Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 276/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. L. a D. L., obaja bytom D., zastúpených advokátom

JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených , a 3 a a práv

zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp zn. ,

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. L. a D. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2010

doručená sťažnosť J. L. a D. L., obaja bytom D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na nedotknuteľnosť obydlia

zaručeného a 3 , základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie zaručeného

čl. 8 dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok zaručeného čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažnosť bola doplnená prílohami doručenými ústavnému súdu 13. apríla 2010.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli dlžníkmi zo zmluvy

o pôžičke poskytnutej 16. apríla 2003. V ten istý deň vo forme notárskej zápisnice uznali

svoj dlh a súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v ktorej prejavili vôľu, že

v prípade, ak budú meškať so splátkami pôžičky 6 mesiacov, budú povinní na základe

výzvy veriteľa do troch dní od jej doručenia zaplatiť mu celý zostatok dlžnej sumy

pred dohodnutou lehotou splatnosti. Zároveň 22. apríla 2003 s veriteľom uzavreli

sťažovatelia pre účely zabezpečenia záväzku z poskytnutej pôžičky záložnú zmluvu, ktorej

predmetom sa stali nehnuteľnosti v ich vlastníctve (rodinný dom a pozemok) v katastrálnom

území V.

Keďže sťažovatelia pôžičku nesplácali, začalo 29. októbra 2003 na okresnom súde

exekučné konanie. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (29. októbra 2003) súdny

exekútor doručil sťažovateľom upovedomenie o začatí exekúcie z 12. novembra 2003,

v ktorom uviedol, že exekúcia sa vykoná predajom založených nehnuteľností.

Po uskutočnení opakovanej dražby nehnuteľností okresný súd uznesením č. k.

-18 z 27. septembra 2004 schválil príklep udelený vydražiteľovi a uznesením

č. k. -24 z 27. októbra 2004 schválil aj rozvrh výťažku predmetnej dražby.

Keďže po nadobudnutí vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam

vydražiteľom ich sťažovatelia nevypratali, vydražiteľ sa domáhal uloženia povinnosti

vypratať nehnuteľnosti. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -116

z 3. novembra 2005 uložil sťažovateľom povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať

do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania sťažovateľov, v ktorom tvrdili vady exekučného konania

sp. zn. , krajský súd rozsudkom z 19. marca 2008 v konaní vedenom pod

sp. zn. napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin vo výroku o povinnosti

vypratať nehnuteľnosti potvrdil. Odvolacie pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti

sťažovateľov a ich právneho zástupcu, keď krajský súd nepovažoval prevzatie zastupovania

sťažovateľov 17. marca 2008 a nedostatok času na oboznámenie sa so spisom za dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania. Vychádzal z toho, že predvolanie na pojednávanie bolo

pôvodnému právnemu zástupcovi sťažovateľov doručené 21. februára 2008 a sťažovateľom

20. februára 2008, a preto „bol... vytvorený dostatočný priestor na prípadnú zmenu

právneho zástupcu, pričom odvolacie konanie už prebieha od 18. 1. 2006 a v jeho

predchádzajúcom štádiu došlo k zmene v osobe právneho zástupcu odporcov – namiesto

JUDr. C. ich začal zastupovať... Mgr. J. Navyše JUDr. S., ktorá učinila podanie požadujúce

odročenie pojednávania, nepredložila žiaden doklad, ktorý by potvrdzoval existenciu

právneho zastúpenia odporcov v súdenej veci jej osobou. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť,

že vo všeobecnosti iba zmena právneho zastúpenia nie je paušálnym dôvodom na odročenie

pojednávania.“.

Odvolací rozsudok krajského súdu napadli sťažovatelia dovolaním, ktoré odôvodnili

vadou podľa v znení

neskorších predpisov, pričom odňatie možnosti konať pred súdom videli práve v neodročení

pojednávania 19. marca 2008 z dôvodu prevzatia ich právneho zastúpenia novou právnou

zástupkyňou 17. marca 2008.

Najvyšší súd uznesením z 23. januára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

dovolanie sťažovateľov odmietol, keď v postupe krajského súdu vzhľadom

na skutkové okolnosti prípadu neidentifikoval tvrdený dovolací dôvod.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovatelia poukazovali na okolnosti

poskytnutia pôžičky (poskytnutá bola v sume 300 000 Sk, aj keď zmluva znela na 570 000

Sk ako suma bezúročnej pôžičky). Tvrdili tiež, že veriteľ v rozhodnom čase nedisponoval

živnostenským oprávnením na poskytovanie peňažných prostriedkov z vlastných zdrojov

a že na nich mala dopadať ochrana spotrebiteľského práva. Zdôraznili začatie exekučného

konania voči nim (sp. zn. ) „napriek tomu, že neboli naplnené podmienky

na jednorazové splatenie celého zvyšku fiktívnej pôžičky...“. Poukázali na neobvyklú

rýchlosť postupu okresného súdu v predmetnom exekučnom konaní, a to vo väzbe

na skutočnosť, že vydražiteľom nehnuteľností sa stal otec podpredsedníčky okresného súdu.

