Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/266/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci navrhovateľov 1/ F. B., bývajúcej v K.č. X., 2./ P. B., bývajúceho v K.č. X.,

oboch zastúpených JUDr. T. S., advokátom v T., N.č. X., proti odporkyni O.P., P. č. X.,

zastúpenej JUDr. D. S., advokátom v T., B.č. X., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu

bytu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov

1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2007, sp. zn. z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. júna 2006 č.k. -45 určil, že

výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27.10.2005, č.j. 525/10/2005, ktorou O. P. vypovedala nájom 2

-izbového bytu č. 1/69-prízemie v P., je neplatná. Odporkyňu zaviazal zaplatiť

navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 7 272 Sk do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami

685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 687 ods. 1, § 710 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. c/, § 711 ods. 2 a §

711 ods. 1 . Ako predbežnú otázku skúmal, či došlo medzi

účastníkmi konania k vzniku nájomného vzťahu podľa ustanovení § 685 a nasledujúcich

, a to najmä vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy.

Vychádzal z toho, že písomná forma nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy a

preto ani nedostatok písomnej formy nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť.

Navrhovatelia síce odporkyňou predložený písomný návrh nájomnej zmluvy nepodpísali,

konkludentne však s týmito podmienkami prejavili súhlas tým, že platili dohodnuté

nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu (platby za elektrickú energiu). Domáhali sa

tiež vydania kľúčov od predmetného bytu, čo im však bolo zo strany zástupcu odporkyne

nedôvodne odmietnuté. Postup zástupcu odporkyne, ktorý podmieňoval vydanie kľúčov

od bytu podpísaním návrhu nájomnej zmluvy nemá podľa prvostupňového súdu žiadnu

oporu v zákone a odporkyňa týmto konaním porušila povinnosť prenajímateľa

vyplývajúcu z nájomného vzťahu v zmysle . Na

základe týchto skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že došlo k vzniku nájomného

vzťahu. Následne sa zaoberal náležitosťami výpovede a skutkovými dôvodmi uvedenými

v tejto výpovedi. Výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. c/

nepovažoval za daný z dôvodu, že sama odporkyňa zapríčinila

vzniknutý stav. U výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. h/

konštatoval, že nakoľko novelou č. v čase dania

výpovede už toto zákonné ustanovenie nebolo platné a preto nebolo ani možné dať

výpoveď z nájmu bytu z tohto dôvodu. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol

podľa ustanovenia § 142 ods. 1O.s.p

Krajský súd v Trnave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 26. marca 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľov zamietol.

Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd po doplnení dokazovania

výsluchom účastníkov konania dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne právne

posúdil predbežnú otázku, týkajúcu sa vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania,

keď dospel k záveru, že nájomná zmluva bola uzavretá konkludentne, a to tým, že

navrhovatelia platili dohodnuté nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Súd prvého stupňa

však bližšie neuviedol, kedy navrhovatelia 1/, 2/ konkludentne prejavili súhlas s písomným

návrhom nájomnej zmluvy odporkyne. Poukázal na tú skutočnosť, že nájomnú zmluvu bytu

vymedzuje ustanovenie , ktoré stanovuje podstatné

náležitosti nájomnej zmluvy, t.j. prenechanie bytu do užívania, a to buď na dobu určitú alebo

neurčitú a prenechanie bytu za úplatu tzv. nájom, ktorý je cenou užívania bytu. Obsah nájomnej

zmluvy je bližšie konkretizovaný v , ktorým sa upresňujú

niektoré ďalšie podstatné náležitosti nájomnej zmluvy vrátane náležitostí, ktoré umožňujú

identifikáciu bytu. Účastníci konania sa zhodli na tom, že neexistuje písomná nájomná

zmluva. Navrhovatelia 1/, 2/ v konaní tvrdili, že takýto návrh písomnej zmluvy dostali od

odporkyne, avšak ho nepodpísali. Podľa názoru ich právneho zástupcu bola nájomná zmluva

uzatvorená konkludentným spôsobom tým, že navrhovatelia 1/, 2/ začali uhrádzať nájomné za

užívanie predmetného bytu. K otázke vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania

sa vyjadrovala aj odporkyňa rozporne. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.6.2006

tvrdila, že nebola uzavretá nájomná zmluva a bolo potrebné vyhotoviť zápisnicu o obsahu

nájomnej zmluvy, čo v danom prípade nebolo vykonané a podľa nej vznikol nájomný vzťah

k predmetnému bytu, keď bližšie sa k okolnostiam vzniku tohto nájomného vzťahu

nevyjadrovala. Inak by nebolo možné dať výpoveď z predmetného bytu. Odvolací súd

poukázal na to, že táto otázka pre odporkyňu nebola týmto spôsobom vyriešená zo začiatku,

nakoľko viedla konanie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , v ktorej

vystupovala O. P. ako navrhovateľ proti F. B. a P. B. ako odporcom 1/, 2/, kde predmetom

konania bola určovacia žaloba na uzatvorenie nájomnej zmluvy a nahradenie vôle odporcov.

