Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 113/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka

o sťažnosti Ing. J. L., B., zastúpeného JUDr. J. P., Advokátska kancelária, B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. L. trovy právneho

zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov)

na účet advokáta JUDr. J. P., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 23. marca 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. L., B. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Následne ústavný súd 15. apríla 2010 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie, či súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. júna 2010. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a podrobná chronológia úkonov okresného súdu

i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti: „Od

podania návrhu t.j. od 21.12.1994 do 31.12.2004 bola vec pridelená Mgr. R. P. Úpravou

zo dňa 04.01.1995 bol navrhovateľ vyzvaný na špecifikáciu všetkých vecí tvoriacich masu

BSM. Podaním doručeným súdu dňa 03.2.1995 žiadal navrhovateľ o poskytnutie lehoty

na špecifikáciu vecí do konca februára 1995. Písomným podaním doručeným súdu dňa

28.02.1995 navrhovateľ súdu oznámil, že požadovaný zoznam vecí nemôže predložiť

z dôvodu, že dokumentácia sa nachádza u odporkyne, s ktorou nemá žiadny kontakt.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.03.1995 sa k žalobe vyjadrila odporkyňa. Dňa

13.03.1995 bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 28.04.1995. Pojednávanie

bolo odročené pre neprítomnosť odporkyne zo zdravotných dôvodov. Nový termín

pojednávania bol vytýčený na deň 20.06.1995. Na pojednávaní bol vypočutý navrhovateľ,

odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila. Ďalší termín pojednávania bol určený na deň

25.08.1995, odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila, jej právny zástupca rozporoval

navrhovateľom uvádzané veci patriace do BSM. Pojednávanie bolo odročené na neurčito

s tým, že navrhovateľ v lehote 10 dní predloží súdu listinné dôkazy týkajúce sa vkladných

knižiek. Dňa 18.09.1995 súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.11.1995.

Pojednávania sa zúčastnili obaja účastníci konania, pojednávanie bolo odročené

na neurčito po oboznámení sa so stanoviskom navrhovateľa zo dňa 04.09.1995. Úpravou

zo dňa 14.06.1996 bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 02.07.1996.

Odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, súd odročil

pojednávania na neurčito stým, že odporkyňa bude vypočutá doma v byte. Termíny výsluchu

odporkyne boli určené na deň 20.11.1996, 11.12.1996, 25.06.1997. Vzhľadom

na bezvýslednosť týchto pokusov bol navrhovateľ volaný na informatívne výsluchu na deň

16.07.1997, 09.12.1997, 04.03.1998, 20.05.1998, 15.07.1998, na ktoré sa nedostavil. Súd

vo veci nariadil termín pojednávania na deň 23.10.1998, 27.11.1998 a 24.05.1999,

na pojednávania sa nedostavil sťažovateľ. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.1999,

19.07.1999 a 13.09.1999 bola vypočutá odporkyňa. Pojednávanie nariadené na deň

25.10.1999 bolo odročené z dôvodu, že odporkyňa odvolala plnú moc pre konanie, ktorú

udelila synovi J. L. ml. a splnomocnila na konanie advokáta JUDr. T. Vec bola odročená na

deň 29.11.1999 sťažovateľ svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil. Vec bola

odročená na neurčito a nový termín pojednávania bol nariadený na deň 17.10.2000,

pojednávanie bolo odročené za účelom identifikácie vkladných knižiek. Úpravou zo dňa

30.06.2003 bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 30.09.2003. Pojednávanie

bolo odročené na deň 04.11.2003. Na zhodnú žiadosť právnych zástupcov oboch strán bolo

pojednávanie odročené na neurčito s tým, že nový termín bude vytýčený na február 2004.

Pojednávanie nariadené na deň 03.02.2004 bolo odročené na 11.03.2004 z dôvodu, že sa

nedostavila odporkyňa a jej právny zástupca. Pojednávanie nariadené na 11.03.2004 bolo

odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Úpravou zo dňa

29.04.2004 bolo nariadené pojednávanie na deň 01.06.2004. Na pojednávaní sa žalovaná

zaviazala predložiť sumár masy vecí sporných, ako aj nesporných s návrhom ich hodnoty.