V prospech splnenia procesných podmienok prípustnosti ich sťažnosti argumentovali

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhli, aby o nej ústavný súd takto rozhodol:

„I. Právo sťažovateľov vlastniť majetok v článku 20 bolo postupom

Okresného súdu Dolný Kubín, Okresného súdu Martin, Krajského súdu v Žiline

a Najvyššieho súdu SR porušené a zrušujú sa rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín

z 28. 9. 2004 sp. zn. , Okresného súdu Martin z 3. 11. 2005 sp. zn.

116, Krajského súdu v Žiline z 19. 3. 2008 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 23. 1. 2009 sp. zn. .

II. Právo sťažovateľov na ochranu majetku v článku 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Dolný Kubín, Okresného súdu Martin, Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR

porušené a zrušujú sa rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín z 28. 9. 2004 sp. zn.

, Okresného súdu Martin z 3. 11. 2005 sp. zn. -116, Krajského súdu

v Žiline z 19. 3. 2008 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 1. 2009

sp. zn. .

III. Právo sťažovateľov na rešpektovanie súkromného a rodinného života v článku 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Dolný Kubín, Okresného súdu Martin, Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR

porušené a zrušujú sa rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín z 28. 9. 2004 sp. zn.

, Okresného súdu Martin z 3. 11. 2005 sp. zn. -116, Krajského súdu

v Žiline z 19. 3. 2008 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 1. 2009

sp. zn. .

IV. Právo sťažovateľov na obydlie garantované v článku 21 SR bolo bolo

postupom Okresného súdu Dolný Kubín, Okresného súdu Martin, Krajského súdu v Žiline

a Najvyššieho súdu SR porušené a zrušujú sa rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín

z 28. 9. 2004 sp. zn. , Okresného súdu Martin z 3. 11. 2005 sp. zn.

116, Krajského súdu v Žiline z 19. 3. 2008 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 23. 1. 2009 sp. zn. .

V. Právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu v článku 46 SR bolo

postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. k. porušené.

VI. Právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie v článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní č. k. porušené.

VII. Okresný súd Dolný Kubín, Okresný súd Martin, Krajský súd v Žiline a Najvyšší

súd SR sú povinní nahradiť každému zo sťažovateľov spoločne a nerozdielne po 5.000 €

náhradu nemajetkovej ujmy.

VIII. Okresný súd Dolný Kubín, Okresný súd Martin, Krajský súd v Žiline a Najvyšší

súd SR sú povinní nahradiť sťažovateľom trovy konania.“

Sťažovatelia navrhli ústavnému súdu odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného

súdu Martin č. k. -116 z 3. novembra 2005 „v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline z 19. 3. 2008 č. a to až do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti“.

Požiadali tiež o nezverejňovanie ich mien a priezvisk.

Ústavnému súdu bolo 22. apríla 2010 doručené vyjadrenie J. B., D., ktorý sa stal

vydražiteľom nehnuteľností sťažovateľov, k sťažnosti. V ten istý deň bolo ústavnému súdu

doručené aj vyjadrenie JUDr. R. K., sudkyne okresného súdu, k predmetnej sťažnosti.

Žiadne z uvedených vyjadrení si ústavný súd nevyžiadal a ani sa nimi nezaoberal, pretože

ich odosielatelia nemajú v konaní podľa postavenie účastníka konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez

súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom

dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,

zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného

ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie

inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to

nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

K predloženej sťažnosti sťažovatelia predložili množstvo príloh preukazujúcich aj iné

konania (občianske súdne, trestné, správne) vedené v súvislosti s exekúciou vykonanou

predajom ich nehnuteľností. Ústavný súd však nepovažoval za potrebné bližšie sa týmito

konaniami a rozhodnutiami v nich vydanými zaoberať, pretože sťažovateľmi neboli

zahrnuté do sťažnostného petitu. Ústavný súd pritom bral do úvahy aj výsledok

predbežného prerokovania sťažnosti.

Sťažovatelia namietali porušenie označených práv v exekučnom konaní okresného

súdu (sp. zn. ), v občianskom súdnom konaní Okresného súdu Martin (sp. zn.

), krajského súdu (sp. zn. ) a najvyššieho súdu (sp. zn.

).

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Z príloh predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že exekučné konanie vedené

na okresnom súde bolo ukončené právoplatnosťou jeho uznesenia o schválení rozvrhu

výťažku dražby nehnuteľností, ktorá nastala 29. apríla 2005, a následným vrátením

poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Keďže sťažnosť sťažovateľov bola

ústavnému súdu doručená 6. apríla 2010, je podaná zjavne oneskorene. To isté platí aj

vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č. k. -18 z 27. septembra 2004, ktorým

bol schválený príklep udelený na dražbe nehnuteľností a ktoré navrhli sťažovatelia

v sťažnostnom návrhu zrušiť. Uvedené uznesenie, ako to vyplýva z príloh sťažnosti,

nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2004, preto ústavný súd vzhľadom na ustanovenie § 25

ods. 2 v spojení s nemôže pristúpiť k jeho meritórnemu

prieskumu.

Oneskorene podaná je predložená sťažnosť aj v časti namietajúcej postup Okresného

súdu Martin v konaní sp. zn. a postup krajského súdu v konaní sp. zn.

. Z dovolania sťažovateľov podaného proti rozsudku krajského súdu

z 19. marca 2008 v konaní sp. zn. vyplýva, že predmetný rozsudok nadobudol

právoplatnosť 19. júna 2008. Keďže išlo o rozsudok, ktorým krajský súd rozhodoval

o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -116 z 3. novembra

2005, aj prvostupňový rozsudok sa stal právoplatným 19. júna 2008. Navyše

na preskúmanie prvostupňového rozsudku Okresného súdu Martin ústavný súd vzhľadom

na princíp subsidiarity plynúci z nemá dostatok právomoci. Náprava

prípadných vád oboch uvedených konaní pred ústavným súdom tak neprichádza do úvahy.

K záveru o oneskorenosti sťažnosti sťažovateľov napokon ústavný súd dospel aj

v prípade uznesenia najvyššieho súdu z 23. januára 2009 v konaní sp. zn. .

Na Okresnom súde Martin ústavný súd zistil, že predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 16. februára 2009, preto sťažnosťou podanou na poštovú prepravu 1. apríla

2010 sa nemožno úspešne domáhať jeho meritórneho prieskumu.

Sťažovatelia v prospech procesnej prípustnosti ich sťažnosti argumentovali

rozsudkom ESĽP zo 16. júla 2009 o sťažnosti č. 20082/02 vo veci Zehentner proti Rakúsku.

V uvedenom rozsudku ESĽP opakovane konštatoval možnosť prielomu právoplatných

rozhodnutí v konaní pred ním, a to v prípadoch, „keď to odôvodňujú závažné okolnosti“.

Podľa názoru ústavného súdu prípad sťažovateľov nezahŕňa v sebe také skutkové

okolnosti, ktoré by ústavnému súdu umožňovali preklenúť už citované ustanovenia § 25

ods. 2 v spojení s poukazom na závažnosť

prerokúvaného prípadu. Kým totiž v kauze, ktorá tvorila predmet rozhodovania pred ESĽP,

sa dodatočne zistilo, že sťažovateľka objektívne nemohla právne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh exekučného konania vedúceho k predaju jej bytu z dôvodu závažného

psychického ochorenia (paranoidná psychóza), v prípade, ktorý je predmetom predbežného

prerokovania ústavným súdom, takýto porovnateľný prvok, resp. objektivizujúci dôvod

absentuje.

Z viacerých príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia bezdôvodne nevyužili opravné

prostriedky, ktoré im poskytuje právna úprava v exekučnom konaní (námietky proti

upovedomeniu o začatí exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie). Túto skutočnosť

sťažovatelia zdôvodnili tvrdením, že „sa spoliehali na ústne prísľuby na začiatku exekúcie

zo strany súdneho exekútora..., ktorý ich ubezpečoval, že sa to usporiada“. Naznačená

okolnosť sa z hľadiska možností ústavného súdu vstupovať meritórne do konaní, ktoré boli

právoplatne ukončené viac než dva mesiace pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, nemôže v žiadnom prípade vyrovnať ujme na právnej istote, ktorá by takto bola

spôsobená jednotlivým účastníkom právnych vzťahov. Právnu istotu v relevantnej súvislosti

pritom ani ESĽP vo svojom rozsudku Zehentner proti Rakúsku nijako nebagatelizoval,

preto tento rozsudok nie je pre ústavný súd pri predbežnom prerokovaní predloženej

sťažnosti právne významný na prelomenie ustanovení regulujúcich

procesnú prípustnosť sťažnosti. Platí to napriek konštantnému právnemu názoru ústavného

súdu, že dohovor a judikatúra k nemu sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány

aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy

jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom

oddiele druhej hlavy , a tým normujú rámec, v ktorom je pred týmito orgánmi možné

domáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“

(napr. , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľov (odklad vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia) už nezaoberal. Z rovnakého dôvodu sa nezaoberal ani

možnosťou vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, P. O. Box 13,

Bratislava, v pozícii vedľajšieho účastníka do konania na strane sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010