Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 78/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza o sťažnosti M. H., Studená 12, N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N.

Z., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Komárno, takto

rozhodol:

Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd a

právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

M. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto

eur), ktoré jej j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť M. H. trovy konania v sume 250,29

€ (slovom dvestopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet jej právnej zástupkyne Mgr.

E. S., N. Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2010 doručená sťažnosť M. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr.

E. S., N. Z., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Sťažovateľka je účastníčkou označeného súdneho konania v procesnom postavení

odporkyne. K priebehu konania uviedla, že okresný súd uznesením z 23. novembra 2005

vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia rozsudku.

Na pojednávaní z 13. februára 2006 okresný súd zrušil uznesenie o odročení predošlého

pojednávania a pokračoval vo vykonávaní dokazovania. V súvislosti s tým sťažovateľka

poukazuje na to, že uznesenie o skončení dokazovania z 23. novembra 2005 ostalo

uznesením z 13. februára 2006 nedotknuté (okresný súd zrušil svoje uznesenie

z 28. novembra 2005 o odročení pojednávania pre účely vyhlásenia rozsudku). Okresný súd

uznesením z 26. mája 2009 zamietol návrh sťažovateľky na zastavenie konania a o jej

ďalších návrhoch podaných 31. marca 2008 podľa jej tvrdení nerozhodol.

Podľa sťažovateľky dochádza v postupe okresného súdu k zbytočným prieťahom,

pretože „Napriek tomu, že už v novembri 2005 bolo konanie v štádiu bezprostredne pred

vynesením rozsudku, a dokazovanie súd uznesením z 23. 11. 2005 vyhlásil za skončené, a do

dnešného dňa uznesenie v časti ukončenia dokazovania nezrušil, do dnešného dňa sa vo

veci právoplatne nerozhodlo ani vo veci samej, ani o základe žalobou uplatňovaného

nároku.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné

právo podľa a podľa listiny a právo podľa

dohovoru a aby prikázal okresnému súdu postupovať v jej veci bez zbytočných prieťahov.

Žiada tiež o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 9 000 € a priznanie náhrady trov

právneho zastúpenia.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením č. k.

-12 z 18. februára 2010 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 26. februára 2010 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho

vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 1. apríla 2010

(Spr. 166/10, doručenom ústavnému súdu 7. apríla 2010) okrem iného uviedol, že spis

okresného súdu sp. zn. sa od 5. februára 2010 nachádza na Najvyššom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dôsledku podania dovolania, kde je

konanie vedené pod sp. zn. . V tejto súvislosti poukázal na svoje stanovisko

sp. zn. Spr 166/10 z 1. apríla 2010 a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do času

vrátenia spisu okresnému súdu pre účely oboznámenia sa s aktuálnym stavom spisového

materiálu a so zmenami po 19. máji 2009, keď mal spis naposledy k dispozícii. Súčasne

uviedol, že vzhľadom na v sťažnosti namietané obdobie bude postačovať jeho stanovisko

k sťažnosti sp. zn. Spr 1512/09 z 19. mája 2009 a súhlasí, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, pretože je toho názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu k tomuto vyjadreniu pripojil odpoveď okresného súdu

z 19. mája 2009 na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, v ktorej uviedol:

„Dňa 23.11.2005 bolo odročené pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, k

čomu nedošlo pre práceneschopnosť zákonného sudcu a 16.12.2005 bol stanovený termín

pojednávania na 13.2.2006. Na tomto pojednávaní súd rozhodol o zrušení uznesenia,

ktorým ukončil dokazovanie a odročil na vyhlásenie rozsudku. Pojednávanie 13.2.2006 bolo

odročené z dôvodu potreby vyžiadať ďalšie listinné dôkazy od príslušných orgánov.