Pojednávanie bolo odročené na deň 29.06.2004. Tohto pojednávania sa nezúčastnila

odporkyňa a jej právny zástupca. Nový termín pojednávania bol vytýčený na 21.09.2004. Z

dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu bol tento termín zrušený a pojednávanie bolo

odročené na neurčito...

... nariadený termín pojednávania na 24.3.2005. Pojednávania sa nezúčastnila

odporkyňa. Právny zástupca navrhovateľa bol zaviazaný vypracovať špecifikáciu

hnuteľných vecí nadobudnutých za trvania manželstva tak, aby sa dali odlíšiť veci

rovnakého druhu. Pojednávanie bolo odročené na 13.09.2005. Odporkyňa a jej právny

zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Nový termín pojednávania bol určený na deň

26.01.2006, pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že odporkyňa so svojim právnym

zástupcom potrebovali odsúhlasiť hodnotu vecí patriacich do BSM. Pojednávanie bolo

odročené na , na pojednávaní bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie

ceny nehnuteľností. Znalec Ing. A. C. prevzal spis 17.03.2006. písomným podaním

doručeným súdu dňa 07.07.2006 požiadal znalec o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku z dôvodu pretrvávajúcich problémov s komunikáciou a sprístupnením

niektorých nehnuteľností a požadovaných dokladov zo strany účastníkov. Dňa 21.11.2006

znalec vrátil spis bez vypracovania znaleckého posudku pre nedostatočnú spoluprácu

odporkyne so znalcom. Po zásahu súdu znalec vypracoval znalecký posudok, ktorý bol

doručený súdu 22.03.2007. Právnym zástupcom účastníkov konania bol doručený

na vyjadrenie. Obe sporové strany doručili súdu svoje výhrady k znaleckému posudku. Súd

vo veci dňa 29.06.2007 nariadil pojednávanie na deň 30.10.2007. Uznesením z 29.06.2007

súd rozhodol o priznaní odmeny znalcovi. Voči tomuto uzneseniu dňa 27.08.2007 podal

odvolanie sťažovateľ. Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2007 účastníci konania navrhli

vykonať dokazovanie svedkami, ktorých adresy si vyhradili doručiť súdu v lehote 1 mesiaca.

Súd pojednávanie odročil na 24.01.2008. Medzitým bol spis dňa 08.11.2007

predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu, ktorým

bola priznaná odmena znalcovi. Spis sa vrátil na tunajší súd dňa 11.01.2008.

Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2010 sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu podrobne vyšpecifikoval masu vecí patriacich do BSM, boli tiež navrhnutí ďalší

svedkovia, ktorých adresy sa právnemu zástupcovi odporkyne podarilo zistiť. Navrhnuté

bolo doplniť dokazovanie o zistenie hodnoty 1-izbového bytu, ktorý mala odporkyňa pred

uzavretím manželstva, ale ktorý počas trvania manželstva vrátila družstvu. Pojednávanie

bolo odročené na deň 06.03.2008,na pojednávaní boli vypočutí svedkovia Ing. A. Š., E. S.,

J. L. a A. S. Pojednávanie bolo odročené na deň 15.04.2008, pričom právni zástupcovia

účastníkov si vymienili, že dodatočne v lehote 3 dní oznámia súdu svoje návrhy

na doplnenia dokazovania a adresy svedkov, ktorých navrhnú vypočuť. Na pojednávanie

konané dňa 15.04.2008 sa nedostavila odporkyňa, ktorá neúčasť ospravedlnila svojim zlým

zdravotným stavom. Boli vypočutí svedkovia P. B., Ing. M. K. Pojednávanie bolo odročené

na 29.05.2008 za účelom vykonania dožiadaní na Slovenskú sporiteľňu a Sociálnu

poisťovňu podľa návrhom účastníkov. Následne bolo vytýčené pojednávanie na deň

04.09.2008. Uznesením č. k. -369 bolo vo veci nariadené kontrolné znalecké

dokazovanie. Voči tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa, v časti uloženej

povinnosti zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a súčasne požiadala

o priznanie o oslobodenie od trov konania. Uznesením zo dňa 22.01.2009 súd doplnil výrok

uznesenia o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania o vymedzenie ďalšej úlohy

na návrh odporkyne. Uznesením zo dňa 26.01.2009 súd po vykonaní potrebného šetrenia

na osobné, majetkové a zárobkové pomery odporkyne priznal odporkyni oslobodenie

od povinnosti zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Znalkyňa prevzala spis

02.04.2009, podaním doručením súdu dňa 15.04.2009 spis vrátila z dôvodu, že v marci

2009 porodila a tiež z dôvodu, že sporové strany nie sú ochotné poskytnúť jej súčinnosť.

Spis bol opätovne vrátený znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku 26.06.2009.

Znalecký posudok bol doručený súdu dňa 14.10.2009. Úpravou zo dňa 15.11.2009 bol

vo veci nariadený termín pojednávania na deň 11.02.2010, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že voči rozsudku bolo podané

odvolanie.

Po vrátení spisu z Ústavného súdu bude tento predložený na rozhodnutie o odvolaní

na Krajský súd v Bratislave.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu konania zistil zo súdneho spisu aj ústavný

súd.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia uviedla: „súd vo veci konal

plynule, úseky medzi jednotlivými úkonmi a nariadením pojednávania boli determinované

požiadavkami účastníkov a navrhnutých dôkazov, ktoré bolo potrebné vykonať.“

S poukazom na uvedené ústavnému súdu navrhla, aby sťažnosť ako nedôvodnú zamietol,

a zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa vyjadrením z 8. júla 2010 oznámil, že netrvá na ústnom

pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Zároveň vo vyjadrení poukázal na niektoré konkrétne pochybenia okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľa (navrhovateľa

v konaní, pozn.) na vyporiadanie BSM. Ústavný súd konštatuje, že takéto spory sú síce

svojou povahou náročnejšie na dokazovanie, pretože treba zistiť okruh veci patriacich

do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale aj ich hodnotu

ku dňu zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 zákona

č. v znení neskorších predpisov, najmä pokiaľ ide

o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva, ale na druhej strane však ide

o konanie, ktoré nie je právne zložité. Uplatňovanie tejto úpravy je stabilizované

v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku

postupu a prerokovania takých majetkových sporov.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd zistil, že

sťažovateľ bol v konaní aktívny, poskytoval okresnému súdu potrebnú súčinnosť,

s výnimkou neúčasti na informatívnych výsluchoch a neúčasti na troch nariadených

pojednávaniach, pretože predvolania na nariadené pojednávania neprevzal v odbernej

lehote. Tieto zistenia však nemali podľa názoru ústavného súdu výrazný vplyv na doterajšiu

dĺžku tohto konania, keďže miera predlženia posudzovaného konania v dôsledku

sťažovateľovej neúčasti na informatívnych výsluchoch nebola s ohľadom na doterajšiu

dĺžku konania z hľadiska posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní významná.

Z predloženého súdneho spisu navyše vyplynulo, že sťažovateľ sa snažil a aj viackrát

navrhoval mimosúdne urovnanie sporu, ale pre neochotu odporkyne rokovať toto nebolo

možné.

3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní

poukazuje ústavný súd na to, že i keď okresný súd nariadil viaceré pojednávania

(28 nariadených pojednávaní) a tiež znalecké dokazovanie a kontrolné znalecké

dokazovanie, doterajšia dĺžka konania na jednom stupni v trvaní viac ako 15 rokov je

z hľadiska poskytovania ochrany označeným právam neakceptovateľná.

Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom predsedníčka poukázala na skutočnosť, že

účastníci navrhovali dôkazy „až niekoľko rokov po podaní návrhu na súd“, nemôže byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé a neefektívne konanie

spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd v posudzovanom konaní identifikoval obdobie dlhšej nečinnosti

okresného súdu od pojednávania konaného 17. októbra 2000 do termínu ďalšieho určeného

pojednávania 30. septembra 2003 (nečinnosť v trvaní 47 mesiacov). Počas uvedeného

obdobia okresný súd urobil jediný úkon (9. mája 2001 výzva o identifikáciu vkladných

knižiek), na ktorý dostal odpoveď 26. júna 2001. Aj po zohľadnení tohto obdobia

(od zaslania žiadosti okresného súdu do doručenia odpovede) ústavný súd konštatuje viac

ako 45-mesačnú nečinnosť okresného súdu.

