Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 33 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)0b2/380048.975f90.pdf
PDF · 121.81 KB
No categories available
5Cdo/266/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,
v právnej veci navrhovateľov 1/ F. B., bývajúcej v K.č. X., 2./ P. B., bývajúceho v K.č. X.,
oboch zastúpených JUDr. T. S., advokátom v T., N.č. X., proti odporkyni O.P., P. č. X.,
zastúpenej JUDr. D. S., advokátom v T., B.č. X., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu
bytu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18 C 11/2006, o dovolaní navrhovateľov
1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2007, sp. zn. 23 Co 298/06, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2007, sp. zn. 23 Co 298/06 z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. júna 2006 č.k. 18 C 11/2006-45 určil, že
výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27.10.2005, č.j. 525/10/2005, ktorou O. P. vypovedala nájom 2
-izbového bytu č. 1/69-prízemie v P., je neplatná. Odporkyňu zaviazal zaplatiť
navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 7 272 Sk do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 687 ods. 1, § 710 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. c/, § 711 ods. 2 a §
711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako predbežnú otázku skúmal, či došlo medzi
účastníkmi konania k vzniku nájomného vzťahu podľa ustanovení § 685 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, a to najmä vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy.
Vychádzal z toho, že písomná forma nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy a
preto ani nedostatok písomnej formy nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť.
Navrhovatelia síce odporkyňou predložený písomný návrh nájomnej zmluvy nepodpísali,
konkludentne však s týmito podmienkami prejavili súhlas tým, že platili dohodnuté
nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu (platby za elektrickú energiu). Domáhali sa
tiež vydania kľúčov od predmetného bytu, čo im však bolo zo strany zástupcu odporkyne
nedôvodne odmietnuté. Postup zástupcu odporkyne, ktorý podmieňoval vydanie kľúčov
od bytu podpísaním návrhu nájomnej zmluvy nemá podľa prvostupňového súdu žiadnu
oporu v zákone a odporkyňa týmto konaním porušila povinnosť prenajímateľa
vyplývajúcu z nájomného vzťahu v zmysle § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
základe týchto skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že došlo k vzniku nájomného
vzťahu. Následne sa zaoberal náležitosťami výpovede a skutkovými dôvodmi uvedenými
v tejto výpovedi. Výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. c/
Občianskeho zákonníka nepovažoval za daný z dôvodu, že sama odporkyňa zapríčinila
vzniknutý stav. U výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. h/
Občianskeho zákonníka konštatoval, že nakoľko novelou č. 261/2001 Z.z. v čase dania
výpovede už toto zákonné ustanovenie nebolo platné a preto nebolo ani možné dať
výpoveď z nájmu bytu z tohto dôvodu. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol
podľa ustanovenia § 142 ods. 1O.s.p
Krajský súd v Trnave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 26. marca 2007 sp. zn.
23 Co 298/06 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľov zamietol.
Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd po doplnení dokazovania
výsluchom účastníkov konania dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne právne
posúdil predbežnú otázku, týkajúcu sa vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania,
keď dospel k záveru, že nájomná zmluva bola uzavretá konkludentne, a to tým, že
navrhovatelia platili dohodnuté nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Súd prvého stupňa
však bližšie neuviedol, kedy navrhovatelia 1/, 2/ konkludentne prejavili súhlas s písomným
návrhom nájomnej zmluvy odporkyne. Poukázal na tú skutočnosť, že nájomnú zmluvu bytu
vymedzuje ustanovenie § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje podstatné
náležitosti nájomnej zmluvy, t.j. prenechanie bytu do užívania, a to buď na dobu určitú alebo
neurčitú a prenechanie bytu za úplatu tzv. nájom, ktorý je cenou užívania bytu. Obsah nájomnej
zmluvy je bližšie konkretizovaný v § 686 Občianskeho zákonníka, ktorým sa upresňujú
niektoré ďalšie podstatné náležitosti nájomnej zmluvy vrátane náležitostí, ktoré umožňujú
identifikáciu bytu. Účastníci konania sa zhodli na tom, že neexistuje písomná nájomná
zmluva. Navrhovatelia 1/, 2/ v konaní tvrdili, že takýto návrh písomnej zmluvy dostali od
odporkyne, avšak ho nepodpísali. Podľa názoru ich právneho zástupcu bola nájomná zmluva
uzatvorená konkludentným spôsobom tým, že navrhovatelia 1/, 2/ začali uhrádzať nájomné za
užívanie predmetného bytu. K otázke vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania
sa vyjadrovala aj odporkyňa rozporne. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.6.2006
tvrdila, že nebola uzavretá nájomná zmluva a bolo potrebné vyhotoviť zápisnicu o obsahu
nájomnej zmluvy, čo v danom prípade nebolo vykonané a podľa nej vznikol nájomný vzťah
k predmetnému bytu, keď bližšie sa k okolnostiam vzniku tohto nájomného vzťahu
nevyjadrovala. Inak by nebolo možné dať výpoveď z predmetného bytu. Odvolací súd
poukázal na to, že táto otázka pre odporkyňu nebola týmto spôsobom vyriešená zo začiatku,
nakoľko viedla konanie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-5C 69/04, v ktorej
vystupovala O. P. ako navrhovateľ proti F. B. a P. B. ako odporcom 1/, 2/, kde predmetom
konania bola určovacia žaloba na uzatvorenie nájomnej zmluvy a nahradenie vôle odporcov.
