Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 197/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k.

-459 z 12. augusta 2008, ktorým bol odvolaný z funkcie správcu konkurznej

podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti O., s. r. o..., P., za účasti Okresného súdu Prešov,

takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. J. T. podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -459 z 12. augusta 2008 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -459 z 12. augusta 2008

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 19. mája 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. J. T. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k.

-459 z 12. augusta 2008 (ďalej aj „namietané uznesenie“), ktorým bol odvolaný

z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti O., s. r. o..., P. (ďalej

„správca konkurznej podstaty“ alebo „SKP“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu

sp. zn. z 15. októbra 2007 ustanovený za správcu konkurznej podstaty

a 12. augusta 2008 ho okresný súd uznesením č. k. -459 z funkcie SKP odvolal.

Okresný súd v namietanom uznesení odôvodnil odvolanie sťažovateľa z funkcie SKP

tým, že „správca konkurznej podstaty v danom prípade nerešpektoval záväzný pokyn,

udelený príslušným orgánom na speňažovanie majetku, na základe čoho dospel súd

k záveru, že správca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia “ [zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, pozn. (ďalej len „“)]. V spojitosti

s uvedenými dôvodmi odvolania z funkcie SKP sťažovateľ poukazuje na to, že

z odôvodnenia namietaného uznesenia nie je zrejmé, kedy nerešpektoval záväzný pokyn,

a ktorý záväzný pokyn mal opakovane nerešpektovať, ani to, ktorý príslušný orgán mal

tento pokyn vydať. Navyše, okresný súd rozhodoval na základe návrhu zabezpečeného

veriteľa z 20. mája 2008, v ktorom tento ani nevytýkal opakované nerešpektovanie

záväzného pokynu, ale navrhoval odvolanie SKP z iných dôvodov.

V sťažnosti sa ďalej uvádza:

«O odvolaní správcu súd rozhoduje podľa , , avšak pri rozhodovaní

postupuje primerane podľa ust. v zmysle . Teda aj na konanie o odvolaní

správcu je súd povinný primerane použiť ust. o dokazovaní ( a nasl.),

o hodnotení dôkazov (§ 132 a nasl.), ako aj ust. § 169 o obsahu uznesenia a jeho

náležitostiach. Uznesenie okrem iného obsahuje aj odôvodnenie. Podľa

ak nie je ďalej ust. inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa

písomné vyhotovenie uznesenia obsahuje aj odôvodnenie.

Podľa návrhu z 20. 5. 2008 boli dôvody na odvolanie formulované do 7 bodov

návrhu, ku ktorému som podal vyjadrenie 2. 6. 2008, kde som k jednotlivým dôvodom

na odvolanie zaujal stanovisko. V odôvodnení sa súd vôbec nevysporiadal s mojou obranou,

vôbec nedal odpoveď na skutkovo relevantné tvrdenia, podložené listinnými dôkazmi, ktoré

som k svojmu stanovisku pripojil. Z odôvodnenia nie je vôbec zrejmé – pretože to

neobsahuje – o ktoré dôkazy oprel svoje zistenie, že som nerešpektoval opakovane záväzný

pokyn, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Z odôvodnenia nie je ani zrejmé,

z akého dôvodu považoval súd splnenie povinnosti správcu podľa

za porušenie jeho povinnosti rešpektovať záväzný pokyn. Súd sa vôbec nezaoberal právnym

zdôvodnením údajného nerešpektovania záväzného pokynu, t. j. či postup správcu podľa

bol porušením jeho povinností a prečo, ak toto ust. ukladá správcovi

povinnosť podať návrh, ak sú splnené tam predpokladané podmienky.

Podľa rozhodnutia mal byť opakovane nerešpektovaný záväzný pokyn, teda

minimálne dvakrát. Z rozhodnutia súdu však nevyplýva, ktoré pokyny, kým udelené, ktorým

prísl. orgánom a akým konaním nemali byť rešpektované. Navrhovateľom vytýkané

porušenie mojich povinností nerešpektovaním jeho záväzného pokynu súd právne

neodôvodnil s poukazom na konkrétne ust. a konanie, teda akým úkonom som mal toto

ust. porušiť. Svoje rozhodnutie oprel súd o vypočutie zástupcov veriteľov na nariadenom

pojednávaní. Na tomto pojednávaní však súd vypočul týchto zástupcov formálne, bez toho,

aby sa títo vyjadrovali ku konkrétnym úkonom, ktorými malo dôjsť k porušeniu povinnosti

správcu. Podľa uznesenia z pojednávania súd odročil pojednávanie za účelom zabezpečenia

správy od prísl. orgánov v trestnom konaní a stave trestného konania. Súd však rozhodol

ešte pred tým, než vôbec mal správu o stave trestného konania.

Ak by súd postupoval v zmysle prísl. ust. , potom by sa

v odôvodnení uznesenia z 12. 8. 2008 zaoberal aj tým, prečo splnenie povinnosti správcu

podľa požiadať súd o vydanie uznesenia, ako postupovať („... správca

požiada súd, aby vydal uznesenie...“), ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej

lehote určenej správcom pokyn požadovaný správcom, považoval za porušenie povinnosti

správcu.

Správca má totiž povinnosť požiadať súd o rozhodnutie, ako postupovať. Splnenie

zákonnej povinnosti nemôže byť hodnotené ako porušenie povinnosti. Súd v uznesení

neodôvodnil tieto skutočnosti.»

Výhrady sťažovateľa sa týkajú aj toho, že okresný súd „konal ako s účastníkom

konania so S., a. s., B., zrejme na základe uznesenia z 1. 7. 2008, ktorým rozhodol o jej

vstupe do konania. Z výroku však nie je jasné a vôbec z neho nevyplýva, ktorých

pohľadávok prihlásených veriteľom sa vstup týka. Takéto rozhodnutie je neurčité a

nepreskúmateľné, na čo bol súd upozornený a listom zo 16. 7. 2008 požiadaný na nápravu.

Nie je teda ani jasné, či vôbec mohla S., a. s., B., ako účastník vystupovať.

Ak súd na základe takého rozhodnutia konal ako s účastníkom so S., a. s., B.,

a na základe jej stanoviska rozhodol o mojom odvolaní, rozhodol tak v rozpore s ust. § 196

v spojení s a a , , pretože záväzným je iba výrok

rozhodnutia, z ktorého má byť zrejmé, namiesto ktorých pohľadávok a ktorého veriteľa

podľa zoznamu pohľadávok vstupuje do konania nový veriteľ. Toto nie je zrejmé ani

z odôvodnenia cit. uznesenia.“.

Sťažovateľ upriamuje pozornosť aj na uznesenie okresného súdu č. k.

-462 zo 16. júna 2008, ktorým súd zamietol jeho návrh na uloženie záväzného

pokynu. V odôvodnení tohto uznesenia pritom poukázal na vyjadrenie predsedu

veriteľského výboru, ktoré bolo podľa neho podané bez toho, aby o stanovisku rokoval

veriteľský výbor. Pokiaľ okresný súd prihliadol aj na vyjadrenie zabezpečeného veriteľa,

sťažovateľ tvrdí, že tento nebol oprávnený sa vo veci vyjadrovať a súd nemal pri jeho

rozhodovaní na toto vyjadrenie prihliadať.

Sťažovateľ dospel k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutia v predmetnom konaní

odôvodnil iba formálne, najmä konal v rozpore s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), čím porušil jeho označené práva.

Ústavný súd si k sťažnosti vyžiadal stanovisko okresného súdu, ktoré mu bolo

doručené 6. novembra 2008. Okresný súd považuje sťažnosť za neopodstatnenú vyslovujúc

názor, že „Tvrdenia JUDr. J. T. v sťažnosti zo dňa 02. 10. 2008 o tom, že z odôvodnenia

rozhodnutia súdu o jeho odvolaní z funkcie správcu úpadcu nie je zrejmé, kedy správca

nerešpektoval záväzný pokyn udelený príslušným orgánom, sa nezakladajú na pravde.

Súčasťou konkurzného spisu sú uznesenia súdu s odôvodnením, ktorým zamietol návrh

správcu na udelenie záväzného pokynu pre speňažovanie vecí patriacich do konkurznej

podstaty podľa ustanovenia . V spise sa nachádzajú aj písomné vyjadrenia

zástupcu veriteľského výboru k návrhom správcu, z obsahu ktorých vyplýva, že žiadajú

návrhy správcu na udelenie záväzného pokynu pre speňažovanie majetku patriaceho

do podstaty v celom rozsahu zamietnuť. Z obsahu vyjadrení jednoznačne vyplýva, že návrh

správcu považujú za zmätočný, zbytočne zaťažujúci súd. Rovnako podľa názoru

zabezpečeného veriteľa správca nechápe princípy vyjadrené v zákone o konkurze

a reštrukturalizácii, ktorý jasne určuje práva a povinnosti správcu a príslušných orgánov.

Podľa názoru zabezpečeného veriteľa správca nemôže nerešpektovať záväzné pokyny

príslušných orgánov a osvojovať si právo rozhodovať sám, resp. diktovať príslušným

orgánom ako majú rozhodovať. Svojím konaním správca neguje základné zásady

konkurzného konania. Správca môže žiadať súd o udelenie záväzného pokynu podľa

ustanovenia len vtedy, ak sú kumulatívne splnené obidve podmienky a to, že

príslušný orgán v primeranej lehote záväzný pokyn neuložil a oprávnené záujmy veriteľov

môžu byť poškodené. Vo svojich žiadostiach však správca splnenie týchto podmienok

nepreukázal. Príslušné orgány t. j. veriteľský výbor a zabezpečený veriteľ správcovi záväzné

pokyny udelili a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov tým nie sú poškodené a teda

správca mal v súlade s nimi postupovať.“.

Okresný súd poukázal tiež na to, že „súčasťou súdneho spisu sú nielen sťažnosti

veriteľov ako účastníkov konania na postup správcu v konaní, ale aj sťažnosti konateľa

úpadcu Dr. Ing. J. M. na postup správcu, ktorý od neho požaduje súčinnosť, ktorú mu

reálne nemôže poskytnúť. Správca žiada od neho otázky, ktoré sú všeobecné a nekonkrétne

a teda na nich môže odpovedať len takými istými všeobecnými a nekonkrétnymi

vysvetleniami. Žiada preto súd, aby prešetril postup správcu v tomto konaní.“.

Podľa názoru okresného súdu bol jeho postup pri odvolaní sťažovateľa z funkcie

SKP v súlade so odvolávajúc sa aj na písomné vyjadrenia veriteľov

o tom, že správca nerešpektoval ich záväzné pokyny, ako aj na ich ústne vyjadrenia

na nariadenom pojednávaní, kde zhodne zotrvali na návrhu na jeho odvolanie.

Okresný súd taktiež uviedol, že ustanovenia sa

v rámci konkurzného konania použijú len primerane, ak neustanovuje

inak, a preto v danom prípade nemohol vykonávať dokazovanie navrhované sťažovateľom.

Z rozsiahleho stanoviska sťažovateľa z 20. novembra 2008 k vyjadreniu okresného

súdu považuje ústavný súd za potrebné upriamiť pozornosť na tú jeho časť, ktorá sa týka

uznesenia okresného súdu č. k. -459 z 12. augusta 2008, ktorým bol odvolaný

z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti O. P. a zrušenia

ktorého sa sťažovateľ výslovne domáha v petite svojej sťažnosti. Sťažovateľ v spojitosti

s tým zdôrazňuje, že „V tomto rozhodnutí je iba formálne (na troch riadkoch strany 3)

odôvodnené rozhodnutie tým, že správca opakovane nerešpektoval záväzný pokyn,

na základe čoho dospel súd k záveru, že správca porušil svoje povinnosti vyplývajúce

z ustanovení .

Odkaz vo vyjadrení odporcu na tvrdenia zástupcu veriteľského výboru

a zabezpečeného veriteľa nie je dôkazom o pravdivosti týchto tvrdení, ale o formálnom

postupe súdu. Podstatné je to, či súd vo svojom rozhodnutí aj vyložil, prečo ich považuje

za pravdivé, čo sa nestalo. Naopak, napriek môjmu vyjadreniu z 2. 6. 2008 k návrhu

na odvolanie, kde som jednotlivé dôvody na odvolanie vyvrátil konkrétnymi dôkazmi, súd sa

v rozhodnutí o odvolaní ani nezmienil, prečo ich nepovažuje za pravdivé.

Poukaz vo vyjadrení na sťažnosť konateľa úpadcu na môj postup, keď som požadoval

od neho súčinnosť, ktorú mi neposkytol, je svedectvom o tom, že súd v tejto veci formálne

plnil svoju úlohu a nezabezpečil kontrolnú funkciu objektívneho orgánu, ktorú má

v konkurze plniť. Podľa vyjadrenia súd poukazuje na sťažnosť, podľa ktorej som mal žiadať

odpoveď na nekonkrétne a všeobecné otázky, čo nezodpovedá skutočnosti.

Keďže konateľ úpadcu odmietol podať vysvetlenie na konkrétne otázky týkajúce sa

konkurznej podstaty, v súlade s som požiadal súd o predvolanie konateľa,

aby na súde podal vysvetlenie na otázky, ktoré odmietol zodpovedať v kancelárii správcu.

Stalo sa tak dňa 11. 4. 2008, avšak súd až do môjho odvolania napadnutým rozhodnutím

nebol schopný konateľa úpadcu predvolať, resp. predviesť a zabezpečiť jeho vyjadrenie.

Pritom toto vyjadrenie by malo podstatný vplyv na majetok patriaci do podstaty.“.

Podľa sťažovateľa nie je úlohou konkurzného súdu iba to, aby prihliadal

na vyjadrenia veriteľov, ale aby vychádzal zo všetkých skutočností, ktoré v konkurze vyšli

najavo a na ich základe urobil závery tak, aby boli chránené záujmy všetkých veriteľov

a v konaní o odvolaní aj záujmy správcu. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd tak

v predmetnom konaní nepostupoval, „pretože neprihliadol na zistenia správcu, ktoré boli

predmetom trestného stíhania, hoci za tým účelom odročil pojednávanie z 22. 7. 2008

na neurčito s tým, že zabezpečí správu od príslušných orgánov činných v trestnom konaní

o stave konania. Súd však rozhodol bez toho, aby v čase rozhodnutia sa oboznámil

so správou o stave trestného konania.“.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vo veci samej v súlade s návrhom

na rozhodnutie (petitom) jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Ústavný súd určuje, že základné právo navrhovateľa na spravodlivé prejednanie

pred nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základné právo na domáhanie sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa , ako aj právo

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa , postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Navrhovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom:

jednostotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Ústavný súd ruší uznesenie OS Prešov č. k. -459 z 12. 8. 2008.“

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd, aby sa

vyjadril, resp. ak to považuje za potrebné, doplnil svoje pôvodné vyjadrenie k sťažnosti

z 29. októbra 2008 a zároveň, aby oznámil, či trvá v tejto veci na verejnom pojednávaní

senátu ústavného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu sa vyjadrila k sťažnosti podaním

sp. zn. z 11. júna 2010, v ktorom v celom rozsahu poukázala na pôvodné

vyjadrenie k sťažnosti a zároveň vyslovila súhlas, aby ústavný súd upustil od verejného

pojednávania v tejto veci.

Sťažovateľ svojím podaním, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 28. júna 2010,

taktiež oznámil, že súhlasí, aby ústavný súd v konaní o jeho sťažnosti upustil od verejného

pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od konania verejného pojednávania potom, ako dospel k záveru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa

a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -459

z 12. augusta 2008, ktorým bol odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu

obchodnej spoločnosti O. P., s. r. o...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Jedným z aspektov práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v a dohovoru je okrem práva domáhať sa svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho

konania, súčasťou ktorého je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, čomu v okolnostiach daného prípadu nebolo podľa sťažovateľa zadosťučinené

najmä preto, že namietané rozhodnutie neobsahuje dostatočné a presvedčivé dôvody,

na ktorých je založené, a navyše, okresný súd neprihliadol na všetky relevantné skutočnosti,

ktoré mal k dispozícii. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené kvalifikuje predmetné rozhodnutie

ako formálne a arbitrárne a ako také nielen v rozpore so , ale

vzhľadom na závažnosť tohto rozporu aj s a dohovorom.

Ústavný príkaz konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon vyjadrený v , zaväzuje všetky orgány verejnej moci

vrátane súdov rozhodujúcich v konkurzných konaniach. Tento ústavný príkaz zaväzuje

orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnosti a zvlášť vtedy, ak výkonom svojich

kompetencií poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb

alebo právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu (čl. 1 ods. 1 prvej vety

).

K porušeniu základného práva na súdnu ochranu dochádza nielen v prípadoch, ak je

komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde alebo ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej

osoby alebo právnickej osoby (napr. ), ale v neposlednom rade tiež v prípade,

ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle

pri výklade a aplikácii právnej normy, ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom

konania alebo ak by rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené.

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo

ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom

verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní

dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva

alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania

a ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné

požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní

predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná

zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov

na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne

pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom

sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy

orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené

zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (,

, , ).

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť jednak vo využití všetkých

dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie,

ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade

s procesnými predpismi.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa predovšetkým zobral do úvahy,

že namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej

spoločnosti natoľko favorizované, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany

súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom

ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie

().

Oprávneniu domáhať sa ochrany svojich práv na súde ako hlavnej zložky základného

práva na súdnu ochranu podľa zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu

ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Táto povinnosť

všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti

a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať medzinárodné záväzky

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd

() zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií

spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. m. m. ,

, ). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež

vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,

neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou.

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

v napadnutej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich

skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska

akceptovateľná a udržateľná.

Podľa súd aj bez návrhu odvolá správcu,

ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným

predpisom ( o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, pozn.) alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka;

zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu. Pred

odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch

zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich

zistených zabezpečených pohľadávok.

Podľa návrh na odvolanie správcu môže podať

veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov

ustanovených osobitným predpisom môže podať návrh na svoje odvolanie aj správca;

ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak... na konkurzné

konanie... sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje

uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto

zákona nie je prípustné.

Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia

vydaného v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal, označenie

navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, výrok, odôvodnenie, poučenie

o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

Ak všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí

vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto

rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné

s a dohovoru.

K naplneniu práva sťažovateľa na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, by preto

v danom prípade došlo iba vtedy, ak by odôvodnenie uznesenia okresného súdu

zodpovedalo náležitostiam , t. j. obsahovalo by

aj dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo vydané.

Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Týmto kritériám musí nepochybne zodpovedať

aj uznesenie súdu vydané v konaní podľa Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

konania na spravodlivý proces (m. m. , ), ktorým je pre tú časť

konkurzného konania, v ktorom sa koná o jeho právach a povinnostiach podľa § 24 ods. 3

, aj správca. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je

posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko

z 29. mája 1997, Recueil III/1997), avšak musí zodpovedať požiadavkám zakotveným

v ustanovení (v spojení s ). Judikatúra ESĽP nevyžaduje,

aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

V posudzovanej veci sa však podľa názoru ústavného súdu tak nestalo.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu č. k. -459 z 12. augusta 2008

o odvolaní sťažovateľa z funkcie správcu konkurznej podstaty je vo svetle uvedených

kritérií podľa názoru ústavného súdu nedostatočné a nepresvedčivé.

Okresný súd v odôvodnení namietaného uznesenia okrem iného uviedol:

«V písomnom podaní zo dňa 20. 05. 2008, súdu doručenom dňa 20. 05. 2008

zabezpečený veriteľ žiadal, aby súd odvolal správcu konkurznej podstaty. Svoj návrh

na odvolanie správcu z funkcie odôvodnil tým, že správca opakovane a závažným spôsobom

porušuje povinnosti stanovené o konkurze a reštrukturalizácii.

Správca JUDr. J. T. v písomnom podaní zo dňa 02. 06. 2008, súdu doručenom dňa

02. 06. 2008 uviedol, že tvrdenia zabezpečeného veriteľa na jeho odvolanie z funkcie

správcu považuje za účelové a nezodpovedajúce skutočnosti, a preto navrhuje súdu, aby bol

návrh zabezpečeného veriteľa na jeho odvolanie z funkcie zamietnutý.

Predseda veriteľského výboru úpadcu v písomnom podaní zo dňa 30. 05. 2008, súdu

doručenom dňa 02. 06. 2008 uviedol, že správca nerešpektoval záväzný pokyn

na speňažovanie majetku úpadcu. Nerešpektovaním tohto záväzného pokynu správca

porušil svoje povinnosti tak, ako to uvádza vo svojom písomnom návrhu zabezpečený

veriteľ, a preto konkurzný súd by mal návrhu na odvolanie správcu z funkcie v celom

rozsahu vyhovieť.

Na nariadenom výsluchu konanom dňa 22. 07. 2008 za účelom vypočutia veriteľov

k návrhu na odvolanie správcu z funkcie, správca konkurznej podstaty JUDr. J. T. uviedol,

že nesúhlasí s návrhom na jeho odvolanie z funkcie správcu konkurznej podstaty, nakoľko

svoje povinnosti si v zmysle zákona plnil. Poukázal na to, že vo veci bolo začaté trestné

stíhanie, pričom podľa jeho názoru po vykonaní všetkých procesných úkonov bude vznesené

konkrétne obvinenie voči konkrétnym osobám. Svoje povinnosti neporušoval ani opakovane,

ani závažným spôsobom, naopak, o všetkých krokoch riadne informoval veriteľský výbor,

ako aj zabezpečeného veriteľa.

Predseda veriteľského výboru trval na rozhodnutí súdu o odvolaní správcu z funkcie

majúc za to, že správca nerešpektuje uloženie záväzných pokynov a neplní si svoje

povinnosti. Správca si prisvojuje povinnosti patriace veriteľskému výboru, nerešpektuje

postavenie veriteľa v danom konaní.

Právny zástupca zabezpečeného veriteľa trval na svojom návrhu na odvolanie

správcu z funkcie a to z dôvodov bližšie uvedených vo svojom písomnom podaní.

Splnomocnená zástupkyňa za spoločnosť S., a. s., na výsluchu uviedla, že predstavenstvo

spoločnosti rozhodlo o zmene správcu, a preto súhlasí s návrhom na odvolanie správcu

z funkcie.

Prítomní zástupcovia za veriteľa a to V. a V. sa nevedeli bližšie vyjadriť k návrhu

na odvolanie správcu z funkcie.“

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia namietaného uznesenia cituje doslovné

znenie a a pokračuje poukázaním na cieľ novej právnej

úpravy konkurzného konania uvádzajúc, že ním „bolo vytvoriť právne prostredie, ktoré

na jednej strane bude motivovať dlžníkov predchádzať úpadku, prípadne riešiť hroziaci

úpadok reštrukturalizáciou a na druhej strane zabezpečiť pružné konkurzné konanie

a vysokú mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov, najmä zabezpečených veriteľov, ak stav

úpadku nastane. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, súd odvolá správcu z funkcie,

ak v konkurznom konaní opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené

alebo o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide

pritom o povinnosť, nie možnosť súdu. Ak teda správca opakovane alebo závažne porušil

svoje povinnosti, súd musí správcu z funkcie odvolať. Správca konkurznej podstaty v danom

prípade opakovane nerešpektoval záväzný pokyn udelený príslušným orgánom

na speňažovanie majetku, na základe čoho dospel súd k záveru, že správca porušil svoje

povinnosti vyplývajúce z ustanovení .

V súlade s citovaným zákonným ustanovením a vypočutím zástupcov veriteľov

na nariadenom pojednávaní, súd má za to, že návrh zabezpečeného veriteľa na odvolanie

správcu z funkcie je dôvodným, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.“.

Pre náležité odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje iba odvolanie sa na príslušné

ustanovenie a konštatovanie, že návrh zabezpečeného veriteľa

na odvolanie sťažovateľa z funkcie správcu konkurznej podstaty je dôvodný bez toho,

aby súd akokoľvek konkretizoval, o nerešpektovanie akého pokynu na speňažovanie

majetku zo strany správcu konkurznej podstaty malo v okolnostiach daného prípadu

opakovane ísť, kto a kedy mu tento záväzný pokyn udelil, v čom malo spočívať tvrdené

opakované nerešpektovanie tohto pokynu a prečo súd považuje tvrdenia zabezpečeného

veriteľa za pravdivé. Okresný súd sa taktiež nijako nevysporiadal s písomným vyjadrením

sťažovateľa k návrhu na jeho odvolanie z funkcie správcu konkurznej podstaty ani s jeho

argumentáciou prednesenou na pojednávaní uskutočnenom 22. júla 2008. Rovnako tak

okresný súd nezabezpečil „správu od príslušných orgánov v trestnom konaní o stave

trestného konania vo veci“ aj napriek tomu, že na uvedenom pojednávaní výslovne uviedol,

že tak pred rozhodnutím podľa urobí.

Ústavný súd sa nemôže stotožniť ani s názorom okresného súdu obsiahnutým v jeho

vyjadrení k sťažnosti, podľa ktorého postačuje, ak sú dôvody odvolania sťažovateľa

z funkcie SKP dostatočne zrejmé z obsahu konkurzného spisu, súčasťou ktorého sú

aj uznesenia s odôvodnením, ktorým okresný súd zamietol návrh správcu na udelenie

záväzného pokynu pre speňažovanie vecí patriacich do konkurznej podstaty podľa § 84

Akceptácia takéhoto názoru by vlastne zakladala aprobovanie, resp.

tolerovanie svojvôle, ktorú nedovoľuje .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci sú podmienky

jeho ingerencie v rovine sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

splnené, pretože rozhodnutie okresného súdu č. k. -459 z 12. augusta 2008,

ktorým bol sťažovateľ odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty, nemožno

z hľadiska požiadaviek riadneho a presvedčivého odôvodnenia vrátane imperatívu

vysporiadania sa s námietkami účastníka konania, ktoré majú vzťah k prerokúvanej veci,

akceptovať.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Ústavný súd v nadväznosti na to vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

podľa a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu), zrušil namietané uznesenie krajského súdu č. k.

-459 z 12. augusta 2008 a vec mu podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona

o ústavnom súde vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Okresný súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je

vykonateľné jeho doručením ( ).

K aplikácii citovaného ustanovenia v okolnostiach prerokúvanej sťažnosti ústavný

súd zdôrazňuje, že jeho právne názory, ktoré ho viedli k vysloveniu porušenia označených

práv sťažovateľa a k následnému zrušeniu namietaného uznesenia okresného súdu,

nesmerujú k jednoznačnému záveru o tom, ako má okresný súd o návrhu na odvolanie

správcu meritórne rozhodnúť. Základom výroku tohto nálezu bolo totiž výlučne zistenie

nedostatočnosti odôvodnenia označeného uznesenia okresného súdu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu vec opäť prerokovať

a rozhodnúť o odvolaní, resp. neodvolaní sťažovateľa z funkcie správcu konkurznej

podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti O. P., s. r. o..., náležite zistiť a posúdiť všetky

relevantné objektívne okolnosti, o ktoré sťažovateľ opiera svoje tvrdenia, že nie sú dané

zákonom ustanovené dôvody na jeho odvolanie z funkcie SKP, a v uznesení o odvolaní,

resp. neodvolaní sťažovateľa z funkcie správcu konkurznej podstaty jasne a podrobne

uviesť dôvody na jeho odvolanie, resp. neodvolanie.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v konaní pred okresným súdom neboli

dodržané princípy riadneho procesu a nadväzne na to namietané uznesenie okresného súdu

zrušil, nepovažoval už za nevyhnutné pristupovať k ďalšiemu kroku, ktorým by bolo

meritórne posúdenie súladu odôvodnenia predmetného uznesenia s garantovaným

právom na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať

inú zárobkovú činnosť podľa .

Ako už ústavný súd viackrát zdôraznil, ochranu ústavnosti je nutné spájať

s minimalizáciou zásahov do právomoci všeobecných súdov, a preto je nálezom zrušujúcim

namietané rozhodnutie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie vytvorený

procesný priestor na ochranu tohoto základného práva hmotného charakteru v rámci

ďalšieho konania pred okresným súdom (m. m. , ).

Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosti v časti namietaného porušenia základného

práva sťažovateľa podľa nevyhovel (bod 3 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Vzhľadom na to, že sťažovateľ neuplatnil úhradu trov

konania v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd o úhrade trov nerozhodoval.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

práva boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ požiadal ústavný súd

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk (3 319,39 €),

pričom tento svoj návrh odôvodnil takto:

„V konkrétnej veci je opodstatnené aj poskytnutie primeraného finančného

zadosťučinenia, pretože iba deklarovaním porušenia základného práva nebude možné

zachovať v predmetnom konaní moje základné právo na uskutočňovanie zárobkovej činnosti

správcu podľa , pretože novovymenovaný správca sa účinne ujal funkcie

po zverejnení uznesenia súdu v OV dňa 10. 9. 2008, po jeho vymenovaní uznesením súdu

zo 4. 9. 2008 a toto vymenovanie nie je možné zrušiť. Naviac, podľa má správca právo

na odmenu za činnosť do konania schôdze veriteľov a od toho času je celá jeho činnosť

honorovaná až odmenou zo speňaženia podľa . Odvolaný správca nemá

nárok na odmenu za činnosti, ktoré nie sú speňažovaním, avšak sú nevyhnutné jednak pre

prípravu speňažovania, ale aj za činnosť, ktorá je nevyhnutná napr. pre vysporiadanie

pracovnoprávnych vzťahov, ale aj za ďalšie činnosti podľa , ktoré nie sú speňažovaním.

V predmetnom konkurze pri počte 433 pracovníkov, ktorí ostali v pracovnom pomere

po vyhlásení konkurzu, bola činnosť správcu náročná a v dôsledku protiústavného postupu

súdu nebude odvolaný správca za svoju činnosť odmenený.“

Ústavný súd dôsledne zvážiac všetky okolnosti tohto prípadu sťažovateľovi nárok

na primerané finančné zadosťučinenie nepriznal. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana

základných práv sťažovateľa účinne poskytnutá tým, že sa napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušilo a vrátila sa mu vec na ďalšie konanie a na jej dovŕšenie postačuje v tomto

konaní vyslovený a záväzný právny názor ústavného súdu.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že bol v dôsledku namietaného postupu okresného súdu

a na jeho základe vydaného rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie SKP poškodený, a keďže

odvolaný správca nemá nárok na odmenu za činnosti, ktoré nie sú speňažovaním, ústavný

súd uvádza, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná

náhrada škody, resp. ušlého zisku. Slovenský právny poriadok disponuje nástrojmi

umožňujúcimi osobe poškodenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom orgánu verejnej moci uplatniť si nárok na náhradu takej škody (

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov). Ústavný súd preto v tejto časti rozhodol tak, ako to

je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010