Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 288/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej Mgr. J. H., pre

namietané porušenie jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. -50 z 10. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2010

doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -50 z 10.

marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ je právnickou osobou, založenou podľa slovenského práva; v rámci

svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Na základe Zmluvy o úvere (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 21. 11. 2003 poskytol

Sťažovateľ úver vo výške 331,94 Eur (t. j. 10 000,03 Sk). Zmluva o. i. obsahovala

ustanovenia týkajúce sa povinnosti dlžníka z tohto úverového vzťahu t. j. povinnosť vrátiť

sumu poskytnutého úveru a ďalšie poplatky. Dlžník bol povinný uhrádzať sťažovateľovi

poskytnutý úver v 7-ich mesačných splátkach v sume 74,35 Eur (2 239,87 Sk) mesačne od

05. 12. 2003.

Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu t. j. medzi sťažovateľom

a jeho dlžníkom dojednané priamo v Zmluve, že splnomocnený zástupca dlžníka, ktorý bol

priamo v Zmluve určený je oprávnený, v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, ktoré

mu zo Zmluvy o úvere vyplývajú, vykonať právne úkony, najmä podpísať notársku zápisnicu

o uznaní dlhu. Takáto notárska zápisnica má povahu exekučného titulu.

Dlžník neuhradil dve po sebe idúce splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním

úveru, čím sa stal v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, úver okamžite

splatný. Dňa 03. 04. 2004 bola notárom spísaná notárska zápisnica; notárska zápisnica

bola podpísaná určeným splnomocneným zástupcom dlžníka.

Dňa 21. 07. 2004 bol podaný návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny

exekútor následne na základe poverenia udeleného Okresným súdom Lučenec dňa 11. 08.

2004 začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúcia.

Dňa 28. 10. 2009 podal sťažovateľ návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorému bolo

udelené dňa 11. 08. 2004 poverenie na výkon exekúcie.

Okresný súd Lučenec ako súd vecne a miestne príslušný na rozhodovanie o

exekučnej agende v danej veci uznesením zo dňa 22. 12. 2009, sp. zn. -21

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh sťažovateľa

na zmenu súdneho exekútora.

Sťažovateľ podal dňa 19. 01. 2010 odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „Krajský súd“) ako súd odvolací

uznesením zo dňa 10. 03. 2010 potvrdil uznesenie Okresného súdu zo dňa 22. 12. 2009 ako

vecne a právne správne. ...

Podľa názoru sťažovateľa, v posudzovanom prípade, došlo k zásahu do jeho

vlastníckeho práva zo strany štátneho orgánu tým, že súd odmietol zmenu exekútora (v už

prebiehajúcom exekučnom konaní) a zároveň exekúciu zastavil, čím znemožnil plnenie

v prospech sťažovateľa, na ktorý sťažovateľovi vznikol, na základe zmluvy o úvere nárok.

Uvedený zásah do vlastníckych práv sťažovateľa nie je v súlade s požiadavkami Protokolu 1

Dohovoru druhej vety a predstavuje zásah do pokojného užívania majetku sťažovateľa resp.

predstavuje de facto zbavenie vlastníctva. ...

Podľa názoru sťažovateľa, tým, že súd zasiahol do vykonávacieho konania (v rámci

rozhodovania o zmene osoby súdneho exekútora), tak, že exekučné konania bez ďalšieho

zastavil, porušili právo sťažovateľa vlastniť majetok v zmysle Protokolu 1 Dohovoru...»

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že uznesením krajského

súdu č. k. -50 z 10. marca 2010 bolo porušené jej právo podľa čl. 1

dodatkového protokolu, aby uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie. Sťažovateľka taktiež žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 620,21 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 167,04 €.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 1

dodatkového protokolu uznesením krajského súdu č. k. -50 z 10. marca

2010, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-21 z 22. decembra 2009 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení

z dôvodu absolútnej neplatnosti exekučného titulu (notárskej zápisnice).

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za

nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili

platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí sformuloval dôvody vyhlásenia exekúcie za

neprípustnú a jej zastavenia takto:

„Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi.

Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť

v čase uznania. Z ustanovenia vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť uznania

záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje

obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je vyvrátiteľná právna

domnienka, že záväzok v čase uznania existoval.

Splnomocnenie Mgr. T. K. v úverovej zmluve je neurčité, koncipované široko a

všeobecne a uznanie dlhu v mene povinného a udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice nemožno považovať za platné. Povinný v deň uzavretia zmluvy o úvere

splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, t. j. urobil tak v čase, keď žiadny

dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo

však možné predpokladať jeho výšku.