Následne 27.4.2006 bol stanovený termín pojednávania na 22.5.2006, ktorý pre neúčasť

navrhovateľov a ich právnych zástupcov bol odročený na 28.6.2006. Pojednávanie

28.6.2006 na žiadosť odporkyne bolo odročené na 13.9.2006, ktoré tiež muselo byť

odročené rovnako pre neúčasť účastníkov konania na 9.10.2006 a tiež za účelom vyžiadania

správ ako aj zabezpečenia a oboznámenia sa so spisom tunajšieho súdu spisová značka

. Po obdržaní správ dňa 23.3.2007 bol stanovený termín pojednávania na 18.4.2007

odročený na žiadosť navrhovateľov na 2.7.2007. Tento bol odročený na žiadosť odporkyne.

zároveň boli navrhovatelia vyzvaní, aby sa písomne vyjadrili k podaniu odporkyne

doručenému do súdneho spisu. Dňa 24.8.2007 bol stanovený termín pojednávania na

24.10.2007. Toto bolo odročené pre neúčasť účastníkov konania a taktiež pre potrebu

rozhodnúť o návrhu odporkyne na prerušenie tohto konania. O návrhu na prerušenie

konania súd rozhodol dňa 26.11.2007. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyňa podala

odvolanie, v dôsledku čoho bola vec predložená odvolaciemu súdu a následne 3.3.2008

vrátená tunajšiemu súdu. Dňa 4.3.2008 bol stanovený termín pojednávania na 2.4.2008.

Toto bolo odročené na podnet právnej zástupkyne odporkyne, ktorá zároveň navrhla

rozhodnúť o zastavení konania s poukazom na vec vedenú na tunajšom súdu pod spisovou

značkou a tiež žiadala zrušiť uznesenie o pripustení zmeny návrhu. Dňa 5.3.2007

vec vedená na tunajšom súde pod spisovou značkou , ktorá sa mala oboznámiť v

rámci tohto dokazovania bola predložená na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky a vrátená bola 2.2.2009 po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa. Dňa 31.3.2009

zákonná sudkyňa požiadala o zapožičanie spisu za účelom oboznámenia sa jeho

obsahu v tejto prejednávanej veci. Toho času je predmetný spis pripojený k veci vedenej

pod spisovou značkou a to za účelom jeho naštudovania nakoľko sa jedná o

rozsiahly spis o rozsahu 713 strán apo tomto následného rozhodnutia o návrhu zástupkyne

odporkyne na prerušenie konania pre prekážku litispendencie.

... Na základe vyššie zistených a uvedených skutočností som dospel k záveru, že Vaša

sťažnosť je nedôvodná.

Preskúmal som konanie a spisový materiál toho sa týkajúci v období, ktoré

namietate vo svojej sťažnosti a dospel som k záveru, že v jeho priebehu nebol zistený žiaden

taký časový úsek, ktorý by bolo možné označiť ako nečinnosť súdu alebo postup, ktorý by

spôsoboval zbytočné prieťahy v tomto konaní. Zákonná .-.sudkyňa Ako je zrejmé zo

spisového materiálu priebežne vykonáva úkony, ktoré sú potrebné na riadne prejednanie a

rozhodnutie v danej veci. Vo svojej sťažnosti zároveň uvádzate, že zákonná sudkyňa z

vlastnej iniciatívy doplňuje dokazovanie a v rozpore s na

seba preberá dôkazné bremeno. V tejto súvislosti Vám dávam na vedomie, že predsedovi

súdu zákon nezveruje právomoc hodnotiť procesný postup sudcu v prejednávanej veci či

dokonca zasahovať do jeho rozhodovacej činnosti. Takáto právomoc prináleží výlučne

súdom vyššej inštancie v rámci konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam

súdu prvého stupňa.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky na výzvu ústavného súdu z 25. mája 2010 reagovala

stanoviskom z 20. júna 2010 doručeným ústavnému súdu 21. júna 2010, v ktorom súhlasila

s tým, aby ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľky bez ústneho pojednávania,

a v ktorom ďalej uviedla:

„... 2. V nadväznosti na stanovisko p. JUDr. ., predsedu Okresného súdu Komárno

sťažovateľka trvá na svojom tvrdení, že uznesenie o skončení dokazovania nebolo dosiaľ

zrušené.

Pre toto svoje tvrdenie má oporu v kompletnej fotokópii súdneho spisu, ktorá bola na

jej žiadosť vyhotovená, resp. priebežne vyhotovovaná... a vyhotovenie fotokópií je riadne

vyznačené v súdnom spise. Medzi listinami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, sa však

nachádza výhradne uznesenie o zrušení odročenia pojednávania na vyhlásenie rozsudku

(označené ako dôkaz D3), nie však rozhodnutie o zrušení uznesenia o ukončení

dokazovania, a s takýmto uznesením ani oboznámená dodnes nebola. Pretože sťažovateľka

je vyhláseným uznesením viazaná, nemá ani dodnes procesne prípustnú možnosť oponovať

dodatočne zabezpečeným dôkazom (z iniciatívy súdu), ani sama predkladať nové dôkazy, v

zmysle a a ods. 1 , čím samotným je

narušená zásada fair procesu a teda porušené právo podľa čl. 6 ods. 1 „Dohovoru“ na

spravodlivé súdne konanie.

3. Z uvedených dôvodov sťažovateľka trvá na podanej ústavnej sťažnosti v celom

rozsahu...“

II.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. zistil takúto chronológiu postupu

okresného súdu a jeho úkonov v napadnutom konaní:

Proti sťažovateľke bola podaná 20. januára 2000 žaloba o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností ako jej vlastníctvo.

V priebehu roku 2000 sa po prípravných úkonoch uskutočnilo pojednávanie

4. októbra 2000, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely vyžiadania a predloženia

listinných dôkazov (pozemkovoknižných vložiek). Počas roka 2001 a začiatkom roka 2002

okresný súd žiadal o zaslanie písomných dôkazov Štátny okresný archív Komárno a Štátny

oblastný archív Nitra a nariadil pojednávanie na 9. máj 2002. Sťažovateľka žiadala

o odročenie tohto pojednávania (podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2002).

Pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti sťažovateľky a okresný súd ho odročil na

9. september 2002. Sťažovateľka podaním z 3. septembra 2002 vzniesla námietku zaujatosti

proti konajúcej sudkyni. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozhodol o tejto

námietke 29. októbra 2002 tak, že sudkyňa nie je vylúčená.

Na pojednávaní nariadenom na 5. február 2003 neboli prítomní účastníci konania

a okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito. Sťažovateľka podaním doručeným

okresnému súdu 4. februára 2003 žiadala o odročenie pojednávania.

Žalobcovia v konaní predložili 12. februára 2003 okresnému súdu doplnenie žaloby

z 20. januára 2000, resp. zmenu petitu tejto žaloby. Okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-162 tak, že pripúšťa zmenu žaloby. Pojednávanie nariadené na 30. jún 2003

bolo z dôvodov neprítomnosti účastníkov konania odročené na 1. október 2003.

Sťažovateľka vzniesla 29. septembra 2003 námietku zaujatosti proti konajúcej

sudkyni. Krajský súd vrátil 17. októbra 2003 spis okresnému súdu bez rozhodnutia

o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodu, že pre nedostatočnosť vznesenej námietky

nemohol o nej rozhodnúť; krajský súd odporúčal poučiť sťažovateľku o náležitostiach

námietky zaujatosti.

Okresný súd vyzval 21. októbra 2003 sťažovateľku na spresnenie námietky v lehote

10 dní. Po spresnení doručenom okresnému súdu 10. novembra 2003 okresný súd postúpil

25. novembra 2003 spis krajskému súdu. Krajský súd posúdil 28. novembra 2003 námietku

zaujatosti ako opakovanie tých istých skutočností, uviedol, že na opakované oznámenia už

neprihliada, a spis vrátil okresnému súdu bez rozhodnutia o vznesenej námietke.

Okresný súd ďalej 18. decembra 2003 nariadil pojednávanie na 2. február 2004.

Sťažovateľka doručila 2. februára 2004 okresnému súdu námietku zaujatosti proti konajúcej

sudkyni, o čom okresný súd oboznámil na pojednávaní toho istého dňa (účastníci konania

neboli prítomní, pojednávanie sa konalo len za účasti právneho zástupcu žalobcov), pričom

pojednávanie odročil na neurčito z dôvodov predloženia spisu krajskému súdu na

rozhodnutie o námietke zaujatosti. Sťažovateľka po vrátení veci krajským súdom predložila

10. mája 2004 okresnému súdu návrh na odročenie pojednávania a na prerušenie konania

„aj“ preto, lebo „vec... nebola postúpená ani prikázaná inému prvostupňovému súdu“,

a navrhla vec predložiť najvyššiemu súdu, aby rozhodol o takom jej návrhu. Okresný súd na

pojednávaní 10. mája 2004 oboznámil s uvedenými skutočnosťami a odročil ho na neurčito.

Sťažovateľka doručila 7. júla 2004 okresnému súdu návrh na odročenie pojednávania

nariadeného na 8. júl 2004 a žiadosť o prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I.

Okresný súd na pojednávaní 8. júla 2004 oboznámil s podaním sťažovateľky a odročil

pojednávanie na neurčito z dôvodu predloženia veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o žiadosti žalovanej o prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I.

Najvyšší súd vrátil 24. augusta 2004 spis okresnému súdu ako nesprávne predložený

s odôvodnením, že nemôže rozhodovať podľa .

Okresný súd nariadil pojednávanie na 20. október 2004 a po zistení, že sťažovateľka

nemá vykázané doručenie predvolania, odročil pojednávanie na 10. január 2005 „za účelom

opätovného predvolania žalovanej pomocou polície“. Okresný súd odročil 5. januára 2005

pojednávanie nariadené na 10. január 2005 z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne

na 4. február 2005. Sťažovateľka 7. januára 2005 okresnému súdu oznámila, že sa nemôže

zúčastniť na pojednávaní 10. januára 2005, a navrhla, aby okresný súd žalobu zamietol

a konanie zastavil.

Na pojednávaní 4. februára 2005 za neprítomnosti žalobcov (za účasti ich právneho

zástupcu) a za prítomnosti sťažovateľky, ktorá predložila listinné dôkazy, právny zástupca

žalobcov uviedol, že žalobcovia nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Okresný súd

odročil pojednávanie na 28. február 2005 pre účely pripojenia spisu okresného súdu sp. zn.

D 472/66 a nahliadnutia do spisu okresného súdu sp. zn. .

Okresný súd ďalej na pojednávaní uskutočnenom 28. februára 2005 vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi a odročil pojednávanie na 21. marec 2005 pre účely

vyžiadania ďalších spisov Okresného úradu Komárno, dedičského spisu (sp. zn.

D 342/1934) a vysťahovaleckých spisov (vysídlencov do Maďarskej republiky).

Sťažovateľka vzniesla 21. marca 2005 ďalšiu námietku zaujatosti proti konajúcej

sudkyni, s čím okresný súd oboznámil na pojednávaní v ten istý deň a odročil pojednávanie

na neurčito z dôvodov predloženia veci na rozhodnutie krajskému súdu.

Okresný súd uznesením č. k. -322 z 19. apríla 2005 vyrubil

sťažovateľke súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti v sume 500 Sk, proti

ktorému sťažovateľka podala odvolanie a navrhla toto uznesenie zrušiť v celom rozsahu.

Krajský súd uznesením č. k. -327 z 31. augusta 2005 zrušil namietané

uznesenie okresného súdu č. k. -322 z 19. apríla 2005.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 23. novembra 2005, na ktorom

sťažovateľka namietla aktívnu legitimáciu žalobcov a predložila ďalšie písomné dôkazy,

vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia rozsudku na

28. november 2005.

Na pojednávaní 28. novembra 2005 po vyvolaní veci iba za účasti sťažovateľky

zastupujúca sudkyňa podľa rozvrhu práce oznámila, že zákonná sudkyňa je práceneschopná.

Okresný súd vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania na neurčito s tým, že termín určí

zákonná sudkyňa.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 13. februára 2006 za účasti sťažovateľky

vyhlásil uznesenie, že „zrušuje uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia

rozsudku“, a po prednesoch účastníkov odročil pojednávanie na neurčito z dôvodov

vyžiadania vyjadrenia Správy katastra Komárno k odlišným výmerom sporných parciel

uvádzaných v pozemkovoknižných vložkách na liste vlastníctva.

Okresný súd nariadil 12. mája 2006 pojednávanie na 22. máj 2006; v rovnaký deň,

12. mája 2006 sa dostavila na okresný súd sťažovateľka a po prevzatí predvolania svoju

neúčasť na pojednávaní 22. mája ospravedlnila z dôvodu účasti na inom pojednávaní

v rovnaký deň.

Okresný súd pojednávanie 22. mája 2005 odročil na neurčito pre účely opätovného

predvolania účastníkov konania.

Právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd 13. septembra 2006 o odročenie

pojednávania a o poskytnutie lehoty na predloženie listinných dôkazov; na pojednávaní

uskutočnenom v rovnaký deň okresný súd odročil pojednávanie na 9. október 2006.

Na pojednávaní, ktoré okresný súd uskutočnil 9. októbra 2006, pokračoval

v dokazovaní a odročil pojednávanie na neurčito pre účely pripojenia spisu okresného súdu

sp. zn. a pre účely urgentného vyžiadania listín zo Správy katastra v Komárne.

Okresný súd ďalej nariadil 2. marca 2007 pojednávanie na 18. apríl 2007; účasť na

ňom ospravedlnil podaním z 10. apríla 2007 právny zástupca žalobcov. Okresný súd odročil

nariadené pojednávanie na neurčito „z rodinných dôvodov právneho zástupcu žalobcov“.

Sťažovateľka žiadala okresný súd 11. júna 2007 o poskytnutie informácie o tom, čo

bude predmetom dokazovania v rámci pojednávania, ktoré okresný súd nariadil na

2. júl 2007, a 27. júna 2007 sťažovateľka navrhla vykonať zabezpečenie dôkazu a podala

žiadosť o prerušenie konania.

Okresný súd na pojednávaní nariadenom 2. júla 2007 konštatoval neprítomnosť

účastníkov konania, oboznámil s podaním sťažovateľky z 27. júna 2007 a odročil

pojednávanie na neurčito.

Okresný súd ďalej nariadil pojednávanie na 24. október 2007.

Sťažovateľka oznámila 23. októbra 2007 okresnému súdu, že nariadil pojednávanie

bez rozhodnutia o jej návrhu na prerušenie konania.

Okresný súd pojednávanie nariadené na 24. október 2007 odročil na neurčito pre

účely rozhodnutia o návrhu sťažovateľky. Uznesením z 26. novembra 2007 okresný súd

rozhodol, že návrhu sťažovateľky na prerušenie konania nevyhovuje.

O podanom odvolaní sťažovateľky proti predmetnému uzneseniu 4. januára 2008

krajský súd rozhodol uznesením č. k. -423 tak, že potvrdzuje uznesenie súdu

prvého stupňa.

Na pojednávaní nariadenom na 2. apríl 2008 okresný súd oboznámil s podaním

Mgr. E. S. z 31. marca 2008 o zastupovaní sťažovateľky a odročil pojednávanie na neurčito.

Sťažovateľka doručila 23. januára 2009 okresnému súdu vzájomný návrh podľa § 97

, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-482 z 18. februára 2009 tak, že ho vylúčil na samostatné konanie.

Sťažovateľka podala 6. mája 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu. V odpovedi na sťažnosť (sp. zn. Spr. 1512/09 z 19. mája 2009) predseda

okresného súdu konštatoval, že vo veci sa plynulo koná, a sťažnosť preto nepovažuje za

odôvodnenú.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. -497 z 26. mája 2009 zamietol návrh

sťažovateľky na zastavenie konania, proti ktorému sťažovateľka podala 22. júna 2009

odvolanie.

Krajský súd uznesením č. k. -519 z 29. októbra 2009 potvrdil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu na

zastavenie konania (doručené okresnému súdu 15. decembra 2009).

Sťažovateľka podala 19. januára 2010 proti uvedenému uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

Okresný súd ďalej odročil 28. januára 2010 pojednávanie nariadené na 17. február

2010 na neurčito z dôvodu podania dovolania sťažovateľky, pričom predložil spis vo veci

sp. zn. najvyššiemu súdu (bol doručený 5. februára 2010 a je vedený pod

sp. zn. ).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v a listiny, podľa ktorého každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , listiny a práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Podľa , len čo

sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné

opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , )) zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh na určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam; sťažovateľka vystupuje v tomto konaní ako odporkyňa. Po právnej

stránke ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov.

Zo skutočností uvedených sťažovateľkou a okresným súdom, ako aj z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by

odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný

súd pripúšťa, že predmetná vec vykazuje znaky faktickej zložitosti (potreba zabezpečenia

a zhromaždenia viacerých listinných dôkazov z rôznych období, dokazovania skutočností

darovania pozemkov z roku 1940, vnesenia poľnohospodárskej pôdy do družstva v roku

1951, využitia archívnych materiálov), ale zároveň zdôraznil, že faktická zložitosť veci

nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd ani po uplynutí viac

ako desiatich rokov od podania návrhu dosiaľ právoplatne nerozhodol vo veci samej.

2. Čo sa týka správania sťažovateľky ako odporkyne v namietanom konaní, ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka v priebehu doterajšieho konania aktívne využívala svoje

procesné oprávnenia (vznášanie námietok zaujatosti, predkladania návrhov na odročenie

pojednávania), ktoré mali za následok predĺženie konania; tieto však nemôžu ísť na ťarchu

okresného súdu. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o finančnom

zadosťučinení. V súvislosti s neúčasťou sťažovateľky na pojednávaniach však ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlnila.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , listiny a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd súčasne pri posudzovaní veci prihliadal aj na prvú vetu .

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, listiny a práva podľa dohovoru môže dôjsť

nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že vo veci bolo dosiaľ nariadených 21 pojednávaní,

z ktorých do 13. februára 2006 (nariadenie pojednávania na vyhlásenie rozsudku) iba tri

mali meritórny význam (zo 4. februára 2005, 28. februára 2005 a 23. novembra 2005);

ostatné boli odročené na ďalší termín, resp. na neurčito. Okresný súd po 25. novembri 2005

vyhlásil dokazovanie za skončené a nariadil pojednávanie na 13. február 2006 na účel

vyhlásenia rozsudku, ktorý však vyhlásený nebol.

Z pojednávaní po 13. februári 2006 malo význam z hľadiska opätovného otvorenia

dokazovania iba pojednávanie uskutočnené 9. októbra 2006; ďalšie štyri boli odročené na

neurčito (18. apríl 2007, 2. júl 2007, 24. október 2007 a 2. apríl 2008), pričom po 2. apríli

2008 sa už ďalšie pojednávanie neuskutočnilo a po podaní dovolania sťažovateľky

19. januára 2010 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na február 2010 na neurčito

práve z dôvodu podania dovolania sťažovateľky.

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia, pričom

v jeho priebehu sa dosiaľ nerozhodlo vo veci samej, ústavný súd dospel k záveru, že postup

okresného súdu vykazuje znaky neefektívnej činnosti predovšetkým pri zabezpečovaní

dôkazov a ich vyhodnocovaní. Spolu s neefektívnym nariaďovaním pojednávaní v období

rokov 2007 a 2008 podľa názoru ústavného sudu došlo v dôsledku týchto skutočností

v označenom konaní k zbytočným prieťahom v konaní v takom rozsahu a intenzite, že mali

za následok porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a listiny a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

9 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti: „... Viac než 10 rokov trvajúce konanie

je pre sťažovateľku okrem stresu zhoršujúceho jej zdravotný stav (status invalidnej

dôchodkyne, pozn.) zaťažujúce aj finančne, či už vynakladaním nákladov na dopravu na

pojednávania, na korešpondenciu so súdmi, ako aj v súvislosti s právnym zastúpením v

konaní. Počas celých 10 rokov trvania konania je obmedzená minimálne v dispozičnej

zložke vlastníckeho práva (v dôsledku neujasnenosti majetkových práv však aj v časti ius

frutendi vo vzťahu k nájmu), čo pociťuje ako obmedzenie presahujúce spravodlivú mieru

zásahu do svojich práv.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že

preskúmavané konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 3 500 € ako primerané

finančné zadosťučinenie podľa ; pritom prihliadol na

skutočnosť, že k dĺžke namietaného konania prispela aj sťažovateľka, ktorá aktívne

využívala procesné oprávnenia, ktoré jej umožňuje a priznáva.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

Mgr. E. S.. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, resp.

2009, ktorá bola 695,41 €, resp. 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2009 a spísanie sťažnosti a jej podanie v roku 2010)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

v sume 115,90 €, resp. 120,23 €, ako aj raz 6,95 € a raz 7,21 € režijný paušál. Úhrada bola

priznaná v požadovanej sume 250,29 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010