Konanie bolo uznesením zo dňa 20.9.2006 zastavené, nakoľko O. P. zobrala túto žalobu späť.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom o vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi
konkludentným spôsobom. Poukázal na to, že prejav vôle môže byť vyjadrený
nevýslovne, tzn. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje
pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva
zo zmluvy. Úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho
vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k
ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. Navrhovatelia 1/, 2/ tvrdili, že na jednej strane
nájomná zmluva vznikla konkludentným spôsobom tým, že si začali plniť povinnosti z tejto
nájomnej zmluvy a platili nájomné, avšak vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom výslovne
uviedli, že nesúhlasili s obsahom tejto nájomnej zmluvy a mali k obsahu nájomnej zmluvy
podstatné výhrady. Odvolací súd vychádzal zo zákonných ustanovení týkajúcich sa prijatia
návrhu na uzavretie zmluvy, podľa ktorých je potrebné, aby došlo k súhlasu s celým
obsahom zmluvy, teda s úplným prijatím návrhu, pretože inak zmluva nevznikne. Z výpovede
navrhovateľov 1/, 2/ pred odvolacím súdom je však nepochybné, že títo nesúhlasili s
písomným návrhom odporcu na uzavretie zmluvy, ktorý dostali dňa 20.9.2002. Bezvýhradne
ho neprijali, teda nedošlo k úplnému prijatiu návrhu. Sama táto skutočnosť spôsobila, že
nájomná zmluva nevznikla. Poukázal aj na to, že ak prijatie návrhu nebolo urobené
bezpodmienečne, považuje sa to za odmietnutie návrhu. Navyše podľa písomného návrhu na
uzavretie zmluvy nájomné bolo splatné do 25 dňa bežného mesiaca a prvá platba nájomného
bola až dňa 29.10.2002. Odvolací súd preto ustálil, že nedošlo k platnému vzniku nájomného
vzťahu medzi účastníkmi konania, a tam, kde niet nájomného vzťahu nemôže dôjsť ani k
výpovedi. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného
zreteľa ustálil v tom, že navrhovateľom bola doručená výpoveď z nájmu bytu a predmetné
konanie viedli za účelom jej neplatnosti s tým, že zákon im takýto postup umožňoval a
nemali iný právny prostriedok ako sa brániť proti výpovedi z nájmu bytu.
Proti tomuto rozsudku podali dňa 11.6.2007 s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1
O.s.p. dovolanie navrhovatelia 1/, 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietali, že predmetom konania nebolo posúdenie platnosti alebo neplatnosti nájomnej
zmluvy, pretože jej platnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Predmetný byt im bol
odporkyňou pridelený ako náhradný byt za iný byt. Do bytu im boli hneď po jeho pridelení
exekučne presťahované veci z ich pôvodného bytu. Pokiaľ mali výhrady, týkali sa
nerelevantných skutočností a spôsobu, akým sa toto všetko realizovalo. Keďže ich námietky
voči bytu v rámci exekučného konania neobstáli, po presťahovaní vecí začali platiť nájomné
vo výške 1 791 Sk mesačne. Teda v takej výške, v akej boli vyrubené, oznámené v nájomnej
zmluve z 13.9.2002, ktorú ale nepodpísali. Celkovo od júna 2002 do marca 2007 zaplatili
sumu 110 907 Sk. Poukazovali na tú skutočnosť, že zákon nepredpisuje pre nájomnú zmluvu
písomnú formu. Jej nedostatok nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Pokiaľ aj oni
odmietli podpísať písomné vyhotovenie nájomnej zmluvy zo dňa 13.9.2002, neznamená to
automaticky, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Nesporné bolo, že byt nakoniec
akceptovali aj s nedostatkami, začali platiť nájomné a domáhali sa kľúčov od predmetného
bytu. Nájomný vzťah (zmluva k predmetnému bytu) bola uzavretá najneskôr momentom, keď
začali platiť nájomné. Platením nájomného nastala z ich strany jednoznačná
a nespochybniteľná akceptácia bytu, ktorý im bol v rámci bytovej náhrady zabezpečený a boli
vyriešené všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy tak, ako ich má zákon na mysli.
