrhovateľa.
S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,
že v období od 13. 07. 2006 do 22. 06. 2007 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde
v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.“
Na základe uvedeného predsedníčka okresného súdu v sumarizujúcej časti svojho
vyjadrenia k sťažnosti uvádza:
„Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak
objektívneho charakteru.
Z vyjadrenia zákonného sudcu bolo zistené, že prieťahy v konaní boli spôsobené aj
na strane účastníkov konania, súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania
bol zaplatený na výzvu súdu, pojednávanie uskutočnené dňa 13. 04. 2006 bolo odročené z
dôvodu, že odporca neposkytol kompletný spisový materiál, pre neznámy pobyt svedka
pojednávanie dňa 12. 06. 2008 muselo byť odročené z dôvodu, že svedok si ponechal
trojdňovú zákonnú lehotu na uplatnenie svedočného, pojednávanie dňa 18. 02. 2010 muselo
byť odročené z dôvodu, že navrhovateľ sa nedostavil.“ Predsedníčka okresného súdu
zároveň ústavný súd vyzvala, aby vzal do úvahy skutočnosť, že zákonná sudkyňa svojím
konaním vznik prieťahov nezavinila.
Ústavný súd predložil vyjadrenie predsedníčky okresného súdu na zaujatie
stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý v tejto súvislosti v podaní z 28. mája
2010 uviedol:
„Sám Okresný súd Bratislava I. na strane 3 svojho vyjadrenia priznal, že v konaní
došlo k zbytočným prieťahom, tieto však pripisuje skutočnostiam objektívneho charakteru.
OS BA I. ako skutočnosti objektívneho charakteru uviedol nasledovné:
a) Súdny poplatok nebol uhradený pri podaní návrhu, ale až na základe výzvy súdu.
K tomuto uvádzame, že súdny poplatok za podanie žalobného návrhu bol vo výške
106.575,- Sk, ktorý nie je možné uhradiť priamo kolkami pri podaní žalobného návrhu,
pričom ide o bežný procesný postup, že súdny poplatok vo výške presahujúcej pôvodne
10.000,- Sk sa uhrádza na základe výzvy súdu.
Uvedenú skutočnosť, ako možný dôvod prieťahov považujeme z toho hľadiska za
irelevantnú, najmä keď predmetom sťažnosti je nečinnosť súdu za obdobie od 13. 06. 2008
do 18. 02. 2010.
b) Ako ďalší tzv. objektívny dôvod prieťahov OS BA I. uviedol, odročenie
pojednávania zo dňa 13. 04. 2006 z dôvodu, že odporca neposkytol požadovaný kompletný
spisový materiál.
K vyššie uvedenému uvádzame, že opätovne ide o skutočnosť mimo obdobia od
13. 06. 2008 do 18. 02. 2010, kedy súd bezdôvodne nekonal. Navrhovateľ čiastočne
akceptuje uvedené odročenie pojednávania, aj keď je nutné zdôrazniť, že pokiaľ súd nemal
zabezpečené všetky doklady potrebné pre vytýčenie pojednávania, mal termín pojednávania
vopred zrušiť a urgovať odporcu na doplnenie dokladov (napr. aj pod hrozbou poriadkov
pokuty).
c) Ďalší dôvod uvádzaný OS BA I. je odročenie pojednávania zo dňa 12. 6. 2008
z dôvodu, že svedok si nechal 3 dňovú lehotu pre uplatnenie svedočného.
Ide evidentne o dôvod, ktorý nie je možné absolútne akceptovať. Rozhodnutie
o svedočnom predsa nebráni súdu, aby vo veci nekonal vyše 1 a 1/2 roka, najmä, ak
z obsahu spisu je zrejmé, že svedok si svedočné neuplatnil. T. z., že súd mohol po márnom
uplynutí lehoty 3 dní opätovne konať, čo sa však nestalo.
Skutočným dôvodom odročenia bolo vyžiadanie si spisu 2 Pv 832/08 z Okresnej
prokuratúry Trenčín tak, ako to vyplýva z poslednej strany zápisnice o pojednávaní zo dňa
12. 6. 2008.
Listom Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 19. 6. 2008 bolo súdu oznámené, že
žiadosti o pripojenie spisu nie je možné vyhovieť, keďže tento sa aktuálne nachádza na
Krajskej prokuratúre Trenčín.
Konajúci Okresný súd Bratislava I. teda počnúc od 13. 06. 2008 (žiadosť
o pripojenie spisu) do 18. 02. 2010 (vytýčené pojednávanie) t. j. za obdobie 20 mesiacov
(vyše 1 a pol roka) nevykonal vo veci žiaden úkon smerujúci k vecnému prejednaniu
žalobného návrhu.
d) OS BA I. záverom uviedol, že pojednávanie dňa 18. 02. 2010 muselo byť odročené
z dôvodu neúčasti navrhovateľa.
