Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 252/2010
PDF · 269.24 KB
No categories available
IV. ÚS 252/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. C., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Obvodného oddelenia Policajného zboru M. sp. zn. ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28.
augusta 2009, uznesením Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1 Pn 350/09-9 z 23.
novembra 2009, prípisom Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. 1 Kn 252/09-8 z 11. februára
2010, prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31.
marca 2010 a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 323/10-7
zo 7. mája 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. C. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. júna 2010
doručené podanie M. C., M. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Žiadosť
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy...“. Ústavný súd podanie
sťažovateľa podľa obsahu vyhodnotil ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených
základných práv uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru M. sp. zn. ČVS: ORP-
908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009 (ďalej len „obvodné oddelenie“), uznesením Okresnej
prokuratúry Humenné (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 350/09-9 z 23. novembra
2009, prípisom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kn
252/09-8 z 11. februára 2010, prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010 a prípisom generálnej
prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podaním z 8. júla 2009
označeným ako «Sťažnosť voči uzneseniu Valného zhromaždenia Pozemkového
spoločenstva Urbariát a C. a spol. R. konaného dňa 16. 5. 2009 na Obecnom úrade R. »
adresovaným obvodnému oddeleniu namietal, že postupom výboru pozemkového
spoločenstva došlo k spáchaniu „podvodu na vlastníkoch spoločnej nehnuteľnosti, k
porušeniu povinnosti pri správe cudzieho majetku a k poškodzovaniu veriteľa“. Obvodné
oddelenie uznesením sp. zn. ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009 podľa § 197
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť starosta obce R., odmietlo na základe toho, že
dospelo k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na
postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
V odôvodnení namietaného uznesenia obvodného oddelenia sa okrem iného uvádza:
„Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu bolo zistené, že obec R., ktorú ako
štatutár zastupuje starosta obce vlastní na základe listu vlastníctva č. 215 v k. ú. obce R.
okrem iných nehnuteľností aj lesné pozemky v celkovej výmere 595 560 m², ktoré užíva,
obhospodaruje a za uvedené lesné pozemky platí daň z nehnuteľnosti Pozemkové
spoločenstvo Urbariát C. a spol. R. a teda obec R. je podielnikom Pozemkového
spoločenstva Urbariát C. a spol. R., čo potvrdzuje jednak vyjadrenie samotného starostu
obce R. T. K. a predsedu Pozemkového spoločenstva Urbariátu C. a spol. R. B. Č., ako aj
menný zoznam podielnikov spoločnosti, list vlastníctva č. 215 a potvrdenie o dani
z nehnuteľnosti na rok 2009 pre Pozemkové spoločenstvo Urbariát C. a spol. R., ktorým
bola určená daň z nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 53/2006. Ďalej bolo zistené,
že obec R. na základe pravidiel Pozemkového spoločenstva Urbariát C. a spol. R., že za
každý začatý polhektár lesa je jeden hlas v spoločnosti takto disponuje na základe svojho
vlastníctva ako podielnik 120 hlasmi v Pozemkovom spoločenstve Urbariátu C. a spol. R.,
pričom na valnom zhromaždení podielnikov spoločnosti dňa 16. 5. 2009 obec R. zastupoval
ako podielnika v Pozemkovom spoločenstve Urbariát C. a spol. R. starosta obce R. T. K.“
Proti označenému uzneseniu obvodného oddelenia sťažovateľ 7. septembra 2009
podal sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku ako podanú oneskorene.
Dňa 9. decembra 2009 sa sťažovateľ podaním adresovaným krajskej prokuratúre
domáhal preskúmania zákonnosti namietaného uznesenia obvodného oddelenia
a namietaného uznesenia okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra podanie sťažovateľa
preskúmavala ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a v prípise č. k. 1 Kn 252/09-8
z 11. februára 2010 uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom obvodného
oddelenia a v jeho uznesení nevidí žiadne pochybenia. K uzneseniu okresnej prokuratúry,
ktorým bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako podaná oneskorene, prokurátorka krajskej
prokuratúry uviedla, že prokurátor okresnej prokuratúry týmto rozhodnutím pochybil,
zároveň však uviedla, že „Uvedené pochybenie však nič nemení na vecne správnom
rozhodnutí, že v danom prípade konanie starostu obce nevykazuje znaky skutkovej podstaty
žiadneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, preto nebol dôvod
postupovať inak, ako Vaše trestné oznámenie odmietnuť.“.
Sťažovateľ sa následne podaním z 18. februára 2010 adresovaným krajskej
prokuratúre domáhal, aby nadriadený prokurátor vec znovu prejednal ako opakovaný
podnet. Krajská prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa postúpila generálnej
prokuratúre, ktorá ho prípisom č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010 odložila ako
nedôvodný, pretože v postupe a rozhodnutiach obvodného oddelenia a podriadených
prokuratúr nezistila žiadne pochybenie. Prokurátor generálnej prokuratúry v označenom
prípise okrem iného uviedol:
„Preskúmaním na vec sa vzťahujúcich spisov som zistil, že Váš opakovaný podnet
nie je dôvodný v podstate z tých dôvodov, na ktoré poukázal poverený príslušník
Obvodného oddelenia PZ M. v uznesení z 28. 8. 2009, sp. zn. ORP-908/ML-HE-09, ktorým
podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku odmietol vec, nakoľko nebol dôvod na
začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Závery
uvedené v odôvodnení tohto uznesenia si osvojil prokurátor Okresnej prokuratúry
Humenné, ktorý uznesením z 23. 11. 2009, sp. zn. 1 Pn 350/09 podľa § 193 odsek 1 písmeno
b) správne malo byť podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol Vašu
sťažnosť, ako aj prokurátorka Krajskej prokuratúry Prešov, ktorá Vaše podanie z 9. 12.
2009 správne posúdila ako podnet podľa § 31 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov, keďže proti uzneseniu okresného prokurátora
sťažnosť nebola prípustná, a Váš podnet odložila ako nedôvodný, o čom ste bol
upovedomený prípisom z 11. 2. 2010. Uvedené uznesenia i upovedomenie o vybavení
podnetu Vám boli riadne doručené a opakovane Vás na ne odkazujem. Nad rámec týchto
dôvodov uvádzam, že neboli zistené žiadne skutočnosti o vzniku majetkovej ujmy, ako
zákonného znaku trestného činu, v súvislosti s hlasovaním a uznaním valného zhromaždenia
podielnikov PS – Urbariátu C. a spol. R. dňa 16. 5. 2009.“
Ďalším podaním z 29. apríla 2010 sa sťažovateľ obrátil na generálnu prokuratúru,
ktoré prokurátor generálnej prokuratúry v prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010
vyhodnotil ako ďalší opakovaný podnet a zároveň konštatoval, že na jeho vybavenie nie je
dôvod, keďže v porovnaní s predchádzajúcim podnetom neobsahuje nové skutočnosti (§ 34
ods. 2 zákona o prokuratúre).
Sťažovateľ namieta, že tak okresná prokuratúra, ako aj krajská prokuratúra a tiež
generálna prokuratúra sa pri vybavovaní jeho podaní zhodne opierajú o uznesenie
obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009
a nerešpektujú jeho „požiadavky“. Sťažovateľ na tomto základe ústavný súd žiada, aby
„a) Uznesenie OO PZ v M. zo dňa 28. 8. 2009 ČVS: ORP-908/ML-HE-2009,
b) Uznesenie Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 23. 11. 2009
č. 1 Pn 350/09-9 a listy
c) List Krajskej prokuratúry zo dňa 11. 2. 2010 č. 1 Kn 252/09-7,
d) List Generálnej prokuratúry Bratislava zo dňa 31. 3. 2010,
d) List GP Bratislava zo dňa 7. 5. 2010“ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Aj keď sťažovateľ neoznačil v sťažnosti bližšie základné právo, ktoré malo byť
porušené namietanými uzneseniami obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry a tiež
namietanými prípismi krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry, ústavný súd na základe
obsahu a povahy námietok sťažovateľa konštatoval, že v danom prípade prichádza do úvahy
ich preskúmanie z hľadiska možného porušenia základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto sťažnosť predbežne prerokoval z tohto hľadiska.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 51 ústavy sa práva uvedeného v čl. 46 ods. 1 ústavy možno domáhať len
v medziach zákonov vykonávajúcich ustanovenie tohto článku.
K porušeniu sťažovateľovho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy malo dôjsť uznesením obvodného oddelenia sp. zn.