Konanie bolo uznesením zo dňa 20.9.2006 zastavené, nakoľko O. P. zobrala túto žalobu späť.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom o vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi

konkludentným spôsobom. Poukázal na to, že prejav vôle môže byť vyjadrený

nevýslovne, tzn. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje

pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva

zo zmluvy. Úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho

vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k

ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. Navrhovatelia 1/, 2/ tvrdili, že na jednej strane

nájomná zmluva vznikla konkludentným spôsobom tým, že si začali plniť povinnosti z tejto

nájomnej zmluvy a platili nájomné, avšak vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom výslovne

uviedli, že nesúhlasili s obsahom tejto nájomnej zmluvy a mali k obsahu nájomnej zmluvy

podstatné výhrady. Odvolací súd vychádzal zo zákonných ustanovení týkajúcich sa prijatia

návrhu na uzavretie zmluvy, podľa ktorých je potrebné, aby došlo k súhlasu s celým

obsahom zmluvy, teda s úplným prijatím návrhu, pretože inak zmluva nevznikne. Z výpovede

navrhovateľov 1/, 2/ pred odvolacím súdom je však nepochybné, že títo nesúhlasili s

písomným návrhom odporcu na uzavretie zmluvy, ktorý dostali dňa 20.9.2002. Bezvýhradne

ho neprijali, teda nedošlo k úplnému prijatiu návrhu. Sama táto skutočnosť spôsobila, že

nájomná zmluva nevznikla. Poukázal aj na to, že ak prijatie návrhu nebolo urobené

bezpodmienečne, považuje sa to za odmietnutie návrhu. Navyše podľa písomného návrhu na

uzavretie zmluvy nájomné bolo splatné do 25 dňa bežného mesiaca a prvá platba nájomného

bola až dňa 29.10.2002. Odvolací súd preto ustálil, že nedošlo k platnému vzniku nájomného

vzťahu medzi účastníkmi konania, a tam, kde niet nájomného vzťahu nemôže dôjsť ani k

výpovedi. O trovách konania rozhodol podľa , keď dôvody hodné osobitného

zreteľa ustálil v tom, že navrhovateľom bola doručená výpoveď z nájmu bytu a predmetné

konanie viedli za účelom jej neplatnosti s tým, že zákon im takýto postup umožňoval a

nemali iný právny prostriedok ako sa brániť proti výpovedi z nájmu bytu.

Proti tomuto rozsudku podali dňa 11.6.2007 s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1

dovolanie navrhovatelia 1/, 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietali, že predmetom konania nebolo posúdenie platnosti alebo neplatnosti nájomnej

zmluvy, pretože jej platnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Predmetný byt im bol

odporkyňou pridelený ako náhradný byt za iný byt. Do bytu im boli hneď po jeho pridelení

exekučne presťahované veci z ich pôvodného bytu. Pokiaľ mali výhrady, týkali sa

nerelevantných skutočností a spôsobu, akým sa toto všetko realizovalo. Keďže ich námietky

voči bytu v rámci exekučného konania neobstáli, po presťahovaní vecí začali platiť nájomné

vo výške 1 791 Sk mesačne. Teda v takej výške, v akej boli vyrubené, oznámené v nájomnej

zmluve z 13.9.2002, ktorú ale nepodpísali. Celkovo od júna 2002 do marca 2007 zaplatili

sumu 110 907 Sk. Poukazovali na tú skutočnosť, že zákon nepredpisuje pre nájomnú zmluvu

písomnú formu. Jej nedostatok nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Pokiaľ aj oni

odmietli podpísať písomné vyhotovenie nájomnej zmluvy zo dňa 13.9.2002, neznamená to

automaticky, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Nesporné bolo, že byt nakoniec

akceptovali aj s nedostatkami, začali platiť nájomné a domáhali sa kľúčov od predmetného

bytu. Nájomný vzťah (zmluva k predmetnému bytu) bola uzavretá najneskôr momentom, keď

začali platiť nájomné. Platením nájomného nastala z ich strany jednoznačná

a nespochybniteľná akceptácia bytu, ktorý im bol v rámci bytovej náhrady zabezpečený a boli

vyriešené všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy tak, ako ich má zákon na mysli.

Akékoľvek podmieňovanie vydania kľúčov od sporného bytu odporkyňou podpísaním

písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy predstavuje zo strany odporkyne protiprávne

konanie v rozpore s .

Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť pre jeho

nepochybne správne vecné a právne odôvodnenie. Poukázala na tú skutočnosť, že

navrhovatelia 1/, 2/ svojim prístupom k pridelenému náhradnému bytu neprejavili žiadne

znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentným

spôsobom. V odvolacom konaní svojimi výpoveďami potvrdili, že s prideleným bytom

nesúhlasia, majú k nemu výhrady. Nie je tiež pravdou, že by pravidelne mesačne platili

nájomné za byt. Výpoveď z nájmu bytu bola odporkyňou daná v domnienke, že išlo o byt

poskytnutý ako bytová náhrada za byt, ktorí boli navrhovatelia 1/, 2/ povinní vypratať. Ona

vychádzala z toho, že byt bol poskytnutý formou nájmu a nie z titulu uzavretej nájomnej

zmluvy. Nesúhlasila s názorom navrhovateľov 1/, 2/ o konkludentnom uzavretí nájomnej

zmluvy platením nájomného. Poukázala aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia platili nájomné

nepravidelne. Svojim prístupom k pridelenému bytu neprejavili žiadne znaky, ktoré by

nasvedčovali tomu, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom. Za

takéhoto stavu preto nie je možné konštatovať vznik nájomnej zmluvy konkludentne, keďže

nedošlo k dohode o jej podstatných zákonných náležitostiach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

v tejto časti napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ods. l ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia v znení do 1. júla 2007 (ďalej len ), podľa

ktorého je s poukazom na ustanovenie potrebné vec právne

posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolatelia obsahovo vymedzili

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolatelia ani vo svojom dovolaní nenamietali, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Uvedená vada konania však dovolacím súdom nebola zistená.

Z obsahu dovolania navrhovateľov 1/, 2/ vyplýva, že títo ako dovolací dôvod

uplatňujú ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi ( ).

Podľa je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú.

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo

iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1

).

Z ustanovenia vyplýva, že nájom bytu vzniká

nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania,

a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje

aj popis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ustanovenia nájomná zmluva musí

obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za

plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by obsahovať aj opis

príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej

obsahu zápisnica.

V danom prípade odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že medzi

účastníkmi konania nedošlo k vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu. Vyriešenie

otázky existencie tohto nájomného vzťahu odvolací súd správne posudzoval ako otázku

predbežnú v zmysle z dôvodu, že jej vyriešenie bolo základným

predpokladom rozhodovania o návrhu navrhovateľov 1/, 2/ na určenie neplatnosti výpovede

z nájmu bytu. Takýmto postupom odvolací súd neporušil žiadne ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku, tak ako to v dovolaní navrhovatelia 1/, 2/ namietajú. Len ak by bolo o tejto

otázke už prvšie právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi,

bol by súd týmto prvším rozhodnutím viazaný vzhľadom na ustanovenie ,

Vzhľadom k tej skutočnosti, že neexistuje písomná forma nájomnej zmluvy, ktorá

skutočnosť však sama osebe v zmysle nespôsobuje jej

neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu bytu, odvolací súd správne skúmal, či k jeho

vzniku neprišlo konkludentným spôsobom. Dospel k správnemu právnemu záveru

spočívajúcemu v tom, že k vzniku nájmu sporného bytu nedošlo ani konkludentným

spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že hoci nedostatok

písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce

k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť

o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť ( ). Záver

o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že

tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na

strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu (nájomcov).

Dovolací súd sa stotožňuje so závermi odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru o tom,

že neboli splnené podmienky pre vznik práva nájmu predmetného bytu konkludentne podľa

ustanovenia . Platenie nájomného navrhovateľmi 1/, 2/

samo osebe ešte neznamená, že došlo k vzniku nájmu bytu.

Námietky navrhovateľov 1/, 2/ uvádzané v dovolaní považuje preto dovolací súd za

právne irelevantné a v podrobnostiach odkazuje na dôvody, obsiahnuté v podrobnom

odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

K námietkam dovolateľov spochybňujúcim správnosť skutkových záverov

odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle

tieto nemôžu byť sami osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším odvolaním“,

ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných (, ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213

). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať

akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho

dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na

rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľom 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej napriek tomu náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože nepodala návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: