Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 118/2010
PDF · 217.26 KB
No categories available
II. ÚS 118/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť J. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 572/08 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 572/08 p o r u š i l
základné právo J. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 572/08 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. J. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 444,04 € (slovom
štyristoštyridsaťštyri eur a štyri centy), ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. C., T., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 118/2010-8 z 18. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 572/08.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 C 572/08, ktoré sa začalo na okresnom súde návrhom podaným 20. októbra 2008,
sa sťažovateľ domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že „... od podania návrhu na začatie konania až
do 15. 6. 2009 nebol zo strany súdu uskutočnený ani jeden procesný úkon vrátane
doručenia... návrhu odporcovi.
Doporučenými listami zo dňa 28. 1. 2009 a z 22. 04. 2009... urgoval na súde
urýchlené vytýčenie termínu pojednávania a dňa 13. 05. 2009... bol nútený zaslať
predsedkyni súdu sťažnosť na prieťahy. Až zrejme v dôsledku tejto... podanej sťažnosti
zákonná sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie, avšak až na deň 8. 12. 2009, t. j. viac ako
rok po podaní... návrhu...“
Podľa názoru sťažovateľa dôvodom prieťahov v konaní nie je zložitosť veci, pretože
z hľadiska skutkového i právneho ide o jednoduchý pracovnoprávny spor, kde sa aplikujú
predpisy Zákonníka práce, ku ktorému existuje množstvo judikatúry. Rovnako nie je
dôvodom prieťahov v konaní ani správanie účastníka, pričom sťažovateľ poukázal na
opakované žiadosti o nariadenie termínu pojednávania. Napokon sťažovateľ upriamil
pozornosť aj na odpoveď predsedníčky okresného súdu zo 17. júna 2009 v reakcii na jeho
podanú sťažnosť na nečinnosť súdu, v ktorom skonštatovala opodstatnenosť jeho sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy..., ako i právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru... postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 572/2008
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 572/2008 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000,- EUR (slovom tisíc eur),
ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť J. K. trovy právneho zastúpenia vo výške
292,38 €, ktorú náhradu je... povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 343/2010
z 28. apríla 2010 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 13. mája 2010.
2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„... od podania návrhu dňa 21. 10. 2008 do prvého úkonu súdu uplynulo takmer
osem mesiacov. Tento prieťah bol zapríčinený objektívnymi okolnosťami súvisiacimi
s preťaženosťou zákonnej sudkyne, ktorá má vo svojom oddelení dlhodobo vysoký počet
nevybavených vecí, na čo pravidelne predsedníčku súdu písomne upozorňuje. Od
15.06. 2009 zákonná sudkyňa vo veci koná plynule a bez prieťahov.
Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný
súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujal takéto stanovisko:
„V predmetnej veci oznamujem, že môj klient netrvá na tom, aby sa konalo ústne
pojednávanie.
K obsahu písomného vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Piešťany k sťažnosti
môjho klienta považujem za potrebné iba zdôrazniť, že obsah uvedeného písomného
vyjadrenia iba potvrdzuje, že súd vo veci koná so zbytočnými prieťahmi. Dovoľujem si
podotknúť, že ku dnešnému dňu nebolo vo veci vyhlásené rozhodnutie a i pojednávanie
nariadené pôvodne na deň 11. 5. 2010 sa nekonalo a bolo odročené bez prejednania veci
s poukazom na PN zákonnej sudkyne.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 572/08:
Dňa 21. októbra 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobný návrh na určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru proti spoločnosti S., spol. s r. o.
(ďalej aj „odporkyňa“).
Dňa 15. júna 2009 okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k podanému
návrhu.
Dňa 25. augusta 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. december 2009.
Dňa 8. septembra 2009 sa odporkyňa písomne vyjadrila k podanému návrhu.
Dňa 8. decembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
11. marec 2010 pre účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 10. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti právnej
zástupkyne odporkyne na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov.
Dňa 11. marca 2010 bolo pojednávanie odročené na 11. máj 2010, pričom okresný
súd uložil právnej zástupkyni odporkyni poriadkovú pokutu.
Dňa 10. mája 2010 bolo účastníkom konania oznámené, že pojednávanie nariadené
na 11. máj 2010 sa odročuje z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Dňa 11. mája 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. jún 2010.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vedenom
pod sp. zn. 7 C 572/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého
občianskoprávneho konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom
príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu
súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať
svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03,
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná
správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci nečinný minimálne v období od 21. októbra 2008 do
15. júna 2009. Okresný súd teda počas ôsmich mesiacov vo veci nevykonal prakticky
žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca vo
veci o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru počas súdneho konania
nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy
a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného
súdu, podľa ktorého „prieťah bol zapríčinený objektívnymi okolnosťami súvisiacimi
s preťaženosťou zákonnej sudkyne, ktorá má vo svojom oddelení dlhodobo vysoký počet
nevybavených vecí“, v tejto pre sťažovateľa významnej veci nebolo možné akceptovať.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,
a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho
sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného
súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01,
I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a
nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa pre ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný
súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu
účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý
je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €,
pretože sa dlhodobo nachádza v právnej neistote.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na povahu veci a jeho
význam pre sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 1. októbra 2009, spísanie sťažnosti
z 2. októbra 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. mája 2010).
Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný
paušál dvakrát po 6,95 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2010 prislúcha odmena v sume
120,23 € spolu s režijným paušálom 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 373,14 €, ku ktorej bolo treba
pripočítať 19 % DPH, teda sumu 70,90 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
predstavujú celkovú sumu 444,04 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2010