Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 183/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti V., a. s., T., zastúpenej

advokátkou JUDr. F. B., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti V., a. s., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti V., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

V., a. s., trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem

centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. F. B., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 22. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 7. apríla 2006 okresnému

súdu návrh, ktorým sa domáhala, aby jej odporca na základe realizovaných dodávok

transporbetónu uhradil sumu 1 354 665,75 Sk (čo v súčasnosti predstavuje 44 966,66 €)

s prísl.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň požadovala prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 300 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3373/2010 doručeným ústavnému súdu 13. mája 2010, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Dňa 07. 04. 2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa: V., a. s., proti odporcovi: W., v. o. s., o vydanie platobného rozkazu

zapísaný pod sp. zn. . Dňa 25. 04. 2006 súd vyzval navrhovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 13. 07. 2006 záznam o zaplatení súdneho poplatku.

Dňa 18. 08. 2006 súd vydal platobný rozkaz, č. k. -131. Dňa 07. 11. 2006

právny zástupca odporcu doručil súdu odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Dňa

15. 11. 2006 súd uznesením, č. k. -141 uložil odporcovi uhradiť súdny

poplatok za podaný odpor. Dňa 15. 11. 2006 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie

k podanému odporu. Dňa 04. 12. 2006 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa

12. 12. 2006 bol predmetný spis prevedený do oddelenia Cb a zapísaný pod sp. zn.

. Dňa 22. 10. 2008 bol v predmetnej veci vytýčený termín pojednávania

na deň 26. november 2008 o 10.30 hod. Dňa 26. 11. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie,

na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa odročuje na neurčito. Dňa

08. 12. 2008 navrhovateľ doručil súdu návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania na

strane odporcu. Dňa 09. 12. 2008 doručené podanie – vyjadrenie právneho zástupcu

odporcu. Dňa 09. 12. 2008 doručené doplnenie vyjadrenia právneho zástupcu odporcu.

Dňa 09. 12. 2008 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie. Dňa 16. 04. 2008 doručené

vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 02. 06. 2009 súd vyzval navrhovateľa na doloženie dokladov.

Dňa 16. 07. 2009 navrhovateľ doručil súdu žiadané doklady. Dňa 28. 08. 2009 navrhovateľ

doručil súdu podanie. Dňa 29. 07. 2009 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podaniu

odporcu. Dňa 07. 09. 2009 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Dňa 07. 09. 2009 súd uznesením, č. k. -157 ustanovil prekladateľa. Dňa

07. 09. 2009 súd uznesením, č. k. -155 pripustil, aby do konania na strane

odporcu vstúpil ďalší účastník. Dňa 16. 10. 2009 prekladateľ doručil súdu vyúčtovanie trov.

Dňa 26. 11. 2009 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 02. 12. 2009

doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 25. 03. 2010 doručené podanie

právneho zástupcu odporcu. Dňa 31. 03. 2010 bol nariadený termín pojednávania na deň

17. máj 2010 o 12.00 hod.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.

a nasl. .

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci

za objektívny prieťah.

V predmetnom konaní neboli vo väčšom rozsahu spôsobené prieťahy v konaní

účastníkom konania na strane navrhovateľa.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko nezaujala.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 3. mája 2010, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom bolo pojednávanie

uskutočnené 17. mája 2010, ktoré bolo odročené, pričom vo veci nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. V napadnutom konaní si sťažovateľka uplatnila voči odporcovi nárok na zaplatenie

pohľadávky z dôvodu uhradenia kúpnej ceny za dodávky transporbetónu na základe

uzavretej kúpnej zmluvy. Uvedený typ sporov patrí do bežnej rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a v zásade tieto spory nie sú ani po právnej, ani po skutkovej stránke

zložité. Aj v danom prípade ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nevykazuje

žiadne črty právnej alebo skutkovej zložitosti. Napokon na zložitosť veci nepoukázal ani

okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

2. Ústavný súd hodnotiac priebeh napadnutého konania nezistil skutočnosti, ktoré by

z pohľadu prieťahov bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky, čo potvrdil aj okresný

súd vo vyjadrení k sťažnosti.

3. Napokon ústavný súd pri posudzovaní toho, či došlo k prieťahom v napadnutom

konaní, hodnotil samotný postup okresného súdu. V priebehu vyhodnocovaného konania

ústavný súd zistil jedno dlhšie obdobie nečinnosti, a to od 12. decembra 2006 (vec bola

po podaní odporu proti platobnému rozkazu prevedená do registra Cb) do 22. októbra 2008

(okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. november 2008), t. j. v trvaní 1 rok

a 10 mesiacov, a jedno krátkodobejšie obdobie nečinnosti, a to od 7. septembra 2009

(uznesenie okresného súdu o ustanovení prekladateľa a o pripustení pristúpenia ďalšieho

účastníka na strane odporcu) do 31. marca 2010 (okresný súd nariadil termín pojednávania).

Doterajšia doba nečinnosti v priebehu napadnutého konania presahuje podľa zistení

ústavného súdu dva roky. Prieťahy v konaní uznal okresný súd v odpovedi (24. september

2008) na sťažnosť sťažovateľky, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, a za prieťahy sa

ospravedlnil. Okresný súd súčasne poukázal na to, že „Objektívny prieťah bol spôsobený

predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného

sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku

tunajšieho súdu“, a ďalej okresný súd v odpovedi uviedol, že „Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení 30 Cb a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 30 Cb sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.“.

V súvislosti s uvedeným už ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre

(napr. , ) konštatoval, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 300 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „zbytočnými

prieťahmi v konaní sťažovateľka nemôže dosiahnuť uspokojenie svojho nároku

na zaplatenie kúpnej ceny..., čo ju podstatne obmedzuje v dispozícii s finančnými zdrojmi

a má výrazný dopad na jej činnosť a podnikanie...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou

JUDr. F. B. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri

rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal

za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej

podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010