Vyššie uvedený dôvod považujeme rovnako za minimálne pravdu skresľujúci.
Konajúca sudkyňa na OS BA I. na pojednávaní dňa 18. 02. 2010 zistila, že nemá pripojený
2 Pv 832/08 z Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorý vyžiadala pred vyše 20 mesiacmi,
pričom vyžiadanie spisu vôbec neurgovala.
Následne pojednávanie odročila s tým, že si vyžiada predmetný spis, ďalej spis ODI
Trenčín č. ORP-1960/DI-Tn-04-Lo a opätovne predvolá už vypočutého svedka B. J.
Súd na ďalšom pojednávaní konanom dňa 8. 4. 2010 už za účasti navrhovateľa
vykonal jeho formálny výsluch, avšak súd položil navrhovateľovi v podstate tie isté otázky
ako na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 8. 12. 2005, teda výsluch po piatich rokoch
(v porovnaní s prvým výsluchom) smeroval k otázkam, ktoré už boli zo strany navrhovateľa
osobne pred súdom zodpovedané.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sme toho názoru, že bolo preukázané
porušenie práva sťažovateľa, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov, pričom tvrdenia uvádzané vo vyjadrení OS BA I. zo dňa 24. 5. 2010 o existencii
tzv. objektívnych prekážok brániacich riadnemu postupu súdu, nezodpovedajú skutočnosti.
V prípade úspechu vo veci samej si uplatňujeme náhradu nákladov právneho
zastúpenie vo výške 454,96 €.
Náklady právneho zastúpenia sú určené v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky ministerstva
spravodlivosti SR 655/2004 Z. z. za 3 úkony (prevzatie veci, spísanie sťažnosti, vyjadrenie
zo dňa 28. 5. 2010) á 120,23 € + paušál 7,21 €, spolu 382,32 € + 72,64 € (19 % DPH) =
454,96 €.“
Ústavný súd zistil, že prehľad procesných úkonov tak, ako sú uvádzané vo vyjadrení
k sťažnosti predsedníčkou okresného súdu, zodpovedá obsahu spisu okresného súdu sp. zn.
18 C 83/2005, a preto na neho prihliadal ako na relevantné východisko pri rozhodovaní
o sťažnosti.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si vo svojej doterajšej judikatúre v súvislosti s výkladom obsahu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu “ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu prejednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým ak k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd konštatoval, že predmetom namietaného konania pred okresným
súdom je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie poistného plnenia vo výške 70 752,88 € proti
odporcovi A., a. s., z dôvodu plnenia z poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti (škody
na hnuteľnej veci – motorovom vozidle), pričom na základe analýzy príslušného súdneho
spisu dospel k záveru, že v záujme ustálenia skutkového stavu musel okresný súd vykonať
časovo náročné dokazovanie, a preto po faktickej stránke hodnotil namietané konanie ako
pomerne zložité. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných
súdov (pozri napr. II. ÚS 84/04, I. ÚS 316/08).
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti posudzoval tvrdenie okresného súdu obsiahnuté vo
vyjadrení jeho predsedníčky č. Spr 3332/2010 z 13. mája 2010, podľa ktorého sťažovateľ
prispel k prieťahom v konaní tým, že zaplatil súdny poplatok až po výzve súdu, ako aj tým,
že pojednávanie 18. februára 2010 muselo byť odročené z dôvodu, že sa naň nedostavil,
a konštatoval, že uvedené skutočnosti nemohli zásadným spôsobom prispieť k predĺženiu
namietaného konania, pričom vzal do úvahy aj argumentáciu sťažovateľa citovanú
v časti I tohto nálezu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného
okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale
aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase
(m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z rozboru veci vyplýva, že sťažovateľ podal 17. marca 2005 žalobu o zaplatenie
70 752,84 € proti žalovanej A., a. s., ktorou sa žalobca domáhal plnenia z poistnej zmluvy,
pretože žalovaná odmietla plniť z dôvodu, že poškodenie vozidla nezodpovedalo
popisovanému priebehu dopravnej nehody. Okresný súd v období po doručení žaloby konal
vo veci plynulo, keď nariadil až do v poradí prvého meritórneho rozhodnutia vo veci štyri
pojednávania, pričom na ostatnom pojednávaní 23. mája 2006 bol vo veci vyhlásený
rozsudok č. k. 18 C 83/2005-138, ktorým bol návrh zamietnutý z dôvodu, že žalobca
nepreukázal, že nastala poistná udalosť, ktorá by zakladala povinnosť žalovanej plniť. Na
základe odvolania žalobcu (sťažovateľa) doručenému okresnému súdu 28. júna 2006 bol
spis 13. júla 2006 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý
uznesením č. k. 6 Co 343/06-157 zo 7. júna 2007 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V uznesení krajský súd uviedol, že okresný súd vychádzal
z nesprávneho právneho názoru, že škoda spôsobená mikrospánkom nie je krytá havarijným
poistením, pričom súčasne uviedol, že okresný súd sa musí vysporiadať s námietkami
žalovanej týkajúcimi sa toho, či v danom prípade nejde o poistný podvod.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že okresný súd v rozsudku
č. k. 18 C 83/2005-138 z 23. mája 2006 vychádzal z nesprávneho právneho názoru
a zároveň sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovanej, a preto činnosť okresného
súdu v období od doručenia žaloby do vyhlásenia tohto rozsudku (viac než 1 rok)
vyhodnotil ako neefektívnu, t. j. takú, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila predĺženie
namietaného súdneho konania.
Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súdu v období od 22. júna 2007 nariadil
8 pojednávaní. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že okresný súd bol od 13. júna 2008,
keď žiadal Okresnú prokuratúru Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) o zapožičanie
spisu v trestnej veci poisťovacieho podvodu vedenej pod sp. zn. 2 Pv 832/05, do
18. februára 2010 (pojednávanie na okresnom súde) nečinný, ústavný súd na základe
svojich zistení vzal do úvahy, že 26. júna 2008 okresná prokuratúra odpovedala na
predmetnú žiadosť vyjadrením, že spis zapožičať nemožno, keďže sa nachádza z dôvodu
podania sťažnosti proti jej uzneseniu č. k. 2 Pv 832/05-89 z 20. mája 2008 na Krajskej
prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“). Krajská prokuratúra uznesením
z 1. júla 2008 v súlade s § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uznesenie okresnej
prokuratúry č. k. 2 Pv 832/05-89 z 20. mája 2008 zrušila a uložila okresnej prokuratúre
vo veci opätovne konať. Dňa 20. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresnej
prokuratúry č. k. 2 Pv 832/06-125, ktorým bolo trestné stíhanie pre trestný čin
poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250c ods. 1 a 4 Trestného
zákona zastavené.
Ústavný súd rešpektoval, že okresný súd sa v záujme ďalšieho postupu musel
oboznámiť s obsahom príslušného trestného spisu, ako aj so závermi, ku ktorým dospeli
orgány činné v trestnom konaní, čo čiastočne ospravedlňuje jeho nečinnosť. Zo súdneho
spisu však ústavný súd zistil, že už 24. júna 2009 právny zástupca sťažovateľa (žalobcu)
doručil okresnému súdu označené uznesenie okresnej prokuratúry. Okresný súd však, aj
napriek tomu opätovne urgoval okresnú prokuratúru o zaslanie príslušného trestného spisu,
a to až po pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 18. február 2010, čo svedčí o jeho
nesústrednej činnosti. Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že aj v období po
vrátení veci na ďalšie konanie, t. j. od 22. júna 2007 bol postup okresného súdu
poznamenaný nesústredenou, a teda aj neefektívnou činnosťou, ktorá prispela
k neodôvodnenému predĺženiu namietaného konania.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou nesústredenou
a neefektívnou činnosťou v namietanom konaní spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, a tým
porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005 bez zbytočných prieťahov. Aj keď okresný súd na
pojednávaní 8. apríla 2010 rozhodol v danej veci v poradí druhým rozsudkom, ktorým
sťažovateľovej žalobe čiastočne vyhovel, ústavný súd vyhovel aj tomuto návrhu
sťažovateľa (bod 2 výroku tohto nálezu) vzhľadom na svoje zistenie, že proti tomuto
rozsudku podali odvolanie tak sťažovateľ, ako aj odporca, pričom v čase rozhodovania
ústavného súdu bol príslušný súdny spis ešte stále v dispozícii okresného súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 9 000 €.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného
súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení
finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných
ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom,
s prihliadnutím na obdobie, v ktorom konal vo veci krajský súd a ktoré nemôže byť
pripočítané na ťarchu okresného súdu, a dôvody, pre ktoré došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto
nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. M. P. (bod 3 výroku tohto nálezu); sťažovateľ žiadal
úhradu trov konania v sume 454,96 € za tri úkony právnej služby (prevzatie veci, spísanie
a podanie sťažnosti ústavnému súdu a ďalšie podanie vo veci z 28. mája 2010), vrátane 19
% DPH, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH. Vzhľadom na to, že trovy
konania požadované sťažovateľom zodpovedali sume vypočítanej podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich
priznal v sume ním požadovanej.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2010