Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 78/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť J. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. P., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 373,14 € (slovom

tristosedemdesiattri eur a štrnásť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. D. S., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 zo 16. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Návrhom zo dňa 27. 2. 2007 sa sťažovateľka

domáhala mzdových nárokov - vyplatenia mzdy za obdobie od 1. 7. 2004 do 31. 8. 2006 od

svojho bývalého zamestnávateľa Z. v sume 245.168.- Sk, na základe rozsudku Okresného

súdu Košice II z 10. 1. 2006 č. k -86 (v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -108 zo dňa 27. júna 2006), ktorým bolo rozhodnuté, že

pracovný pomer žalobkyne u žalovanej neskončil dňa 30. 6. 2004 ale trvá naďalej aj po

1. 7. 2004 (až do 31. 8. 2008, kedy skončil dohodou).

Súd zbytočne výzvou až zo dňa 2. 5. 2007 sp. zn. , ktorá bola

sťažovateľke doručená dňa 15. mája 2007, vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku, čím spôsobil 2 mesačný zbytočný prieťah v konaní.

Na základe podania sťažovateľky z 15. 5. 2007 proti výzve súdu z 2. 5. 2007, súd

uznajúc argumenty sťažovateľky vydal platobný rozkaz (PR), ale až dňa 16. 8. 2007 č. k.

-7, čím spôsobil ďalší 3 mesačný zbytočný prieťah v konaní.

Na podaný odpor proti PR žalovanej Z. na súde dňa 20. 9. 2007 sa sťažovateľka bez

odkladu vyjadrila podaním zo dňa 9. októbra 2007.

Potom súd doručil sťažovateľke poučenie zo dňa 7. 11. 2007 č. k. , na

ktoré sťažovateľka reagovala podaním z 15. 12. 2007 a predvolanie na pojednávanie zo dňa

7. 11. 2007 až na deň 10. 1. 2008, ktoré bolo odročené pre neúčasť žalovanej Z. na

14. 2. 2008, ktoré sa taktiež odročilo.

Uznesením z 3. 3. 2008 súd nepripustil zmenu návrhu navrhnutú sťažovateľkou

v podaní zo dňa 15. 12. 2007.

Na výzvu súdu zo dňa 20. 3. 2008 sťažovateľka reagovala bez odkladu svojim

podaním zo dňa 27. 3. 2008.

Súd potom vydal nezákonné uznesenie zo dňa 2. 7. 2008 o ustanovení súdnej

znalkyni, ktoré sťažovateľka napadla odvolaním z 21. 7. 2008 pre jeho nesprávnosť, dňa

20. 10. 2008 súd vydal totožné uznesenie o ustanovení súdnej znalkyni, ktoré sťažovateľka

napadla odvolaním z 28. 10. 2008 pre jeho nesprávnosť, čím súd svojim nesprávnym

postupom spôsobil ďalší minimálne 1 ročný zbytočný prieťah v konaní a to napriek tomu, že

sťažovateľka podala sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní zo dňa 25. 2. 2008 dňa

27. 2. 2008, na ktoré reagoval negatívne predseda súdu listom z 28. 2. 2008. Ani sťažnosť

sťažovateľky zo 6. 3. 2009 na ktorú reagoval predseda Krajského súdu Košiciach listom zo

dňa 13. 9. 2009 nebola účinná. Aj keď od podania sťažností už uplynulo dlhé obdobie súd

vo veci sťažovateľky vôbec nevykonal od začatia konania 27. 2. 2007 ani neskôr po

sťažnostiach na prieťahy v konaní žiadny taký efektívny úkon ktorý by smeroval

k právoplatnému rozsúdeniu jej veci.

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľka má za to, že neefektívnymi

úkonmi súdu, jeho nesprávnym postupom ktorý je aj v rozpore s ust. , , a

postupom súdu contra lége je porušované jej právo na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené SR ako aj právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak

súdne konanie trvá už viac ako 2 roky a nie je právoplatne ukončené.“

1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka opravila „zrejmú

chybu ktorá vznikla pri písaní ústavnej sťažnosti v označení okresného súdu“, a navrhla, aby

ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a

porušil základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48

ods. 2 a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice II prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

J. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500.- Eur, ktoré je

povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť J. P. 245,71 Eur, do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.

Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje tým, že súd nekonal v jej veci ani plynulo a ani zákonným spôsobom od marca

r. 2007 do mája 2007, od apríla 2007 do augusta 2007 a ani po marci 2008 do dnes,

pričom celé konanie je vedené pomaly, nesprávne, neefektívne a preto nezákonne. Preto

právna neistota sťažovateľky, ktorá u nej trvá už 3 rok /v skutočnosti od 7. 7. 2004, v konaní

o jej nárokoch na vyplatenie mzdy za obdobie trvania pracovného pomeru od 1. 7. 2004 do

31. 8. 2006, kedy podala určovaciu žalobu, o rozsudok ako výsledok skoršej žaloby opiera

svoje mzdové nároky v predmetnej veci, najmä pre ochorenie syna na ťažkú formu

ulceróznej kolitídy, pre ktorú strávila so synom v nemocnici v Bratislave mesiace jún a júl

2009/, a preto, že o jej návrhu nie je právoplatne rozhodnuté konečným rozhodnutím súdu,

a už v súčasnosti pretrváva 3 rok, si vyžaduje, v záujme urýchlenia konania, keďže ani

sťažnosti sťažovateľky na prieťahy jednoduchého konania o vyplatenie mzdy - ktorú

potrebovala v Bratislave a tak si bola nútená požičať peniaze - doručené predsedovi

okresného súdu 27. 2. 2008 a predsedovi KS v Košiciach neboli účinné, vydanie

navrhnutého nálezu ústavného súdu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

zo 7. apríla 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 23. apríla 2010.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«... V prvom rade poukazujem na skutočnosť, že označenie žalovaného (odporcu) je

v ústavnému súdu adresovanej sťažnosti nesprávne, keďže predmetné konanie, ktorého sa

sťažnosť týka, je vedené na Okresnom súde Košice II...

... Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že úkony súdu

boli vykonávané v primeraných lehotách, ktoré nedávajú priestor pre konštatáciu

zbytočných prieťahov v danom konaní. Pojednávania boli tiež vytyčované so

zodpovedajúcim časovým predstihom, ktorý ani v jednom prípade nemožno hodnotiť ako

neadekvátny a boli odročované len zo závažných dôvodov (práceneschopnosť právnej

zástupkyne, pokus o mimosúdnu dohodu, prípadne zabezpečovanie dôkazov).

Dĺžku predmetného konania napokon ovplyvnila samotná sťažovateľka, ktorá sa

opakovane odvolala proti nariadeniu znaleckého dokazovania, hoci uznesenie zo dňa

20. 10. 2008 obsahovalo poučenie o neprípustnosti odvolania. Túto skutočnosť konštatoval i

odvolací súd jednak samotným odmietnutím odvolania sťažovateľky, jednak svojím

odôvodnením, na ktoré poukazujem vo svojom vyjadrení. Minimálne druhé odvolanie

sťažovateľky bolo podané nedôvodné a znamenalo predĺženie konania o niekoľko mesiacov

(najmenej od 30. 10. 2008, kedy sťažovateľka odvolanie podala, do 10. 3. 2009, kedy bol

spis vrátený odvolacím súdom s rozhodnutím, ktorým bolo odvolanie odmietnuté).

O spôsobe a rozsahu dokazovania v konkrétnom súdnom konaní rozhoduje zákonný sudca,

ktorému je predmetná vec pridelená, preto ak zákonná sudkyňa považovala za potrebné

v danom konaní nariadiť znalecké dokazovanie za účelom rozhodnutia veci, takýto jej

postup nemožno v žiadnom prípade považovať za „nesprávny postup“, ako to konštatuje

sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti. Vzhľadom i na rozhodnutie odvolacieho súdu sa

v tejto časti javí konštatovanie v podanej sťažnosti ako nepodložené objektívnym stavom

konania.

