Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 252/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. C., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na inú právnu ochranu podľa uznesením

Obvodného oddelenia Policajného zboru M. sp. zn. ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28.

augusta 2009, uznesením Okresnej prokuratúry Humenné č. k. -9 z 23.

novembra 2009, prípisom Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. -8 z 11. februára

2010, prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31.

marca 2010 a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 323/10-7

zo 7. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. júna 2010

doručené podanie M. C., M. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Žiadosť

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy...“. Ústavný súd podanie

sťažovateľa podľa obsahu vyhodnotil ako sťažnosť podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených

základných práv uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru M. sp. zn. ČVS: ORP-

908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009 (ďalej len „obvodné oddelenie“), uznesením Okresnej

prokuratúry Humenné (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -9 z 23. novembra

2009, prípisom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kn

252/09-8 z 11. februára 2010, prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010 a prípisom generálnej

prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podaním z 8. júla 2009

označeným ako «Sťažnosť voči uzneseniu Valného zhromaždenia Pozemkového

spoločenstva Urbariát a C. a spol. R. konaného dňa 16. 5. 2009 na Obecnom úrade R. »

adresovaným obvodnému oddeleniu namietal, že postupom výboru pozemkového

spoločenstva došlo k spáchaniu „podvodu na vlastníkoch spoločnej nehnuteľnosti, k

porušeniu povinnosti pri správe cudzieho majetku a k poškodzovaniu veriteľa“. Obvodné

oddelenie uznesením sp. zn. ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009 podľa § 197

ods. 1 písm. d) vec podozrenia z prečinu podvodu podľa

, ktorého sa mal dopustiť starosta obce R., odmietlo na základe toho, že

dospelo k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na

postup podľa .

V odôvodnení namietaného uznesenia obvodného oddelenia sa okrem iného uvádza:

„Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu bolo zistené, že obec R., ktorú ako

štatutár zastupuje starosta obce vlastní na základe listu vlastníctva č. 215 v k. ú. obce R.

okrem iných nehnuteľností aj lesné pozemky v celkovej výmere 595 560 m², ktoré užíva,

obhospodaruje a za uvedené lesné pozemky platí daň z nehnuteľnosti Pozemkové

spoločenstvo Urbariát C. a spol. R. a teda obec R. je podielnikom Pozemkového

spoločenstva Urbariát C. a spol. R., čo potvrdzuje jednak vyjadrenie samotného starostu

obce R. T. K. a predsedu Pozemkového spoločenstva Urbariátu C. a spol. R. B. Č., ako aj

menný zoznam podielnikov spoločnosti, list vlastníctva č. 215 a potvrdenie o dani

z nehnuteľnosti na rok 2009 pre Pozemkové spoločenstvo Urbariát C. a spol. R., ktorým

bola určená daň z nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 53/2006. Ďalej bolo zistené,

že obec R. na základe pravidiel Pozemkového spoločenstva Urbariát C. a spol. R., že za

každý začatý polhektár lesa je jeden hlas v spoločnosti takto disponuje na základe svojho

vlastníctva ako podielnik 120 hlasmi v Pozemkovom spoločenstve Urbariátu C. a spol. R.,

pričom na valnom zhromaždení podielnikov spoločnosti dňa 16. 5. 2009 obec R. zastupoval

ako podielnika v Pozemkovom spoločenstve Urbariát C. a spol. R. starosta obce R. T. K.“

Proti označenému uzneseniu obvodného oddelenia sťažovateľ 7. septembra 2009

podal sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b)

ako podanú oneskorene.

Dňa 9. decembra 2009 sa sťažovateľ podaním adresovaným krajskej prokuratúre

domáhal preskúmania zákonnosti namietaného uznesenia obvodného oddelenia

a namietaného uznesenia okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra podanie sťažovateľa

preskúmavala ako podnet podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a v prípise č. k. -8

z 11. februára 2010 uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom obvodného

oddelenia a v jeho uznesení nevidí žiadne pochybenia. K uzneseniu okresnej prokuratúry,

ktorým bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako podaná oneskorene, prokurátorka krajskej

prokuratúry uviedla, že prokurátor okresnej prokuratúry týmto rozhodnutím pochybil,

zároveň však uviedla, že „Uvedené pochybenie však nič nemení na vecne správnom

rozhodnutí, že v danom prípade konanie starostu obce nevykazuje znaky skutkovej podstaty

žiadneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti , preto nebol dôvod

postupovať inak, ako Vaše trestné oznámenie odmietnuť.“.

