Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 312/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s.

v likvidácii, T., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B., a sťažnosť spoločnosti M., spol.

s r. o., Ž., právne zastúpenej advokátom JUDr. P. K., D., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 4, a a 2 Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 23. septembra 2008 a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 26. marca 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. D. P. – správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii,

a spoločnosti M., spol. s r. o., o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2010

doručená sťažnosť JUDr. D. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, T.

(ďalej len „sťažovateľ“), a 28. apríla 2010 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť

spoločnosti M. spol. s r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a 2 (ďalej len „“), práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 26. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 23. septembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu okresnému súdu o vylúčenie

nehnuteľností zapísaných na označených listoch vlastníctva zo súpisu majetku úpadcu T.,

štátny podnik v likvidácii. Rozsudkom okresného súdu z 26. marca 2008 bola žaloba

sťažovateľa zamietnutá. Sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktorému

však krajský súd nevyhovel a svojím rozsudkom z 23. septembra 2008 potvrdil napadnuté

rozhodnutie okresného súdu. Sťažovateľ podal proti uvedeným rozsudkom všeobecných

súdov dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 18. februára 2010 odmietnuté.

Sťažovateľka vystupovala v napadnutom konaní okresného súdu sp. zn.

ako vedľajší účastník, pretože mala právny záujem na výsledku konania.

Predmetné rozhodnutie okresného súdu z 26. marca 2008 sa jej vecne a právne dotýkalo,

preto podala proti nemu odvolanie. Krajský súd však potvrdil napadnuté rozhodnutie v tom

istom konaní (a tým istým rozsudkom) ako vo veci sťažovateľa. Sťažovateľka podala proti

uvedeným rozsudkom všeobecných súdov taktiež dovolanie, ktoré však bolo uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 18. februára 2010 odmietnuté.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a dôvody, ktoré sťažovatelia vo svojich

sťažnostiach podrobne rozviedli, vyplýva, že sa napokon v podstate rovnako domáhali toho,

aby ústavný súd ich sťažnosti prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 23.9.2008

a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 26.3.2008 základné právo

sťažovateľa zakotvené v článku 20 ods. 1 a ods. 4, v článku 46 ods. 1 a v článku 48 ods. 1

a ods. 2 SR a právo na ochranu majetku zakotvené v článku I Protokolu č. 1

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na spravodlivé konanie

zakotvené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

porušené.

Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa

23.9.2008 a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 26.3. 2008 zrušuje

a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi (resp. sťažovateľke, pozn.) sa priznáva náhrada trov konania(...) “

Keďže sťažnosti sa týkali tých istých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu,

vecne a právne súviseli, plénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 26. mája 2010

veci sťažovateľov spojilo a určilo, že budú vedené v spoločnom konaní pod sp. zn.

.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z titulnej strany predmetných ústavných sťažností a najmä zo sťažnostných návrhov

(tzv. petitov) sťažností vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných

práv podľa a 4, a a 2 , práva podľa

dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 23. septembra 2008 a rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. marca 2008.

Sťažovatelia uvedené rozhodnutia všeobecných súdov napadli aj dovolaním, pričom

ich dovolania boli uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 18. februára 2010

odmietnuté. Sťažovatelia však najvyšší súd vo svojich ústavných sťažnostiach neoznačili za

účastníka konania pred ústavným súdom.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď

sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

).

neumožňuje zmeškanie uvedenej kogentnej lehoty odpustiť

(napr. ).

Zo sťažností je zrejmé, že tieto z hľadiska uplatnenej argumentácie smerujú

v skutočnosti aj proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 18. februára

2010, ktorým nebolo dovolaniu sťažovateľov vyhovené.

Napriek uvedeným rozhodujúcim skutočnostiam však sťažovatelia neoznačili za

účastníka konania najvyšší súd, ktorý rozhodol v poslednej inštancii, ale okresný a krajský

súd, a za predmet konania vymedzili porušenie označených základných práv okresným

súdom a krajským súdom.

Za uvedeného stavu treba považovať sťažnosti za oneskorene podané.

Keďže napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu

nadobudol právoplatnosť ešte v novembri 2008, sťažnosti doručené ústavnému súdu

27. apríla 2010 a 28. apríla 2010 boli podané dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej

lehoty.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010