Akékoľvek podmieňovanie vydania kľúčov od sporného bytu odporkyňou podpísaním
písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy predstavuje zo strany odporkyne protiprávne
konanie v rozpore s § 687 Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť pre jeho
nepochybne správne vecné a právne odôvodnenie. Poukázala na tú skutočnosť, že
navrhovatelia 1/, 2/ svojim prístupom k pridelenému náhradnému bytu neprejavili žiadne
znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentným
spôsobom. V odvolacom konaní svojimi výpoveďami potvrdili, že s prideleným bytom
nesúhlasia, majú k nemu výhrady. Nie je tiež pravdou, že by pravidelne mesačne platili
nájomné za byt. Výpoveď z nájmu bytu bola odporkyňou daná v domnienke, že išlo o byt
poskytnutý ako bytová náhrada za byt, ktorí boli navrhovatelia 1/, 2/ povinní vypratať. Ona
vychádzala z toho, že byt bol poskytnutý formou nájmu a nie z titulu uzavretej nájomnej
zmluvy. Nesúhlasila s názorom navrhovateľov 1/, 2/ o konkludentnom uzavretí nájomnej
zmluvy platením nájomného. Poukázala aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia platili nájomné
nepravidelne. Svojim prístupom k pridelenému bytu neprejavili žiadne znaky, ktoré by
nasvedčovali tomu, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom. Za
takéhoto stavu preto nie je možné konštatovať vznik nájomnej zmluvy konkludentne, keďže
nedošlo k dohode o jej podstatných zákonných náležitostiach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
v tejto časti napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. l O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007 (ďalej len O.s.p.), podľa
ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o zák. č. 273/2007 Z.z. potrebné vec právne
posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolatelia obsahovo vymedzili
(§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená
a dovolatelia ani vo svojom dovolaní nenamietali, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Uvedená vada konania však dovolacím súdom nebola zistená.
Z obsahu dovolania navrhovateľov 1/, 2/ vyplýva, že títo ako dovolací dôvod
uplatňujú ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1
Z ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania,
a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje
aj popis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí
obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za
plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by obsahovať aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej
obsahu zápisnica.
V danom prípade odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že medzi
účastníkmi konania nedošlo k vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu. Vyriešenie
otázky existencie tohto nájomného vzťahu odvolací súd správne posudzoval ako otázku
predbežnú v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že jej vyriešenie bolo základným
predpokladom rozhodovania o návrhu navrhovateľov 1/, 2/ na určenie neplatnosti výpovede
z nájmu bytu. Takýmto postupom odvolací súd neporušil žiadne ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku, tak ako to v dovolaní navrhovatelia 1/, 2/ namietajú. Len ak by bolo o tejto
otázke už prvšie právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi,
bol by súd týmto prvším rozhodnutím viazaný vzhľadom na ustanovenie § 159 ods. 2, 3 O.s.p.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že neexistuje písomná forma nájomnej zmluvy, ktorá
skutočnosť však sama osebe v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej
neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu bytu, odvolací súd správne skúmal, či k jeho
vzniku neprišlo konkludentným spôsobom. Dospel k správnemu právnemu záveru
spočívajúcemu v tom, že k vzniku nájmu sporného bytu nedošlo ani konkludentným
spôsobom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že hoci nedostatok
písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce
k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť
o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver
o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že
tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na
strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu (nájomcov).
Dovolací súd sa stotožňuje so závermi odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru o tom,
že neboli splnené podmienky pre vznik práva nájmu predmetného bytu konkludentne podľa
ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platenie nájomného navrhovateľmi 1/, 2/
samo osebe ešte neznamená, že došlo k vzniku nájmu bytu.
Námietky navrhovateľov 1/, 2/ uvádzané v dovolaní považuje preto dovolací súd za
právne irelevantné a v podrobnostiach odkazuje na dôvody, obsiahnuté v podrobnom
odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.
K námietkam dovolateľov spochybňujúcim správnosť skutkových záverov
odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p.
tieto nemôžu byť sami osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším odvolaním“,
ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je
v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne
korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213
O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať
akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových
zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho
dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na
rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé
z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.
Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je
daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za
následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľom 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej napriek tomu náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: