Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 245/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. v konkurze, D., zastúpenej

advokátom JUDr. J. L., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. marca

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. v konkurze, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. v konkurze (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 25. marca 2010 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Na majetok sťažovateľa bol uznesením

Okresného súdu Trenčín č. -138 zo dňa 11. 9. 2008 vyhlásený konkurz...,

pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 17. 9. 2008. Keďže sťažovateľ považoval

uznesenie o vyhlásení konkurzu za nezákonné... , podal... proti tomuto uzneseniu odvolanie,

o ktorom rozhodol ako odvolací súd Krajský súd v Bratislave uznesením č. 1 CoKR

14/2008-430 zo dňa 11. 11. 2008 tak, že uznesenie o vyhlásení konkurzu potvrdil.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ považoval aj rozhodnutie odvolacieho súdu...

za nezákonné..., podal generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet zo dňa

21. 12. 2009 na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodu, že nápravu nezákonného stavu nebolo možné dosiahnuť už žiadnym iným

zákonným postupom...

Generálny prokurátor Slovenskej republiky... podaním zo dňa 30. 11. 2009... podal

proti vyššie označenému rozhodnutiu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie, ktorým

navrhol toto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie. V dôvodoch mimoriadneho dovolania poukázal generálny prokurátor

Slovenskej republiky na porušenie viacerých ustanovení ZoKR ako aj a zák.

č. ..., na ktoré odvolací súd pri preskúmavaní uznesenia o vyhlásení konkurzu

neprihliadol... Zároveň sa generálny prokurátor Slovenskej republiky stotožnil s právnym

názorom sťažovateľa na prípustnosť podaného mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré bolo mimoriadnym dovolaním napadnuté...

Najvyšší súd... o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky... rozhodol svojim uznesením č. zo dňa 25. 3. 2010 tak, že toto

mimoriadne dovolanie odmietol... svoje rozhodnutie odôvodnil Najvyšší súd... vyslovením

záveru o tom, že podané mimoriadne dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, keď výklad generálneho prokurátora o prípustnosti mimoriadneho

dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave obchádza ZoKR ako zákon lex

specialis v citovanom § 198 ods. 1. Na základe toho Najvyšší súd... podľa § 243b ods. 5

a mimoriadne dovolanie odmietol bez toho, aby sa zaoberal

vecou z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu podľa “

3. Sťažovateľka na základe už uvedeného navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo R. a. s. v konkurze na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru... uznesením

Najvyššieho súdu... č. zo dňa 25. 3. 2010 porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu... č. zo dňa 25. 3. 2010 sa zrušuje

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd... je povinný uhradiť R. a. s. v konkurze trovy konania v sume

303,31 € na účet advokáta... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, ). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , ,

, ). Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť podanú

sťažovateľom považovať za zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch.

8. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie a dohovoru,

ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že jeho ingerencia do výkonu právomoci

všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti ich rozhodnutí a postupov,

ktoré ich vydaniu predchádzali, s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

(mutatis mutandis , , , ). Ústavný súd

v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že posúdenie

akejkoľvek skutkovej a právnej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ku ktorým všeobecný súd

dospel, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že: „Konkurz na majetok

dlžníka R., a. s. v likvidácii..., bol vyhlásený uznesením Okresného súdu v Trenčíne dňa

11. septembra 2008 č. k. -138 podľa v znení zmien

a doplnkov.

Podľa ust. § 198 ods. 1 vyššie uvedeného zákona - súd v konaní podľa tohto zákona

rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento

zákon. Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa

tohto zákona, nie je prípustné.

Dovolací súd sa nestotožnil s názorom generálneho prokurátora vyjadreným

v mimoriadnom dovolaní o prípustnosti dovolania proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave o prípustnosti mimoriadneho dovolania, keďže takýto výklad obchádza zákon

č. v znení zmien a doplnkov ako zákona lex specialis a to citovaného

ods. 1.

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné...“

10. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané porušenie a

ods. 1 dohovoru vyvodzuje sťažovateľka zo spôsobu, akým najvyšší súd v dovolacom

konaní uplatňoval ustanovenia a zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „len “), teda z jeho

právneho názoru, na základe ktorého dospel v danej veci k záveru, že „... mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora... odmietol podľa ust. § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1

písm. c/ “. K uvedenému ústavný súd dodáva, že výklad ustanovenia

, ktorý použil najvyšší súd v namietanom uznesení, nie je vo

všeobecnej súdnej praxi ojedinelý (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

V 21/2004 z 28. apríla 2004, databáza ASPI, judikatúra k ).

11. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ako judikatúra Komisie pre ľudské

práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United

Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad

v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair

hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho,

akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu.

12. Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužívajú sa na skúmanie tvrdenej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie

je opravnou inštanciou vo vzťahu ku všeobecným súdom. Kritériom pre rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol

k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

13. Skutočnosť, že sťažovateľka zastáva iný právny názor, než prijal v tejto veci

najvyšší súd, nemôže sama osebe viesť k záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho

súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať vtedy,

ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam (mutatis mutandis ). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje

na svoju judikatúru, podľa ktorej neúspech v súdnom konaní, resp. skutočnosť,

že sa všeobecný súd nestotožní s právnymi názormi účastníka konania, nemožno považovať

za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod

doň zasahovať (m. m. , ).

14. Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

primeraným spôsobom odôvodnené a v žiadnom prípade ho nemožno považovať

za arbitrárne. Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní

k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné

a udržateľné, pričom medzi ním a základnými právami sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a jej právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá

by zakladala po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dôvod na vyslovenie záveru o ich

porušení. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nemôže byť v takej príčinnej súvislosti

s namietaným porušením základného práva podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj preto, že toto porušenie sa nedá vyvodiť iba z určitého výkladu

a aplikácie platných procesných noriem upravujúcich postup občianskoprávnych súdov

v opravných konaniach (podobne aj , ). Ústavný súd preto

sťažnosť podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010