Sťažovateľ sa následne podaním z 18. februára 2010 adresovaným krajskej

prokuratúre domáhal, aby nadriadený prokurátor vec znovu prejednal ako opakovaný

podnet. Krajská prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa postúpila generálnej

prokuratúre, ktorá ho prípisom č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010 odložila ako

nedôvodný, pretože v postupe a rozhodnutiach obvodného oddelenia a podriadených

prokuratúr nezistila žiadne pochybenie. Prokurátor generálnej prokuratúry v označenom

prípise okrem iného uviedol:

„Preskúmaním na vec sa vzťahujúcich spisov som zistil, že Váš opakovaný podnet

nie je dôvodný v podstate z tých dôvodov, na ktoré poukázal poverený príslušník

Obvodného oddelenia PZ M. v uznesení z 28. 8. 2009, sp. zn. ORP-908/ML-HE-09, ktorým

podľa písmeno d) odmietol vec, nakoľko nebol dôvod na

začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Závery

uvedené v odôvodnení tohto uznesenia si osvojil prokurátor Okresnej prokuratúry

Humenné, ktorý uznesením z 23. 11. 2009, sp. zn. podľa § 193 odsek 1 písmeno

b) správne malo byť podľa písmeno c) zamietol Vašu

sťažnosť, ako aj prokurátorka Krajskej prokuratúry Prešov, ktorá Vaše podanie z 9. 12.

2009 správne posúdila ako podnet podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov, keďže proti uzneseniu okresného prokurátora

sťažnosť nebola prípustná, a Váš podnet odložila ako nedôvodný, o čom ste bol

upovedomený prípisom z 11. 2. 2010. Uvedené uznesenia i upovedomenie o vybavení

podnetu Vám boli riadne doručené a opakovane Vás na ne odkazujem. Nad rámec týchto

dôvodov uvádzam, že neboli zistené žiadne skutočnosti o vzniku majetkovej ujmy, ako

zákonného znaku trestného činu, v súvislosti s hlasovaním a uznaním valného zhromaždenia

podielnikov PS – Urbariátu C. a spol. R. dňa 16. 5. 2009.“

Ďalším podaním z 29. apríla 2010 sa sťažovateľ obrátil na generálnu prokuratúru,

ktoré prokurátor generálnej prokuratúry v prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010

vyhodnotil ako ďalší opakovaný podnet a zároveň konštatoval, že na jeho vybavenie nie je

dôvod, keďže v porovnaní s predchádzajúcim podnetom neobsahuje nové skutočnosti (§ 34

ods. 2 zákona o prokuratúre).

Sťažovateľ namieta, že tak okresná prokuratúra, ako aj krajská prokuratúra a tiež

generálna prokuratúra sa pri vybavovaní jeho podaní zhodne opierajú o uznesenie

obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009

a nerešpektujú jeho „požiadavky“. Sťažovateľ na tomto základe ústavný súd žiada, aby

„a) Uznesenie OO PZ v M. zo dňa 28. 8. 2009 ČVS: ORP-908/ML-HE-2009,

b) Uznesenie Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 23. 11. 2009

č. -9 a listy

c) List Krajskej prokuratúry zo dňa 11. 2. 2010 č. -7,

d) List Generálnej prokuratúry Bratislava zo dňa 31. 3. 2010,

d) List GP Bratislava zo dňa 7. 5. 2010“ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Aj keď sťažovateľ neoznačil v sťažnosti bližšie základné právo, ktoré malo byť

porušené namietanými uzneseniami obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry a tiež

namietanými prípismi krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry, ústavný súd na základe

obsahu a povahy námietok sťažovateľa konštatoval, že v danom prípade prichádza do úvahy

ich preskúmanie z hľadiska možného porušenia základného práva na inú právnu ochranu

podľa , a preto sťažnosť predbežne prerokoval z tohto hľadiska.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa sa práva uvedeného v možno domáhať len

v medziach zákonov vykonávajúcich ustanovenie tohto článku.

K porušeniu sťažovateľovho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 malo dôjsť uznesením obvodného oddelenia sp. zn.

ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009, uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -9 z 23. novembra 2009, prípisom krajskej prokuratúry č. k. -8

z 11. februára 2010, prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca

2010 a prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že podstatou námietok sťažovateľa je nespokojnosť s tým, že

vo veci jeho trestného oznámenia nezačali príslušné orgány činné v trestnom konaní trestné

stíhanie, a to ani po využití všetkých dostupných opravných prostriedkov, resp. právnych

prostriedkov nápravy vrátane ďalšieho opakovaného podnetu adresovaného generálnej

prokuratúre.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP 908/ML-HE-2009 z 28. augusta

2009

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napadol okrem iného označené uznesenie

obvodného oddelenia, ktorým bola podľa

predmetná vec pre podozrenie z prečinu podvodu podľa

odmietnutá na základe skutočnosti, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Proti

tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť (ako oznamovateľ v zmysle § 197 ods. 3

, pozn.), o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry uznesením

č. k. -9 z 23. novembra 2009.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného

súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ich ochrane

nie je oprávnený rozhodnúť iný orgán verejnej moci.

Sťažovateľ bol oprávnený podať proti namietanému uzneseniu obvodného oddelenia

sťažnosť podľa , o ktorej bola oprávnená a aj povinná

rozhodnúť okresná prokuratúra. Právomoc okresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti

sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením okresnej prokuratúry č. k. -9 z 23. novembra 2009, prípisom

krajskej prokuratúry č. k. -8 z 11. februára 2010 a prípisom generálnej

prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010

Potom, ako sťažovateľ využil právne prostriedky podľa , mal

možnosť uplatniť aj právne prostriedky nápravy ustanovené zákonom o prokuratúre, t. j.

podnet, opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby

príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr.

, , , ), t. j. za porušenie základného

práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra

podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr.

, , atď.).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 34 ods. 1 podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti

vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor

(§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že na preskúmanie

zákonnosti namietaného uznesenia obvodného oddelenia v spojení s namietaným uznesením

okresnej prokuratúry bola na základe podnetu sťažovateľa v súlade s § 31 ods. 1 zákona

o prokuratúre príslušná krajská prokuratúra a na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu

krajskou prokuratúrou v konaní vedenom pod č. k. -8 bola na základe

opakovaného podnetu sťažovateľa v súlade s § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná

generálna prokuratúra. Rovnako tak bola generálna prokuratúra príslušná na základe

ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre

preskúmať zákonnosť vybavenia jeho opakovaného podnetu Je teda nepochybné, že pred

uplatnením právomoci ústavného súdu vyplývajúcej mu z tu stále existoval

orgán verejnej moci, ktorý bol podľa zákona príslušný preskúmať postup uvedených

orgánov prokuratúry.

Aj pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity.

Zmysel a účel tohto princípu je založený na skutočnosti, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

V danom prípade mal sťažovateľ vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresnej

prokuratúry, ako aj k prípisu krajskej prokuratúry č. k. -8 z 11. februára

2010 a prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010

k dispozícii právne prostriedky nápravy ustanovené zákonom o prokuratúre (podnet,

opakovaný podnet a ďalší podnet, resp. opakovaný podnet), a preto v tejto časti

ústavný súd jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

v spojení s z dôvodu neprípustnosti.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010

Podaním z 27. apríla 2010 adresovaným generálnej prokuratúre sa sťažovateľ

domáhal preskúmania predchádzajúceho postupu generálnej prokuratúry a krajskej

prokuratúry v jeho veci a v tej súvislosti žiadal, aby „Nadriadený prokurátor Generálnej

prokuratúry v Bratislave v rámci svojej pôsobnosti v zmysle §-31 Z. z. č. 153/2001

o prokuratúre list zo dňa 31. 3. 2010 č. Gn 323/10-4 zrušil a vo veci sám rozhodol.

Obdobne aj list Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 11. 2. 2010 č. k. -7 zrušil

a vo veci sám rozhodol...“.

Aj túto časť sťažnosti ústavný súd predbežne prerokoval z hľadiska možného

porušenia základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010. V označenom

prípise generálnej prokuratúry je okrem iného uvedené:

„V nadväznosti na Vaše písomné podanie z 27. 4. 2010 s prílohami, doručené

Generálnej prokuratúre SR dňa 29. 4. 2010, Vám oznamujem, že predmetné podanie bolo

posúdené ako ďalší opakovaný podnet a vzhľadom k tomu, že v porovnaní s Vaším

predchádzajúcim podnetom z 18. 2. 2010 neobsahuje žiadne nové skutočnosti, nevznikol

dôvod na prijatie ďalších opatrení.