S ohľadom na všetky mnou uvádzané argumenty a tiež s poukazom na skutočnosť, že

dňa 30. 3. 2010 bolo vo veci rozhodnuté, považujem podanú sťažnosť za nedôvodnú.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavnú súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho. ...»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu zaujala takéto stanovisko:

„... V prvom rade sa ospravedlňujem za zrejmú chybu ktorá vznikla pri písaní

ústavnej sťažnosti v označení okresného súdu a preto opravujem nesprávne označenia na

správne, ktoré v celom obsahu ústavnej sťažnosti má správne znieť takto: Okresný súd

Košice II, namiesto Okresného súdu Košice I, čo je tiež zrejmé z obsahu príloh pripojených

k ústavnej sťažnosti.

K obsahu vyjadrenia súdu zo dňa 7. 4. 2010, ... považujem za potrebné uviesť, že

pokiaľ ide o faktografické údaje uvedené v obsahu vyjadrenia súdu k sťažnosti sťažovateľky

tak tieto tak ako sú uvedené vo vyjadrení súdu od podania návrhu na súd 27. 2. 2007

korešpondujú s obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľky doručenej ústavnému súdu dňa

31. 7. 2009 a je potrebné s týmito údajmi súhlasiť pokiaľ ide o dobu do podania ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu t. z. do dňa 31. 7. 2009. Do 31. 7. 2009 sťažovateľka preto trvá

na obsahu ústavnej sťažnosti.

Pokiaľ ale súd uvádza, že spis bol zaslaný súdnej znalkyni 31. 3. 2009 /podľa

sťažovateľky ustanovenej zbytočne ak dôvodne tak oneskorene/ a znalecký posudok bol

doručený súdu dňa 5. 6. 2009, potom z uvedeného vyplýva súdom zavinení 6 mesačný

zbytočný prieťah v konaní, ak sa tak stalo už až po podaní sťažnosti predsedovi Okresného

súdu Košice II zo dňa 25. 2. 2008, ktorý oznámil sťažovateľke len stroho, že sťažnosť

sťažovateľky nie je dôvodná, nakoľko súd v konaní vykonáva úkony a vytyčuje pojednávania

a to napriek tomu, že dovtedy vytyčované pojednávania, boli neefektívne, najmä prvé

pojednávanie, ktorého sa sťažovateľka zbytočne zúčastnila dňa 10. 1. 2008, lebo sa na ňom

nič nerozhodlo a na ktorom s zistila, že sudkyňa nedoručila advokátke odporkyni napriek

tomu, že sťažovateľka o to včas žiadala, jej podanie zo dňa 15. decembra 2007, v ktorom

pre chovanie sa žalovanej odporkyni /podanie odporu/ a jej postoj k sťažovateľkou

uplatnenému mzdovému nároku na vyplatenie mzdy, presne špecifikovala svoje mzdové

nároky a tiež druhé pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14. 2. 2008 a na ktoré sa

sťažovateľka dostavila opakovane zbytočne, lebo sa nedostavila odporkyňa, ani jej

advokátka, nerozhodol ani ojej uplatnenom návrhu na zmenu žaloby zo dňa 15. decembra

2007 a súd nerozhodol ani ojej pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa 27. 2. 2007.

Až potom dňa 3. 3. 2008 súd rozhodol o nepripustení zmeny žaloby.

Taktiež zbytočný bol úkon súdu, ktorým súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či

trvá na žalobe v celom rozsahu ak žalovaná poukázala sťažovateľke len čiastočnú finančnú

sumu, čo bolo zrejmé z uplatneného žalobného návrhu zo dňa 27. 2. 2007 a aj zo dňa

15. decembra 2008

Aj keď sťažovateľka reagovala na výzvu súdu podaním zo dňa 26. 3. 2008 doručeným

súdu dňa 27. 3. 2008 súd až dňa 2. 7. 2008 nariadil aj to contra legem znalecké

dokazovanie, preto mu bol spis odvolacím súdom vrátený prvý raz dňa 29. 9. 2008. Tu vidí

sťažovateľka zbytočný 6 mesačný prieťah zavinený súdom ako vyššie uvádzam.

O tom, že odvolací súd vrátil spis súdu bez rozhodnutia sťažovateľka nebola súdom

informovaná a pretože sťažovateľka mala za to, že súd rozhodol druhý raz totožným

uznesením zo dňa 20. 10. 2008, podala odvolanie, pretože mala za to, že rozhodnutie súdu

je nezákonné, vzhľadom aj na jeho obsah a nedostatok vedomostí o prvom konaní pred

odvolacím súdom.

Pretože sťažovateľka sa nedočkala skorého rozhodnutia o podanom odvolaní podala

sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní aj keď nepoznala číslo konania pred odvolacím

súdom, lebo jej to súd neoznámil, čím urýchlila domnievam sa vrátenie spisu okresnému

súdu, keďže odvolací súd v čase podania sťažnosti už rozhodol ojej odvolaní. Až o 21 dní

bol spis súdom zaslaný /dňa 31. 3. 2009/ znalkyni.

Ak znalkyňa ale doručila znalecký posudok dňa 5. 6. 2009 a súd až dňa 24. 11. 2009

doručil sťažovateľke tento zbytočný znalecký posudok potom tu bol ďalší zbytočný prieťah

zavinený súdom v rozsahu ďalších necelých 6 mesiacov.

Pokiaľ ide o pojednávanie nariadené na deň 19. 1. 2010, potom ak sa sťažovateľka

domáhala svojho nároku na mzdu za 24 mesiacov a v spore žalovaná odporkyňa bola

ochotná dohodnúť len na náhrade mzdy za 9 mesiacov /viď odpor žalovanej z 18. 9. 2007

contra odvolanie sťažovateľky z 24. 7. 2008 a z 28. 10. 2008/ potom aj toto pojednávanie

bolo zbytočne odročené za účelom uzavretia zmieru, pretože zmier vzhľadom na

protichodné právne názory sporných strán prezentované v priebehu celého súdneho

konania a aj vopred prezentovaný právny názor súdu zhodný s názorom žalovanej bol v

zjavnom rozpore, a preto súdne konanie dodnes nieje právoplatne skončené ani po viac ako

3 rokoch konania.

Pretože do dnešného dňa súd nedoručil sťažovateľke písomné vyhotovenie rozsudku

vyhláseného dňa 31. 3. 2010, z vyhlásenia ktorého rozsudku sťažovateľka, vzhľadom na

jeho rozsiahly výrok nevie presne ako súd rozhodol aj keď jej zrejme z časti vyhovel,

nemôže sťažovateľka zaujať stanovisko k tomu či proti rozsudku podá alebo nepodá riadny

opravný prostriedok. Rozhodne sa až po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty a na nesúhlas s konštatovaním súdu

v posledných 4 odstavcoch na strane 3 vyjadrenia sa k sťažnosti sťažovateľky zo 7. 4. 2010

a na posledný rozsiahli prieťah súdu v II. polroku roku 2009 a zbytočne odročené

pojednávanie dňa 19. 1. 2010, čím sa konanie predĺžilo o cca 8 mesiacov ...

... oznamujem ústavnému súdu, že súhlasím s tým aby Ústavný súd Slovenskej

republiky upustil od ústneho pojednávania v tejto veci, pretože mám za to, že ústne

pojednávanie by neprinieslo pre objasnenie veci nič nové ani iné ako sa nachádza v obsahu

spisu okresného súdu, ktorý spis súd doručí ústavnému súdu po vyhotovení a odoslaní

rozsudku účastníkom konania.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. :

Dňa 27. februára 2007 podala sťažovateľka – z titulu uplatnenia nárokov

z neplatného skončenia pracovného pomeru – na okresnom súde návrh na vydanie

platobného rozkazu na sumu 245 128 Sk proti Z. (ďalej aj „odporkyňa“). Vec bola pôvodne

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 2. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 15. mája 2007 sťažovateľka písomne reagovala na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 16. augusta 2007 vydal okresný súd platobný rozkaz č. k. -7.

Dňa 20. septembra 2007 odporkyňa podala odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 3. októbra 2007 súd zaslal odpor sťažovateľke, aby k tomuto zaujala písomné

stanovisko.

Dňa 10. októbra 2007 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k odporu.

Dňa 2. novembra 2007 sťažovateľka podala návrh „na dokazovanie“.

Dňa 7. novembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. január 2008.

Dňa 18. decembra 2007 sťažovateľka písomným podaním navrhla zmenu svojho

pôvodného návrhu.

Dňa 10. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

14. február 2008.

Dňa 14. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito pre účely pokusu o mimosúdny zmier, resp. pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 19. februára 2008 právna zástupkyňa odporkyne požiadala súd o poskytnutie

lehoty na prípadnú mimosúdnu dohodu.

Dňa 27. februára 2008 bola vec prevedená do registra „C“ a bola zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 29. februára 2008 právna zástupkyňa odporkyne oznámila súdu, že sťažovateľke

„boli dňa 27. 2. 2008 zaslané finančné prostriedky vo výške 142 239,- Sk (za 9 mesiacov)“.

Dňa 3. marca 2008 okresný súd uznesením č. k. -29 nepripustil zmenu

návrhu v zmysle podania sťažovateľky z 18. decembra 2007.

Dňa 20. marca 2008 súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či trvá na svojom

návrhu.

Dňa 28. marca 2008 sťažovateľka oznámila súdu, že čiastočne trvá na svojom

návrhu.

Dňa 2. júla 2008 vyššia súdna úradníčka uznesením č. k. -40 ustanovila

vo veci znalkyňu z odboru ekonomiky a podnikania, odvetvia personalistiky výkonu.

Dňa 24. júla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu o ustanovení

znalkyne.

Dňa 31. júla 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľky.

Dňa 25. augusta 2008 krajský súd uznesením č. k. -46 vrátil vec súdu

prvého stupňa, pretože odvolanie „smeruje proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa“.

Dňa 29. septembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. októbra 2008 sudkyňa uznesením č. k. -48 ustanovila vo veci

znalkyňu z odboru ekonomiky a podnikania, odvetvia personalistiky výkonu.

Dňa 30. októbra 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému uzneseniu

o ustanovení znalkyne.

Dňa 6. novembra 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o predmetnom odvolaní sťažovateľky.

Dňa 20. februára 2009 krajský súd uznesením č. k. -55 odmietol

odvolanie sťažovateľky.

Dňa 10. marca 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 31. marca 2009 bol spis zaslaný znalkyni pre účely vypracovania posudku.

Dňa 5. júna 2009 znalkyňa doručila súdu vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 16. novembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. december 2009.

Dňa 7. decembra 2009 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k znaleckému posudku

a ospravedlnila svoju prípadnú neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa 16. decembra 2009 právna zástupkyňa odporkyne ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní.

Dňa 17. decembra 2009 bolo pojednávanie odročené na 19. január 2010.

Dňa 19. decembra 2009 právna zástupkyňa odporkyne opäť ospravedlnila svoju

neúčasť na pojednávaní.

Dňa 19. januára 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci

konania sa pokúsia uzatvoriť mimosúdnu dohodu.

Dňa 8. februára 2010 súd vyzval právnu zástupkyňu odporkyne, aby oznámila, či

došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 24. februára 2010 právna zástupkyňa odporkyne oznámila súdu, že

k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa 24. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. marec 2010.

Dňa 30. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd rozhodol

rozsudkom č. k. -102 tak, že návrhu sťažovateľky sčasti vyhovel.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru vedenom

pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného

pomeru, t. j. vec, ktorej povaha (spor o nároky, ktoré sú zdrojom príjmov sťažovateľky) si

vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo

okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola

vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci opakovane krátkodobo nečinný, napr. od 15. mája 2007

do 16. augusta 2007 (tri mesiace), od 28. marca 2008 do 2. júla 2008 (tri mesiace) a od

5. júna 2009 do 16. novembra 2009 (päť mesiacov) a nepreukázal vo veci relevantnú

procesnú činnosť minimálne v období od 31. júla 2008 do 20. októbra 2008. Okresný súd

teda minimálne počas jedného roka vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako žalobkyňa počas napadnutého

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných

článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

v pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 30. marca 2010 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok č. k. -102, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej

veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1 500 €, ktoré odôvodnila aj tým, že kvôli zbytočným prieťahom v konaní sa už dlhodobo

nachádza v právnej neistote, pričom „celé konanie je vedené pomaly, nesprávne,

neefektívne“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom aj na povahu veci (uplatnenie

nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru) považuje za primerané vo výške

1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 20. júla 2009

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. apríla 2010). Za dva úkony

vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po

6,95 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2010 prislúcha odmena v sume 120,23 € spolu

s režijným paušálom 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 373,14 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010