Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/51/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii - v konkurze so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47243279, Sladovnícka 13, Trnava proti žalovaným: 1. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, H., zastúpená: JUDr. Dušan Slanina, advokát, Horné bašty 8943/25, Trnava, 2. N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, H., o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní 1 a 2 majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca (v procesnom postavení žalovaného) doručil tunajšiemu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 17.03.2011 vyjadrenie k žalobe žalovaných 1 a 2 (v procesnom postavení žalobcov) a zároveň vzájomný žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovaným 1 a 2 vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu - obytný dom - XXX b.j. na N. 9 v H., vchod č. X, súpisné č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXXX m2, k. ú. H., okres H., obec H., zapísaný na LV č.XXXXX, vydaný Správou katastra H., ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva (ďalej len "predmetný byt"), a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Okresný súd Trnava uznesením č.k. - 100 zo dňa 03.01.2011 vylúčil vzájomný žalobný návrh žalobcu na samostatné konanie, ktoré je vedené pod spisovou značkou . Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.03.2011.

3. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. -70 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik, dňa 12.12.2007 Okresný súd Trnava uznesením č.k. -823 rozhodol o výmene správcu a za nového správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Predchádzajúci správca zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX (pôvodne na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) - bytové domy na ulici B. XX - XX, B. XX, M. XX - XX, D. XX, T.H. 7, J.Z. XX - XX, N. X - XX a Y. XX v H. do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Dňa 26.11.2007 podal JUDr. Pohovej

- správca úpadcu TAZ, a.s. proti žalobcovi na Okresný súd Trnava žalobu o vylúčenie vecí (medzi ktoré patril aj predmetný byt) z konkurznej podstaty, dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava Rozsudkom č. -653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. -767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR

č. zo dňa 18.2.2010 a v spojení s Uznesením Ústavného súdu SR č. -19 zo dňa 1.7.2010, zamietol žalobu JUDr. Pohoveja z dôvodu, že nebolo preukázané právo spoločnosti TAZ, a.s. vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu majetku spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik; v konaní súdy zisťovali vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. k nehnuteľnostiam vo forme prejudiciálnej otázky. Žalovaná 1 a A. A. uzatvorili dňa 26.07.2004 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s., v tom čase zastúpená Správou mestského majetku H.) k predmetnému bytu. Spoločnosť TAZ, a.s. ako prenajímateľ odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo od spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik nasledovne: dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik, podľa ktorého predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravovala spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik s právom hospodárenia a ktorý bol vymedzený (určený) v rozhodnutí, podkladom ktorého bol privatizačný projekt (dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na Fond národného majetku SR (FNM), vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej FNM dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť; dňa 29.4.1992 vznikla spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s. (od 11.4.1995 zmena obchodného mena na TAZ SIPOX, a.s., od 2.6.1997 zmena obchodného mena na TAZ Trnava, a.s.), pričom zakladateľom spoločnosti bol FNM ktorý do základného imania vložil časť nehnuteľností privatizovaného podniku, keď predmetom vkladu mal byť aj byt žalovaných; dňa 15.9.2007 došlo k zániku spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. (výmaz spoločnosti z obchodného registra); dňa 1.2.1996 vznikla spoločnosť TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena na TAZ SIPOX spol. s r.o.). Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou medzi spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s. a spoločnosťou TAZ spol. s r.o. dňa 31.12.1996 došlo k prevodu nehnuteľností (vrátane bytu žalovaných) na spoločnosťou TAZ spol. s r.o. - dňa 2.4.1998 došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., pričom všetky práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) zrušenej spoločnosti prešli na jej právneho nástupcu; dňa 14.5.1998 vznikla obchodná spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena na TAZ, a.s.). Navyše v čase uzatvárania nových zmlúv zo strany Správy mestského majetku bol Okresným súdom Trnava, sp.zn. nariadený predbežným opatrením zákaz nakladania s bytovými domami, z obsahu ktorého vyplýva aj zákaz akýmkoľvek spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažovať, t.j. aj zriaďovať k nim práva tretích osôb - nájomcov; Správa mestského majetku si neoverila oprávnenie JUDr. Pohoveja v Zmluve o výkone správy špecifikovaným spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami - JUDr. Pohovej nebol oprávnený takýmto spôsobom nakladať s konkurznou podstatou (takýto postup nebol schválený v pláne speňažovania, JUDr. Pohovej nebol povinný uzatvoriť žiadnu nájomnú zmluvu s tretími osobami, predmetom ktorej by bol byt patriaci do konkurznej podstaty. V konaní sp.zn. bolo preukázané že nehnuteľnosti (t.j. ani byt) nepredstavovali majetok ktorý by bol v privatizačnom projekte žalobcu určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva FNM SR k bytu, a preto FNM SR nenadobudol vlastnícke právo k bytu; zároveň neexistoval žiaden iný nadobúdací právny titul v prospech FNM SR, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k bytu na FNM SR. Ak potom určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a nebol určený a schválený na privatizáciu, potom predmetom privatizácie nebol tento majetok, a následne tento majetok ani nebol (nemohol byť) predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej FNM SR a ak bol predmetom takýchto prevodov, sú tieto právne úkony sankcionované absolútnou neplatnosťou pre priamy rozpor s právnou zásadou "nemo plus juris ad alium transferre potest quam ipse habet", pretože právny predchodca putatívneho prenajímateľa spoločnosti TAZ SIPOX, a.s. nebol vlastníkom sporných nehnuteľností (nikdy sa ním nestal). V zmysle uvedenej zásady nemôže nikto na iného previesť viac práv než sám má. Žalovaná 1 a A. A. uzatvorili dňa 26.07.2004 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s., táto zmluva však z dôvodov uvedených vyššie trpí vadami, pre ktoré ju nemožno považovať za platnú. Domnelý prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s bytom tak, že byt mohol zaťažovať nájomnými alebo inými právnymi vzťahmi, nakoľko v čase uzatvárania nájomnej zmluvy (ani v čase pred a po) nebol vlastníkom a ani nemal práva odvodené od vlastníka. Nájomná zmluva je s poukazom na ako právny úkon odporujúci zákonu absolútne neplatná, keďže ju uzatvoril nevlastník (t.j. osoba ktorá k bytu nemohla platne zriadiť záväzkovo - právny vzťah), nakoľko na platnosť nájomnej zmluvy sa nedá usudzovať len s poukazom na vtedy existujúci zápis spoločnosti TAZ, a.s. na príslušnom LV, keďže táto skutočnosť zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu osobe na LV zapísanej, a ktorej opak bol preukázaný v súdnom konaní sp.zn. . Žalobca nie je ani

právnym predchodcom ani právnym nástupcom spoločnosti TAZ, a.s. Keďže žalovaní 1 a 2 užívajú byt bez právneho dôvodu, žalobca sa domáha vypratania bytu.

4. Žalovaní 1 a 2 k žalobe uviedli, že s ňou nesúhlasia, nakoľko v danej veci sa už pojednáva v konaní sp. zn. , kde sú priložené i dôkazové materiály a konanie ešte nie je ukončené. V uvedenom spise sa už nachádzajú listiny, ktoré budú pre posúdenie nároku vo veci vypratania nehnuteľnosti potrebné aj do tohto konania, pričom rovnakou zásadnou právnou otázkou v oboch konaniach je otázka existencie nájmu, ktorú bude súd riešiť ako otázku prejudiciálnu.

5. Žalovaná 1 prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe uviedla, že sám žalobca si musí byť vedomý, že tak ako v mnohých ďalších žalobách rovnakého základu je žaloba právne nedôvodná. Žalovaní so žalobou nesúhlasia z dôvodu, že sú riadnymi a zákonnými nájomcami predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy vzniknutej v konkludentnej forme a to prijatím prvej platby za nájomné a poskytnuté služby žalobcom, ktorú tento nevrátil. Žalovaní platili nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom vždy a včas pôvodne na účet TAZ, Sipox, a.s., neskôr na účet žalobcu. Platením a prijímaním platieb došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik nájomnej zmluvy v súlade s a nsl. . Základný predpoklad nedôvodnosti žaloby o vypratanie bytu je založený v odôvodnení rozsudku OS Trnava sp. zn. zo dňa 8.6.2017 a to v bodoch č. 37 (na pojednávaní právny zástupca uviedol, že sa jedná o preklep, správne má byť uvedený bod 31) - potvrdenie tam žalovaného zo dňa 4.8.2010 o príjme platieb za mesiace 11/2018 až 3/2009, č. 62 - či došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcami 1 a 2 a tam žalovaným, č. XX - súd dospel k záveru, že nájomná zmluva vznikla. Oboznámením sa s písomnými listinami oboch strán súd predbežnú otázku vyhodnotil tak, že žalobcovia l a 2 sú riadnymi a zákonnými nájomcami predmetného bytu, keď nájomný vzťah vznikol konkludentným spôsobom a že disponujú aktívnou vecnou legitimáciou. Z dôvodu, že súd v súlade so znením zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2020 vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise sp. zn. , je nepochybné, že súd len skonštatuje, že nájomný vzťah medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným vznikol a nepretržite trvá, keďže žalovaní 1 a 2 si svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu plnia. Na základe uvedeného žalovaná 1 navrhuje žalobu zamietnuť a žalovaného zaviazať k náhrade trov právneho zastúpenia.

6. Žalobca ako dôkazy označil a predložil uznesenie Okresného súdu Trnava č. -70 zo dňa 12.9.2007, uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. - 823 zo dňa 12.12.2007, výpis z Obchodného vestníka č. , rozsudok Okresného súdu Trnava č. -653 zo dňa 26.3.2008, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. -767 zo dňa 23.9.2008, oznámenie o vybavení podnetu Kc 111/08-17, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 18.2.2010, uznesenie Ústavného súdu SR č. -19 zo dňa 1.7.2010, plán speňaženia konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, Zmluvu o výkone správy, výpoveď nájmu bytu z 9.12.2020.

7. Žalovaní ako dôkazy označili a predložili sobášny list. Žalovaná 1 navrhla vykonať dokazovanie oboznámením s obsahom odôvodnenia rozsudku sp. zn. v častiach týkajúcich sa vzniku a existencie nájomného vzťahu ako listinného dôkazu, odseky 31, 62, 63.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, vyjadreniami právnych zástupcov, žalobcu a žalovaných 1 a 2 na pojednávaní, oboznámením s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu, obsahom rozsudku tunajšieho súdu č.k.

- 374 zo dňa 08.06.2017, ako aj ostatnom obsahu spisového materiálu a zistil nasledovaný skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaná uviedol, že žalobca zotrváva na žalobe formou vzájomného návrhu. Žalovaní užívajú byt bez právneho titulu a to z toho dôvodu, že nájomná zmluva žalovaných z 26.7.2004 je uzatvorená s nevlastníkom, so spoločnosťou TAZ a.s., ktorá nebola nikdy vlastníkom predmetného bytu. Toto bolo potvrdené súdmi, rozhodnutia sú uvedené v žalobe. Byt je vo vlastníctve úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p., zapísaný v súpise majetku, jediný kto mohol uzatvoriť nájomnú zmluvu je žalobca. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými nikdy neprišlo, nemožno hovoriť ani o konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluve, a to z dôvodu, že žalobca nikdy neodovzdal predmetný byt žalovaným, nikdy o nájme so žalovanými nerokoval a keďže sa jedná o byt, ktorý je v konkurze, musel by byť v zmysle zákona o konkurze na uzatvorenie dlhodobého nájmu udelený správcovi konkurznej podstaty pokyn veriteľského výboru. Z týchto skutočností vyplýva, že žalobca nikdy neuzavrel zmluvu, nemohol uzatvoriť zmluvu a ani sa nechystal uzatvoriť zmluvu.

Žalobca nesúhlasí s konkludentnou nájomnou zmluvou uzavretou so správcom a odkazuje na predošlé vyjadrenia. Ak by protistrana túto nájomnú zmluvu považovala za platnú a riadne uzavretú, žalobca doručuje súdu a žalovaným Výpoveď z nájmu bytu. Táto výpoveď bude žalovaným doručená aj poštou, ale bola doručená dnes cestou súdu a to z dôvodu, že nájomcovia si riadne neplatili nájom, všetko je uvedené v predmetnom návrhu. Z vyjadrení žalovaných vyplýva, že uhrádzali nájomné vo výške 25,91 eur, kedy z listinných dokumentov, ktoré boli určené na vyčíslenie výšky nájmu vyplýva, že minimálne od roku 2007, konkrétne 1.9.2007 mali žalovaní platiť nájom vo výške 79,71 eur. Žalobca pre účel výpovede nájmu bytu skúmal obdobie od roku 2015 do súčasnosti, kedy mal preukázané, že žalovaní uhrádzali nájom 25,91 eur a za sledované obdobie január 2015 až november 2020 došlo k omeškaniu s platením nájomného v celkovej sume 3.918,80 eur. Výpoveď z nájmu bytu dáva žalobca z opatrnosti, ak by bola nájomná zmluva uzavretá konkludentne.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava žaloby. Svoju argumentáciu doplnil o tvrdenia, že nájomná zmluva z roku 2004 uzatvorená medzi TAZ a.s. a žalovanými je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou aj z dôvodov, že na uzatvorenie tejto zmluvy nebol SKP TAZ a.s. oprávnený, konal v priamom rozpore so o konkurze a vyrovnaní, pričom v rozpore so schváleným plánom speňaženia uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovanými a v rozpore s opatrením Krajského súdu Bratislava. Správu bytu v danom čase vykonávala Správa mestského majetku H., ktorá nebola oprávnená na uzatvorenie nových nájomných zmlúv, iba po predchádzajúcom písomnom súhlase, ako vyplýva z č.l. 2.2 Zmluvy o výkone správy. Účelom konkurzného konania je speňaženie majetku, z čo možno najvyšším výťažkom. Táto definícia je uvedená v o konkurzne a reštrukturalizácii a ako správca je žalobca povinný na druhej strane rešpektovať nájomné zmluvy, taktiež je povinný prevádzať byty nájomcom š.p. za ceny zostatkové v súlade s platnými ustanoveniami o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom do súčasnosti takto vykonával pri 320 nájomných zmluvách. V danom prípade k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu za cenu zostatkovú nemôže dôjsť, nakoľko nájomný vzťah založený zmluvou z r. 2004 medzi TAZ a.s. a žalovanými neuznáva z dôvodu uvedených vo vyjadrení, ako aj na dnešnom pojednávaní. TAZ a.s. nikdy nebola vlastníkom, o predmetné byty sa viedli dlhoročné spory počnúc rokom 1999. K určeniu zostatkovej ceny žalovaní ako sporný nájomcovia sa nemohli dostať ani v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy do postavenia osoby oprávnenej na kúpu bytu za cenu zostatkovú, pretože TAZ a.s., s ktorou uzatvorili zmluvu nie je povinnou osobou uvedenou v zák. o vlastníctve bytov. Povinnou osobou je iba TAZ š.p. Túto povinnosť má však iba voči nájomcov š.p., z ktorými uzatvoril zmluvu.

11. Právny zástupca žalovanej 1 na pojednávaní uviedol, že predmetom konania je vypratanie bytu, nie výpoveď z nájmu bytu. Teraz odovzdaná výpoveď z nájmu bytu potvrdzuje, že nájom vznikol a existuje, žalovaní sú teda nájomcami bytu. Právny zástupca žiada, aby súd posudzoval nie túto výpoveď, ale túto listinu. Žalobca fakticky uznáva, že žalovaní sú nájomcami bytu, toto bude predmetom osobitného konania. Pridržiava sa písomného vyjadrenia zo 6.12.2020, žaloba je absolútne nedôvodná. Je nepochybné, že túto nedôvodnosť si žalobca uvedomuje nielen dňom právoplatnosti rozhodnutia konania sp. zn. , v ktorom bolo uzavreté, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne a to najneskôr 20.11.2008. V tomto konaní mal súd za preukázané, že konania žalobcu smerom k žalovaným a úkony žalovaných voči žalobcovi vo vzťahu k bytu, ktorý pôvodne užívali ako riadni nájomcovia na základe písomnej nájomnej zmluvy z roku 2004 uzavretej s TAZ, a.s. v likvidácii v dobrej viere a stali sa základom a právnym titulom pre vznik nájomnej zmluvy konkludentne. Je dôvodné sa domnievať, že na základe právoplatného rozhodnutia v konaní sp. zn. mal žalobca túto žalobu zobrať späť po 30.7.2018, ak nie už po rozhodnutí 9.6.2013. Ako príklad uviedol zástupca konanie sp. zn. , kde bolo predmetom takisto vypratanie bytu. Aj keď možno rozumie 67 podaným žalobám na vypratanie z roku 2011, mal žalobca diferencovať jednotlivé prípady na základe už prebiehajúcej rozhodovacej činnosti súdov v jednotlivých konaniach. Právny zástupca navrhuje vykonať dokazovanie oboznámením s obsahom odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku v častiach týkajúcich sa vzniku existencie nájomného vzťahu ako listinného dôkazu a to body č. 31, 62,63 z odôvodnenia rozsudku. V písomnom podaní bol uvedený bod č. 37, ale jedná sa o preklep. V konaní sp. zn. , v ktorom vystupovala žalobkyňa M.. O. O., predtým M.. W. A., kde bola žalovaná V. B. na zaplatenie 244,63 eur s prísl., sú platby za užívanie bytu, do ktorého konania vstúpil správca konkurznej podstaty Ing. Mgr. Korytár ako vedľajší účastník na strane žalovanej, kde si nárokoval sumu 244,63 eur vo svoj prospech, v prospech TAZ, š.p. v likvidácii. Jeho vstup do konania jednoznačne preukazuje, že jeho nároky patria jemu a nie M.. O.. Teda v roku 2012 vedel, že vzťah medzi žalovanými a ním je daný. Súd mu vtedy povolil vstup do konania, vstúpil na stranu žalovanej pre jeho prospech.

12. Žalovaná 1 na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s vyprataním bytu. Žalovaní predmetný byt nadobudli tak, že žalovaná 1 s bývalým manželom A. A. uzavreli s W. C. dohodu o výmene bytov. Jej manželstvo bolo s A. A. rozvedené a s novým manželom - žalovaným 2 uzavreli dňa 23.5.2009 manželstvo. Platby má riadne zaplatené, má k tomu dôkaz z bankového účtu aj od pani správkyne.

13. Žalovaný v 2. rade na pojednávaná uviedol, so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Existenciu nájomnej zmluvy riešil súd v konaní o nahradenie prejavu vôle, v odôvodnení bolo konštatované, že nájomná zmluva je platná, vznikla konkludentne tým, že sa žalovaný správal k žalobcom ako k nájomníkom a poberal nájomné, na ktoré ich sám vyzval listom z roku 2011. Pri vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený nevýslovne konaním tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosť o tom, akú vôľu chcel tento subjekt prejaviť, napr. začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Súd dospel k záveru, že najneskôr 28.1.2010 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu. Žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalobca prijímal platby nájomného od žalovaných od novembra 2008, čo potvrdil listom zo 4.8.2010 adresovaným žalovaným. Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ustanovení a nasl. a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ necháva vec nájomcovi do užívania za odplatu. nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. nepredpisuje čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu. Súd dospel k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 žalobca vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne žalovaný oznámil číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalobca rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od novembra 2008 poberal od žalovaných riadne platené nájomné. Žalobca komunikoval so žalovanými ako s nájomcami, čo svedčí o tom, že žalovaný si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohol tieto úkony vykladať tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Aj z rozhodnutí NS SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Poukazujeme na rozhodnutie NS SR vo veci , kde súd konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť ( ). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. Pokiaľ žalobca po dobu dva a pol roka od 20.11.2008 do 2.2.2011, kedy bol zo strany žalobcu podaný vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľnosti, pristupoval k žalovaným ako k nájomcom, ich postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platili a on tieto platby prijímal ako aj z jeho vystupovania bola zjavná vôľa, aby využívali byt za odplatu. Je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov výkladu vôle prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet žalobcu. To, že podľa žalobcu nemá právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy. O tomto nemohol mať nájomca vedomosť a zákon o konkurze s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu. Žalovaný 2 žiada oboznámiť listinné dôkazy zo spisu sp. zn. , ktoré súdu označí do ďalšieho pojednávania.

14. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. - 374 zo dňa 08.06.2017 vyplýva, že žalovaní 1 a 2 sa v procesnom postavení žalobcov 1 a 2 domáhali voči žalobcovi v procesnom postavení žalovaného nahradenia prejavu vôle žalovaného tak, že tento ako predávajúci uzatvára so žalobcami 1 a 2 Zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu v znení uvedenom v žalobe za kúpnu cenu vo výške 687,77 eur, ktorá je v súlade s ust. , a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozsudkom súd žalobu žalobcov 1 a 2 zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Z odseku 31 odôvodnenia vyplýva, že Z potvrdenia žalovaného zo dňa 04.08.2010 adresovaného žalobkyni 1 vyplýva, že žalovaný ako vlastník predmetného bytu potvrdzuje príjem platieb zasielaných mesačne za nájom a služby za obdobie november 2008 až marec 2009. Z odseku 62 odôvodnenia vyplýva, že súd riešil ako ďalšiu otázku v prejednávanej veci, či došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným k predmetnému bytu. Nájomné za užívanie bytu žalobcovia 1 a 2 platili. Žalovaný žalobcov vyzval listom z roku 2011 na uhrádzanie nájomného žalovanému. Zároveň žalovaný oznámeniami zo dňa 03.03.2009 a 20.04.2009 v ďalšom so žalobcami konal ako s nájomcami predmetného bytu. Taktiež žalovaný vykonal dňa 28.01.2010

obhliadku predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomne ani ústne nájomná zmluva k predmetnému bytu, čo nebolo v konaní sporné. Neexistencia písomnej i ústnej formy nájomnej zmluvy sama o sebe v zmysle ustanovenia nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu, preto súd zisťoval, či neboli splnené podmienky pre vznik práva nájmu bytu konkludentne podľa . Pri vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, konaním, tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Súd dospel k záveru, že najneskôr 28.01.2010 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalovaný prijímal platby nájomného od žalobcov už od novembra 2008, čo potvrdil listom zo dňa 04.08.2010 adresovaným žalobkyni 1. Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. a nasl. a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia , prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu. Súd dospel teda k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 žalovaný vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne oznámil žalobcom číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalovaný rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od novembra 2008 poberal od žalobcov riadne platené nájomné. Žalovaný komunikoval so žalobcami ako s nájomcami, čo svedčí o tom, že žalobca si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohol tieto úkony vykladať tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. , kde súd konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť ( ). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. Pokiaľ žalovaný po dobu dva a pol roka (20.11.2008 - 02.02.2011 - kedy bol zo strany žalovaného podaný vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľnosti) pristupoval k žalobcom ako k nájomcom, ich postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platili a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užívali za odplatu (neboli im doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, ich užívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet žalovaného (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred určený účet boli žalobcovia priamo žalovaným vyzvaný, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu). To, že podľa tvrdení žalovaného nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohol mať nájomca vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu). Z odseku 63 odôvodnenia vyplýva hoci súd dospel k záveru, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne, a to najneskôr dňa 20.11.2008, uvedené bez ďalšieho nepostačuje pre vznik nároku žalobcov na odkúpenie bytu za regulovanú cenu v zmysle v spojení s a nasl. . Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcov 1 a 2 rozsudkom č.k. - 418 zo dňa 30.07.2018 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

15. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

18. Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

19. Podľa nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

20. Podľa ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

21. Podľa , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

22. Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

23. Podľa , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

24. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa , ods. 1 a ods. 3 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

26. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

28. Podľa , súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

29. Predmetom konania je vypratanie predmetného bytu z dôvodu, že žalovaní 1 a 2 ho užívajú bez právneho dôvodu.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 26.07.2004 uzatvorili žalovaná 1 a jej bývalý manžel A. A. ako nájomcovia a spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii ako prenajímateľ nájomnú zmluvu k predmetnému bytu. Manželstvo žalovanej 1 a A. A. bolo rozvedené a tento sa práva nájmu vzdal. Podľa sobášneho listu (č.l. 78) žalovaná 1 uzavrela so žalovaným 2 dňa XX.XX.XXXX manželstvo, čím žalovaným 1 a 2 vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Uvedené skutkové tvrdenia boli v konaní nesporné, preto ich súd považoval za preukázané.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -70 zo dňa 12.09.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2007, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička (č.l. 7). Z uznesenia Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.12.2007 č.k. -823, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2008, mal súd preukázané, že Mgr. Peter Ondreička bol odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty a súd ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty Mgr. Ing. Pavla Korytára, so sídlom Františkánska 30, Trnava (č.l. 12). Súd z obchodného vestníka, konkurzy a reštrukturalizácie, čiastka OV 206B/2007, zistil, že predmetný byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze (č.l. 15).

32. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -653 zo dňa 26.3.2008 (č.l. 17), potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -767 zo dňa 23.09.2008 (č.l. 24) mal súd preukázané, že žalobca JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii IČO: 36 227 803, Coburgova 84, Trnava sa voči žalovanému Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, domáhal vylúčenia vecí (vrátane predmetného bytu) z konkurznej podstaty. Prvostupňový súd rozsudkom žalobu zamietol a v odôvodnení uviedol, že: „Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje, nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na Fond národného majetku a následne na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol." Najvyšší súd SR uznesením č.k. zo dňa 18.02.2010 (č.l. 51) dovolanie žalobcu a vedľajšieho účastníka odmietol. Ústavný súd SR uznesením č.k. -19 zo dňa 01.07.2010 (č.l. 55) sťažnosť žalobcu a vedľajšieho účastníka odmietol. V uvedenom konaní súd ako prejudiciálnu otázku riešil určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (aj predmetnému bytu) a JUDr. Dušan Pohovej nepreukázal, že spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

33. Z uvedených súdnych rozhodnutí mal súd preukázané, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom, boli v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.07.2004, Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok to bol správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. bolo rozsudkom č.k. -653 z 26.03.2008 právoplatne rozhodnuté, že predmetný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze), čo znamená, že obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii uzavrela zmluvu o nájme bytu so žalovanou 1 a jej manželom, je takýto právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii dala do nájmu predmetný byt žalovanej 1 a jej manželovi, ktorý byt v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu nevlastnila, nemohla teda previesť viac práv, ako mala v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu, a preto je zmluva o nájme bytu od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o nájme bytu je podľa neplatná, nakoľko nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje.

34. Súd ako ďalšiu otázku v prejednávanej veci riešil, či došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými 1 a 2 konkludentným spôsobom.

35. Žalovaní 1 a 2 tvrdili, že nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovanými 1 a 2 vznikla konkludentne tým, že sa žalobca správal k žalovaným ako k nájomníkom a poberal nájomné, na ktoré ich sám vyzval

listom z roku 2011, žalobca prijímal platby nájomného od žalovaných od novembra 2008, čo potvrdil listom zo 4.8.2010 adresovaným žalovaným. Najneskôr 28.1.2010 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Najneskôr od 20.11.2008 žalobca vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne žalobca oznámil číslo účtu, na ktorý majú žalovaní poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalobca rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od novembra 2008 poberal od žalovaných riadne platené nájomné. Žalobca komunikoval so žalovanými ako s nájomcami, čo svedčí o tom, že žalovaní si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohli tieto úkony vykladať tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Pokiaľ žalobca po dobu dva a pol roka od 20.11.2008 do 2.2.2011, kedy bol zo strany žalobcu podaný vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľnosti, pristupoval k žalovaným ako k nájomcom, ich postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platili a on tieto platby prijímal ako aj z jeho vystupovania bola zjavná vôľa, aby využívali byt za odplatu. Žalovaní poukázali, že existenciu nájomnej zmluvy riešil súd v konaní o nahradenie prejavu vôle sp.zn. , v odôvodnení rozsudku bolo konštatované, že nájomná zmluva je platná, vznikla konkludentne. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz označili rozsudok č.k. - 374 zo dňa 08.06.2017.

36. Žalobca poprel, že nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá konkludentne a to z dôvodu, že žalobca predmetný byt žalovaným neodovzdal, nikdy s nimi nerokoval a nebol mu udelený pokyn veriteľského výboru na uzavretie nájomnej zmluvy.

37. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. - 374 zo dňa 08.06.2017 mal súd preukázané, že žalobca prijímal platby nájomného od žalovaných už od novembra 2008, čo potvrdil listom zo dňa 04.08.2010 adresovaným žalovanej 1, žalobca oznámeniami zo dňa 03.03.2009 a 20.04.2009 so žalovanými konal ako s nájomcami predmetného bytu, žalobca vykonal dňa 28.01.2010 obhliadku predmetného bytu, žalobca vyzval žalobcov listom z roku 2011 na uhrádzanie nájomného žalobcovi.

38. Pri vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, konaním, tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy.

39. Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. a nasl. a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia , prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu.

40. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 (od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod spisovou značkou ) žalobca vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Najneskôr dňa 28.01.2010 po obhliadke bytu žalobcom bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalobca prijímal platby nájomného od žalovaných už od novembra 2008, čo potvrdil listom zo dňa 04.08.2010 adresovaným žalobkyni 1. Skutočnosť, že sám žalobca oznámil žalovaným číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalobca rešpektoval pokojný stav s v konaní bolo nesporným, že od novembra 2008 poberal od žalovaných nájomné. Žalobca komunikoval so žalovanými ako s nájomcami, čo svedčí o tom, že žalovaní si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohli tieto úkony vykladať tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu.

41. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. , kde súd konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť ( ). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu.

42. Pokiaľ teda žalobca po dobu dva a pol roka (20.11.2008 - 02.02.2011 - kedy bol zo strany žalobcu podaný vzájomný žalobný návrh na vypratanie nehnuteľnosti) pristupoval k žalovaným 1 a 2 ako k nájomcom, ich postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platili a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užívali za odplatu (neboli im doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, ich užívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet žalobcu (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred určený účet boli žalovaní priamo žalobcom vyzvaný, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu).

43. To, že podľa tvrdení žalobcu nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nespôsobuje neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohli mať nájomcovia vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii a ani iný zákon s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).

44. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, keď vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že medzi žalobcom a žalovanými 1 a 2 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne najneskôr dňom, kedy medzi účastníkmi konania bola obhliadkou predmetného bytu vyriešená jedna z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenie bytu, rozsahu jeho užívania, keď ďalšia podstatná náležitosť nájomnej zmluvy a to výška nájomného a preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu bola medzi účastníkmi konania vyriešená skôr, a to ich platením na základe výzvy žalobcu na jeho účty vo výške akceptovanej dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania tak došlo k dohode o podstatných náležitostiach novej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko doba nájmu nebola medzi účastníkmi nájomnej zmluvy dohodnutá.

45. Tvrdenia žalobcu, že žalovaní v období január 2015 až november 2020 neplatili nájomné v riadnej výške bolo vo vzťahu k predmetu tohto konania irelevantné, nakoľko súd dospel k záveru, že najneskôr dňa 28.01.2010 vznikla nájomná zmluva konkludentne, preto neplatenie nájomného nájomcami neskôr v ďalšom období už vplyv na jej uzavretie nemalo a mohlo byť len dôvodom na uplatnenie iných práv prenajímateľa, napr. výpoveď z nájmu bytu tak, ako to žalobca urobil dňa 10.12.2020, kedy žalovaným 1 a 2 doručil výpoveď z nájmu bytu z 9.12.2020 z titulu nedoplatkov na nájomnom, čím sám žalobca nakoniec potvrdil existujúci nájomný vzťah so žalovanými 1 a 2.

46. Súd poznamenáva, že žalobca nepožiadal o pripustenie čiastočnej zmeny skutkového základu tak, že žalovaní 1 a 2 sú povinní vypratať predmetný byt z dôvodu platne doručenej výpovede z nájmu bytu zo dňa 09.12.2020, preto bol predmetom konania pôvodný žalobný návrh na vypratanie predmetného bytu z dôvodu, že žalovaní ho užívajú bez právneho dôvodu.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobný návrh ako neopodstatnený zamietol, nakoľko žalovaní 1 a 2 užívajú predmetný byt na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy so žalobcom, preto vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval žalobný návrh žalobcu na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovenia za dôvodný.

48. Podľa (ďalej len "") súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žalovaní 1 a 2, ktorí mali v konaní plný úspech, nakoľko súd žalobu zamietol, majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.