Uznať záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.

Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Takáto

dohoda je neplatná podľa . Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom,

ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak v čase

uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto

čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol

splnomocniť Mgr. T. K. uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil lehotu, dokedy má byť dlh

zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným.

V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorou je

rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal

možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno

splnomocnenca Mgr. T. K. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci,

teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného, pretože ide o osobu, ktorá už pri

spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a mala hájiť jeho záujmy

v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti.

Z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ). Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len

potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti

upravené v , v zmysle spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto

právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu

vedeli. ...

Ak dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi advokátom Mgr. T. K. a povinným je v

zmysle absolútne neplatná, potom aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o

uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil Mgr.

T. K., a ktorá notárska zápisnica vznikla na základe zmluvného zastúpenia ako neplatného

právneho úkonu, je neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo

zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť

prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným

schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné

obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.“

Krajský súd sa s argumentáciou okresného súdu stotožnil a jeho rozhodnutie ako

vecne správne potvrdil, pričom okrem iného uviedol:

„... odvolací súd dospel k záveru, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti

musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu, spísaná s osobou povinnou aj

osobou oprávnenou. ...

V predmetnom prípade notárska zápisnica bola spísaná len so zástupcom povinného.

Z tohto dôvodu, ako vyplýva z vyššie uvedeného, notárska zápisnica nezodpovedá

požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu, ako na spôsobilý exekučný titul, kladie

ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) EP. Krajský súd mal za to, že zmluva uzatvorená medzi

povinným a Mgr. T. K. podľa je absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu nie je

daný ďalší predpoklad na to, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným

titulom, a to súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje svoju pozornosť na § 58 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorého vyplýva, že exekúciu možno zastaviť

na návrh alebo aj bez návrhu. Pri druhej zákonnej možnosti sa nepochybne natíska otázka,

za akých okolností a kedy môže všeobecný súd exekúciu zastaviť. Zatiaľ čo dôvody, na

základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného

poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57

ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne popisuje zákon, teda Exekučný poriadok,

stanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne daný. Z uvedeného je

potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek

v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je

možné exekúciu vykonať. Ak teda krajský súd dospel k záveru, že exekučný titul, na

podklade ktorého bola exekúcia vykonávaná, t. j. notárska zápisnica o uznaní záväzku je

neplatná, a teda nie je v zmysle § 41 Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom,

správne rozhodol, ak sa stotožnil so závermi okresného súdu o neprípustnosti exekúcie

a zastavení exekučného konania (m. m. , ).

Ústavný súd taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod

sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená.“.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj okresného

súdu dospel k záveru, že nimi nemohlo dôjsť k zásahu do práva pokojne užívať majetok

podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy svojím postupom aplikovali zákony

podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým ustanovenia Exekučného poriadku)

a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry formulovanej najvyšším súdom. Nemožno

akceptovať námietku sťažovateľky v tom zmysle, že zastavením exekúcie došlo zo strany

štátneho orgánu k znemožneniu plnenia, ktoré vzniklo na základe zmluvy o úvere, pretože

zmluva o úvere nebola napadnutým uznesením krajského súdu vôbec dotknutá a jej

posúdenie nebolo ani pre rozhodovanie okresného súdu a krajského súdu v danej veci

relevantné. Z okolností prípadu vyplýva, že posudzovaná bola len platnosť notárskej

zápisnice, ktorou bol uznaný záväzok dlžníka z tejto zmluvy o úvere. Aj keď krajský súd

napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená

za neprípustnú z dôvodu neplatnosti exekučného titulu (a tým absencie jedného

z predpokladov exekúcie), uvedené nebráni sťažovateľke domáhať sa na príslušnom súde

podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej

peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy a v prípade úspechu v konaní aj práva súdom

priznanú pohľadávku exekučne vymáhať.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje za potrebné tiež uviesť, že v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr.

, , ) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak

toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné

princípy postupu vyplývajúce z až . V opačnom prípade by sa ústavný

súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany

ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by takým

postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale

bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumcia pod právne normy.

Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že nebola preukázaná príčinná súvislosť

medzi označeným právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorého porušenie sťažovateľka

namietala, a napádaným uznesením krajského súdu, preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších nárokoch uplatnených

sťažovateľkou v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010