Generálna prokuratúra SR zotrváva na svojom stanovisku obsiahnutom

v upovedomení o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. 3. 2010.“

V prípise generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010, na ktorý

generálna prokuratúra poukazuje, prokurátor generálnej prokuratúry uviedol, že opakovaný

podnet nie je dôvodný z tých dôvodov, na ktoré poukázalo obvodné oddelenie v uznesení

sp. zn. ORP-908/ML-HE-09 z 28. augusta 2009 a ktorého závery si osvojil aj prokurátor

okresnej prokuratúry v prípise sp. zn. z 23. novembra 2009. Rovnako sa

prokurátor generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa

zaoberal aj prípisom krajskej prokuratúry č. k. -7 z 11. februára 2010 a postup

krajskej prokuratúry vyhodnotil ako vecne správny. V prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-4

z 31. marca 2010 prokurátor generálnej prokuratúry okrem iného uviedol, že „... neboli

zistené žiadne skutočnosti o vzniku majetkovej ujmy, ako zákonného znaku trestného činu,

v súvislosti s hlasovaním a uznaním valného zhromaždenia podielnikov PS – Urbariátu C. a

spol. R. dňa 16. 5. 2009“, čo aj podľa názoru ústavného súdu opodstatňuje záver o

nedôvodnosti opakovaného podnetu a jeho odložení.

Po preskúmaní spisovej dokumentácie ústavný súd konštatoval, že generálna

prokuratúra pri vybavovaní ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa postupovala

v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, keďže v jeho podaní

z 29. apríla 2010 sa nenachádzali nové skutočnosti. Je nepochybné, že generálna

prokuratúra sa týmto podaním sťažovateľa riadne zaoberala, pričom svoj názor formulovala

v namietanom prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010. To, že po posúdení všetkých

okolností prípadu dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv

sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 .

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že podľa platných právnych predpisov

nemá ten, kto podal trestné oznámenie (ďalej len „oznamovateľ“), zákonom garantované

právo (nárok) na to, aby na základe jeho trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie.

Z vyplýva, že ak príslušný orgán činný v trestnom konaní

dôjde k záveru, že v predmetnej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania, predmetnú

vec uznesením a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného

správneho deliktu, b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, c) odloží, ak je

trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo d) odmietne (§ 197 ods. 1

). Oznamovateľ (v danom prípade sťažovateľ) má právo na to, aby mu

uznesenie podľa bolo doručené a tiež právo na podanie

sťažnosti proti nemu ( ). Ústavný súd v naznačenom

kontexte poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru (, ), podľa

ktorej vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu

medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje

podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal.

Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom

a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych

subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Potom, ako sťažovateľ využil právne prostriedky podľa , mal

možnosť uplatniť aj právne prostriedky ustanovené zákonom o prokuratúre, t. j. podnet,

opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet, čo aj urobil.

Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na ďalší opakovaný podnet

sťažovateľa primeraným spôsobom a v zákonom ustanovenej lehote reagovať. Zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že túto povinnosť si generálna prokuratúra splnila. Po preskúmaní

príslušnej spisovej dokumentácie v namietanom prípise dospela k záveru, že sťažovateľ

v ďalšom opakovanom podnete neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali

dôvod na prijatie ďalších opatrení, a preto zotrvala na svojom stanovisku obsiahnutom

v prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010. Skutočnosť, že generálna prokuratúra

nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať porušenie jeho

základného práva podľa ani žiadneho iného práva garantovaného

. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že v namietanom prípise sa nenachádza

konkrétny rozbor sťažovateľových námietok, keďže prokurátor generálnej prokuratúry

dospel k záveru o neodôvodnenosti ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa a poukázal

pritom na prípis č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010, v ktorom sa prokurátor generálnej

prokuratúry už vyjadril k predchádzajúcim rozhodnutiam orgánov činných v trestnom

konaní vo veci sťažovateľa, s ktorými sa plne stotožnil a v podrobnostiach na nich poukázal.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným prípisom

generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho z garantovaných práv

sťažovateľa, a preto jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami na rozhodnutie ústavného súdu, ako aj

vyzývať ho na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010