ČVS: ORP-908/ML-HE-2009 z 28. augusta 2009, uznesením okresnej prokuratúry
č. k. 1 Pn 350/09-9 z 23. novembra 2009, prípisom krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 252/09-8
z 11. februára 2010, prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca
2010 a prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že podstatou námietok sťažovateľa je nespokojnosť s tým, že
vo veci jeho trestného oznámenia nezačali príslušné orgány činné v trestnom konaní trestné
stíhanie, a to ani po využití všetkých dostupných opravných prostriedkov, resp. právnych
prostriedkov nápravy vrátane ďalšieho opakovaného podnetu adresovaného generálnej
prokuratúre.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
uznesením obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP 908/ML-HE-2009 z 28. augusta
2009
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napadol okrem iného označené uznesenie
obvodného oddelenia, ktorým bola podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
predmetná vec pre podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona
odmietnutá na základe skutočnosti, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Proti
tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť (ako oznamovateľ v zmysle § 197 ods. 3
Trestného poriadku, pozn.), o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry uznesením
č. k. 1 Pn 350/09-9 z 23. novembra 2009.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného
súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ich ochrane
nie je oprávnený rozhodnúť iný orgán verejnej moci.
Sťažovateľ bol oprávnený podať proti namietanému uzneseniu obvodného oddelenia
sťažnosť podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku, o ktorej bola oprávnená a aj povinná
rozhodnúť okresná prokuratúra. Právomoc okresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti
sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 350/09-9 z 23. novembra 2009, prípisom
krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 252/09-8 z 11. februára 2010 a prípisom generálnej
prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010
Potom, ako sťažovateľ využil právne prostriedky podľa Trestného poriadku, mal
možnosť uplatniť aj právne prostriedky nápravy ustanovené zákonom o prokuratúre, t. j.
podnet, opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu
svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení
dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby
príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr.
I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného
práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra
podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr.
I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet
do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).
Podľa § 34 ods. 1 podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti
vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor
(§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že na preskúmanie
zákonnosti namietaného uznesenia obvodného oddelenia v spojení s namietaným uznesením
okresnej prokuratúry bola na základe podnetu sťažovateľa v súlade s § 31 ods. 1 zákona
o prokuratúre príslušná krajská prokuratúra a na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu
krajskou prokuratúrou v konaní vedenom pod č. k. 1 Kn 252/09-8 bola na základe
opakovaného podnetu sťažovateľa v súlade s § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná
generálna prokuratúra. Rovnako tak bola generálna prokuratúra príslušná na základe
ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre
preskúmať zákonnosť vybavenia jeho opakovaného podnetu Je teda nepochybné, že pred
uplatnením právomoci ústavného súdu vyplývajúcej mu z čl. 127 ústavy tu stále existoval
orgán verejnej moci, ktorý bol podľa zákona príslušný preskúmať postup uvedených
orgánov prokuratúry.
Aj pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity.
Zmysel a účel tohto princípu je založený na skutočnosti, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
V danom prípade mal sťažovateľ vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresnej
prokuratúry, ako aj k prípisu krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 252/09-8 z 11. februára
2010 a prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010
k dispozícii právne prostriedky nápravy ustanovené zákonom o prokuratúre (podnet,
opakovaný podnet a ďalší podnet, resp. opakovaný podnet), a preto v tejto časti
ústavný súd jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.
3. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010
Podaním z 27. apríla 2010 adresovaným generálnej prokuratúre sa sťažovateľ
domáhal preskúmania predchádzajúceho postupu generálnej prokuratúry a krajskej
prokuratúry v jeho veci a v tej súvislosti žiadal, aby „Nadriadený prokurátor Generálnej
prokuratúry v Bratislave v rámci svojej pôsobnosti v zmysle §-31 Z. z. č. 153/2001
o prokuratúre list zo dňa 31. 3. 2010 č. Gn 323/10-4 zrušil a vo veci sám rozhodol.
Obdobne aj list Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 11. 2. 2010 č. k. 1 Kn 252/09-7 zrušil
a vo veci sám rozhodol...“.
Aj túto časť sťažnosti ústavný súd predbežne prerokoval z hľadiska možného
porušenia základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010. V označenom
prípise generálnej prokuratúry je okrem iného uvedené:
„V nadväznosti na Vaše písomné podanie z 27. 4. 2010 s prílohami, doručené
Generálnej prokuratúre SR dňa 29. 4. 2010, Vám oznamujem, že predmetné podanie bolo
posúdené ako ďalší opakovaný podnet a vzhľadom k tomu, že v porovnaní s Vaším
predchádzajúcim podnetom z 18. 2. 2010 neobsahuje žiadne nové skutočnosti, nevznikol
dôvod na prijatie ďalších opatrení.