Ďalším obdobím kratšej nečinnosti okresného súdu bolo obdobie od odročenia

pojednávania 29. júna 2004 do určenia termínu pojednávania (26. januára 2005)

na 24. marec 2005 (nečinnosť 8 mesiacov), keďže pojednávanie určené na 21. september

2004 bolo zrušené a bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonného

sudcu.

Ústavný súd tu poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj

takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho

konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak

činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol“

(napr. , , ).

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že pri prvom nariadenom

znaleckom dokazovaní od ustanovenia znalca (uznesením zo 16. februára 2006)

do doručenia znaleckého posudku znalcom (22. marec 2007) okresnému súdu uplynulo

13 mesiacov, potom, ako znalec podaním (7. júla 2006) žiadal o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu nesúčinnosti odporkyne, a potom, ako

znalec vrátil spis (21. novembra 2006) bez vypracovania znaleckého posudku

pre nedostatočnú spoluprácu odporkyne so znalcom.

Okresný súd nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie uznesením z 26. júna 2008.

Následne uznesením z 22. januára 2009 okresný súd doplnil výrok uznesenia o nariadení

znaleckého dokazovania o vymedzenie ďalšej úlohy na návrh odporkyne. Zo súdneho spisu

vyplynulo, že obe uznesenia boli doručené ustanovenej znalkyni okresným súdom až

13. marca 2009. Znalkyňa doručila znalecký posudok okresnému súdu 14. októbra 2009,

teda po uplynutí 15 mesiacoch od nariadenia znaleckého dokazovania.

Podľa názoru ústavného súdu samotný postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by

svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby

bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Dôkazom toho je aj uvedený počet

nariadených pojednávaní (28) vo veci.

V posudzovanom prípade ústavný súd zistil aj nesústredenú a neefektívnu činnosť

okresného súdu v opakovanom nevyužití možnosti uloženia poriadkových opatrení v zmysle

, a to aj napriek splneniu zákonných podmienok na jeho využitie.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. V posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Hoci

okresný súd v danej veci už rozhodol rozsudkom z 11. februára 2010 a z dôvodu podaných

odvolaní účastníkmi konania bude v tomto štádiu konania rozhodovať odvolací súd, ústavný

súd vzhľadom na účel tohto typu konania prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, keďže definitívne nastolenie stavu právnej

istoty sťažovateľa nastane až po právoplatnom rozhodnutí vo veci a okresný súd bez ohľadu

na výsledok odvolacieho konania bude musieť ešte vo veci určité úkony vykonať (bod 2

výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ods. ods. 5 ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „doterajšie 15 ročné

pôsobenie súdu v tomto spore mi neumožnilo využívať spoločne nadobudnutý majetok“

a „neistota vo vymožiteľnosti môjho právneho nároku v dohľadnom čase ma veľmi

psychicky zaťažuje a spôsobuje rôzne, i zdravotné problémy“.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia (napr. , ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod

sp. zn. (vyše 15 rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj

skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátom JUDr. J. P. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania za tri úkony

právnej pomoci v sume 382,32 €, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta

a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1

vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009

v sume 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 120,23 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,21 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, predstavuje celkovú sumu

254,88 €.

Za spracovanie stanoviska doručeného ústavnému súdu 13. júla 2010 ústavný súd

náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže toto stanovisko nevnieslo do procesu

posudzovania sťažnosti žiadne nové právne ani skutkové okolnosti. Išlo v podstate

o zopakovanie argumentácie obsiahnutej v odôvodnení sťažnosti so súčasným poukazom

na niektoré konkrétne pochybenia okresného súdu, ktoré však ústavnému súdu už boli

známe z vyžiadaného súdneho spisu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010