Generálna prokuratúra SR zotrváva na svojom stanovisku obsiahnutom
v upovedomení o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. 3. 2010.“
V prípise generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010, na ktorý
generálna prokuratúra poukazuje, prokurátor generálnej prokuratúry uviedol, že opakovaný
podnet nie je dôvodný z tých dôvodov, na ktoré poukázalo obvodné oddelenie v uznesení
sp. zn. ORP-908/ML-HE-09 z 28. augusta 2009 a ktorého závery si osvojil aj prokurátor
okresnej prokuratúry v prípise sp. zn. 1 Pn 350/09 z 23. novembra 2009. Rovnako sa
prokurátor generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa
zaoberal aj prípisom krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 252/09-7 z 11. februára 2010 a postup
krajskej prokuratúry vyhodnotil ako vecne správny. V prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-4
z 31. marca 2010 prokurátor generálnej prokuratúry okrem iného uviedol, že „... neboli
zistené žiadne skutočnosti o vzniku majetkovej ujmy, ako zákonného znaku trestného činu,
v súvislosti s hlasovaním a uznaním valného zhromaždenia podielnikov PS – Urbariátu C. a
spol. R. dňa 16. 5. 2009“, čo aj podľa názoru ústavného súdu opodstatňuje záver o
nedôvodnosti opakovaného podnetu a jeho odložení.
Po preskúmaní spisovej dokumentácie ústavný súd konštatoval, že generálna
prokuratúra pri vybavovaní ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa postupovala
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, keďže v jeho podaní
z 29. apríla 2010 sa nenachádzali nové skutočnosti. Je nepochybné, že generálna
prokuratúra sa týmto podaním sťažovateľa riadne zaoberala, pričom svoj názor formulovala
v namietanom prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-7 zo 7. mája 2010. To, že po posúdení všetkých
okolností prípadu dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv
sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy.
V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že podľa platných právnych predpisov
nemá ten, kto podal trestné oznámenie (ďalej len „oznamovateľ“), zákonom garantované
právo (nárok) na to, aby na základe jeho trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie.
Z § 197 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že ak príslušný orgán činný v trestnom konaní
dôjde k záveru, že v predmetnej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania, predmetnú
vec uznesením a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného
správneho deliktu, b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, c) odloží, ak je
trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo d) odmietne (§ 197 ods. 1
Trestného poriadku). Oznamovateľ (v danom prípade sťažovateľ) má právo na to, aby mu
uznesenie podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku bolo doručené a tiež právo na podanie
sťažnosti proti nemu (§ 197 ods. 2 Trestného poriadku). Ústavný súd v naznačenom
kontexte poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru (IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09), podľa
ktorej vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu
medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje
podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal.
Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom
a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych
subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.
Potom, ako sťažovateľ využil právne prostriedky podľa Trestného poriadku, mal
možnosť uplatniť aj právne prostriedky ustanovené zákonom o prokuratúre, t. j. podnet,
opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet, čo aj urobil.
Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na ďalší opakovaný podnet
sťažovateľa primeraným spôsobom a v zákonom ustanovenej lehote reagovať. Zo zistení
ústavného súdu vyplýva, že túto povinnosť si generálna prokuratúra splnila. Po preskúmaní
príslušnej spisovej dokumentácie v namietanom prípise dospela k záveru, že sťažovateľ
v ďalšom opakovanom podnete neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali
dôvod na prijatie ďalších opatrení, a preto zotrvala na svojom stanovisku obsiahnutom
v prípise č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010. Skutočnosť, že generálna prokuratúra
nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať porušenie jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani žiadneho iného práva garantovaného
ústavou. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že v namietanom prípise sa nenachádza
konkrétny rozbor sťažovateľových námietok, keďže prokurátor generálnej prokuratúry
dospel k záveru o neodôvodnenosti ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa a poukázal
pritom na prípis č. k. IV/1 Gn 323/10-4 z 31. marca 2010, v ktorom sa prokurátor generálnej
prokuratúry už vyjadril k predchádzajúcim rozhodnutiam orgánov činných v trestnom
konaní vo veci sťažovateľa, s ktorými sa plne stotožnil a v podrobnostiach na nich poukázal.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,
Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným prípisom
generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho z ústavou garantovaných práv
sťažovateľa, a preto jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami na rozhodnutie ústavného súdu, ako aj
vyzývať ho na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2010