Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 78/2010
PDF · 258.55 KB
No categories available
IV. ÚS 78/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Ladislava Orosza o sťažnosti M. H., Studená 12, N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N.
Z., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/2000, za účasti Okresného
súdu Komárno, takto
rozhodol:
Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a
právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 14/2000 p o r u š e n é b o l i .
Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/2000
konal bez zbytočných prieťahov.
M. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto
eur), ktoré jej j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť M. H. trovy konania v sume 250,29
€ (slovom dvestopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet jej právnej zástupkyne Mgr.
E. S., N. Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára
2010 doručená sťažnosť M. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr.
E. S., N. Z., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/2000 o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Sťažovateľka je účastníčkou označeného súdneho konania v procesnom postavení
odporkyne. K priebehu konania uviedla, že okresný súd uznesením z 23. novembra 2005
vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia rozsudku.
Na pojednávaní z 13. februára 2006 okresný súd zrušil uznesenie o odročení predošlého
pojednávania a pokračoval vo vykonávaní dokazovania. V súvislosti s tým sťažovateľka
poukazuje na to, že uznesenie o skončení dokazovania z 23. novembra 2005 ostalo
uznesením z 13. februára 2006 nedotknuté (okresný súd zrušil svoje uznesenie
z 28. novembra 2005 o odročení pojednávania pre účely vyhlásenia rozsudku). Okresný súd
uznesením z 26. mája 2009 zamietol návrh sťažovateľky na zastavenie konania a o jej
ďalších návrhoch podaných 31. marca 2008 podľa jej tvrdení nerozhodol.
Podľa sťažovateľky dochádza v postupe okresného súdu k zbytočným prieťahom,
pretože „Napriek tomu, že už v novembri 2005 bolo konanie v štádiu bezprostredne pred
vynesením rozsudku, a dokazovanie súd uznesením z 23. 11. 2005 vyhlásil za skončené, a do
dnešného dňa uznesenie v časti ukončenia dokazovania nezrušil, do dnešného dňa sa vo
veci právoplatne nerozhodlo ani vo veci samej, ani o základe žalobou uplatňovaného
nároku.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/2000 bolo porušené jej základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a aby prikázal okresnému súdu postupovať v jej veci bez zbytočných prieťahov.
Žiada tiež o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 9 000 € a priznanie náhrady trov
právneho zastúpenia.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením č. k.
IV. ÚS 78/2010-12 z 18. februára 2010 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 26. februára 2010 predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho
vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 1. apríla 2010
(Spr. 166/10, doručenom ústavnému súdu 7. apríla 2010) okrem iného uviedol, že spis
okresného súdu sp. zn. 10 C/14/2000 sa od 5. februára 2010 nachádza na Najvyššom súde
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dôsledku podania dovolania, kde je
konanie vedené pod sp. zn. 4 Cdo 29/2010. V tejto súvislosti poukázal na svoje stanovisko
sp. zn. Spr 166/10 z 1. apríla 2010 a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do času
vrátenia spisu okresnému súdu pre účely oboznámenia sa s aktuálnym stavom spisového
materiálu a so zmenami po 19. máji 2009, keď mal spis naposledy k dispozícii. Súčasne
uviedol, že vzhľadom na v sťažnosti namietané obdobie bude postačovať jeho stanovisko
k sťažnosti sp. zn. Spr 1512/09 z 19. mája 2009 a súhlasí, aby ústavný súd upustil
od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, pretože je toho názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu k tomuto vyjadreniu pripojil odpoveď okresného súdu
z 19. mája 2009 na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, v ktorej uviedol:
„Dňa 23.11.2005 bolo odročené pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, k
čomu nedošlo pre práceneschopnosť zákonného sudcu a 16.12.2005 bol stanovený termín
pojednávania na 13.2.2006. Na tomto pojednávaní súd rozhodol o zrušení uznesenia,
ktorým ukončil dokazovanie a odročil na vyhlásenie rozsudku. Pojednávanie 13.2.2006 bolo
odročené z dôvodu potreby vyžiadať ďalšie listinné dôkazy od príslušných orgánov.
Následne 27.4.2006 bol stanovený termín pojednávania na 22.5.2006, ktorý pre neúčasť
navrhovateľov a ich právnych zástupcov bol odročený na 28.6.2006. Pojednávanie
28.6.2006 na žiadosť odporkyne bolo odročené na 13.9.2006, ktoré tiež muselo byť
odročené rovnako pre neúčasť účastníkov konania na 9.10.2006 a tiež za účelom vyžiadania
správ ako aj zabezpečenia a oboznámenia sa so spisom tunajšieho súdu spisová značka
9C 5/93. Po obdržaní správ dňa 23.3.2007 bol stanovený termín pojednávania na 18.4.2007
odročený na žiadosť navrhovateľov na 2.7.2007. Tento bol odročený na žiadosť odporkyne.
zároveň boli navrhovatelia vyzvaní, aby sa písomne vyjadrili k podaniu odporkyne
doručenému do súdneho spisu. Dňa 24.8.2007 bol stanovený termín pojednávania na
24.10.2007. Toto bolo odročené pre neúčasť účastníkov konania a taktiež pre potrebu
rozhodnúť o návrhu odporkyne na prerušenie tohto konania. O návrhu na prerušenie
konania súd rozhodol dňa 26.11.2007. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyňa podala
odvolanie, v dôsledku čoho bola vec predložená odvolaciemu súdu a následne 3.3.2008
vrátená tunajšiemu súdu. Dňa 4.3.2008 bol stanovený termín pojednávania na 2.4.2008.
Toto bolo odročené na podnet právnej zástupkyne odporkyne, ktorá zároveň navrhla
rozhodnúť o zastavení konania s poukazom na vec vedenú na tunajšom súdu pod spisovou
značkou 9C 5/93 a tiež žiadala zrušiť uznesenie o pripustení zmeny návrhu. Dňa 5.3.2007
vec vedená na tunajšom súde pod spisovou značkou 9C 5/93, ktorá sa mala oboznámiť v
rámci tohto dokazovania bola predložená na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky a vrátená bola 2.2.2009 po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa. Dňa 31.3.2009
zákonná sudkyňa požiadala o zapožičanie spisu 9C 5/93 za účelom oboznámenia sa jeho
obsahu v tejto prejednávanej veci. Toho času je predmetný spis pripojený k veci vedenej
pod spisovou značkou 10C/14/2000 a to za účelom jeho naštudovania nakoľko sa jedná o
rozsiahly spis o rozsahu 713 strán apo tomto následného rozhodnutia o návrhu zástupkyne
odporkyne na prerušenie konania pre prekážku litispendencie.
... Na základe vyššie zistených a uvedených skutočností som dospel k záveru, že Vaša
sťažnosť je nedôvodná.
Preskúmal som konanie a spisový materiál toho sa týkajúci v období, ktoré
namietate vo svojej sťažnosti a dospel som k záveru, že v jeho priebehu nebol zistený žiaden
taký časový úsek, ktorý by bolo možné označiť ako nečinnosť súdu alebo postup, ktorý by
spôsoboval zbytočné prieťahy v tomto konaní. Zákonná .-.sudkyňa Ako je zrejmé zo
spisového materiálu priebežne vykonáva úkony, ktoré sú potrebné na riadne prejednanie a
rozhodnutie v danej veci. Vo svojej sťažnosti zároveň uvádzate, že zákonná sudkyňa z
vlastnej iniciatívy doplňuje dokazovanie a v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom na
seba preberá dôkazné bremeno. V tejto súvislosti Vám dávam na vedomie, že predsedovi
súdu zákon nezveruje právomoc hodnotiť procesný postup sudcu v prejednávanej veci či
dokonca zasahovať do jeho rozhodovacej činnosti. Takáto právomoc prináleží výlučne
súdom vyššej inštancie v rámci konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
súdu prvého stupňa.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky na výzvu ústavného súdu z 25. mája 2010 reagovala
stanoviskom z 20. júna 2010 doručeným ústavnému súdu 21. júna 2010, v ktorom súhlasila
s tým, aby ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľky bez ústneho pojednávania,
a v ktorom ďalej uviedla:
„... 2. V nadväznosti na stanovisko p. JUDr. ., predsedu Okresného súdu Komárno
sťažovateľka trvá na svojom tvrdení, že uznesenie o skončení dokazovania nebolo dosiaľ
zrušené.
Pre toto svoje tvrdenie má oporu v kompletnej fotokópii súdneho spisu, ktorá bola na
jej žiadosť vyhotovená, resp. priebežne vyhotovovaná... a vyhotovenie fotokópií je riadne
vyznačené v súdnom spise. Medzi listinami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, sa však
nachádza výhradne uznesenie o zrušení odročenia pojednávania na vyhlásenie rozsudku
(označené ako dôkaz D3), nie však rozhodnutie o zrušení uznesenia o ukončení
dokazovania, a s takýmto uznesením ani oboznámená dodnes nebola. Pretože sťažovateľka
je vyhláseným uznesením viazaná, nemá ani dodnes procesne prípustnú možnosť oponovať
dodatočne zabezpečeným dôkazom (z iniciatívy súdu), ani sama predkladať nové dôkazy, v
zmysle § 120 ods. 4 a 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, čím samotným je
narušená zásada fair procesu a teda porušené právo podľa čl. 6 ods. 1 „Dohovoru“ na
spravodlivé súdne konanie.
3. Z uvedených dôvodov sťažovateľka trvá na podanej ústavnej sťažnosti v celom
rozsahu...“
II.
Ústavný súd zo spisu sp. zn. 10 C 14/2000 zistil takúto chronológiu postupu
okresného súdu a jeho úkonov v napadnutom konaní:
Proti sťažovateľke bola podaná 20. januára 2000 žaloba o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností ako jej vlastníctvo.
V priebehu roku 2000 sa po prípravných úkonoch uskutočnilo pojednávanie
4. októbra 2000, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely vyžiadania a predloženia
listinných dôkazov (pozemkovoknižných vložiek). Počas roka 2001 a začiatkom roka 2002
okresný súd žiadal o zaslanie písomných dôkazov Štátny okresný archív Komárno a Štátny
oblastný archív Nitra a nariadil pojednávanie na 9. máj 2002. Sťažovateľka žiadala
o odročenie tohto pojednávania (podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2002).
Pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti sťažovateľky a okresný súd ho odročil na
9. september 2002. Sťažovateľka podaním z 3. septembra 2002 vzniesla námietku zaujatosti
proti konajúcej sudkyni. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozhodol o tejto
námietke 29. októbra 2002 tak, že sudkyňa nie je vylúčená.
Na pojednávaní nariadenom na 5. február 2003 neboli prítomní účastníci konania
a okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito. Sťažovateľka podaním doručeným
okresnému súdu 4. februára 2003 žiadala o odročenie pojednávania.
Žalobcovia v konaní predložili 12. februára 2003 okresnému súdu doplnenie žaloby
z 20. januára 2000, resp. zmenu petitu tejto žaloby. Okresný súd rozhodol uznesením č. k.
10 C 14/2000-162 tak, že pripúšťa zmenu žaloby. Pojednávanie nariadené na 30. jún 2003
bolo z dôvodov neprítomnosti účastníkov konania odročené na 1. október 2003.
Sťažovateľka vzniesla 29. septembra 2003 námietku zaujatosti proti konajúcej
sudkyni. Krajský súd vrátil 17. októbra 2003 spis okresnému súdu bez rozhodnutia
o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodu, že pre nedostatočnosť vznesenej námietky
nemohol o nej rozhodnúť; krajský súd odporúčal poučiť sťažovateľku o náležitostiach
námietky zaujatosti.
Okresný súd vyzval 21. októbra 2003 sťažovateľku na spresnenie námietky v lehote
10 dní. Po spresnení doručenom okresnému súdu 10. novembra 2003 okresný súd postúpil
25. novembra 2003 spis krajskému súdu. Krajský súd posúdil 28. novembra 2003 námietku
zaujatosti ako opakovanie tých istých skutočností, uviedol, že na opakované oznámenia už
neprihliada, a spis vrátil okresnému súdu bez rozhodnutia o vznesenej námietke.
Okresný súd ďalej 18. decembra 2003 nariadil pojednávanie na 2. február 2004.
Sťažovateľka doručila 2. februára 2004 okresnému súdu námietku zaujatosti proti konajúcej
sudkyni, o čom okresný súd oboznámil na pojednávaní toho istého dňa (účastníci konania
neboli prítomní, pojednávanie sa konalo len za účasti právneho zástupcu žalobcov), pričom
pojednávanie odročil na neurčito z dôvodov predloženia spisu krajskému súdu na
rozhodnutie o námietke zaujatosti. Sťažovateľka po vrátení veci krajským súdom predložila
10. mája 2004 okresnému súdu návrh na odročenie pojednávania a na prerušenie konania
„aj“ preto, lebo „vec... nebola postúpená ani prikázaná inému prvostupňovému súdu“,
a navrhla vec predložiť najvyššiemu súdu, aby rozhodol o takom jej návrhu. Okresný súd na
pojednávaní 10. mája 2004 oboznámil s uvedenými skutočnosťami a odročil ho na neurčito.
Sťažovateľka doručila 7. júla 2004 okresnému súdu návrh na odročenie pojednávania
nariadeného na 8. júl 2004 a žiadosť o prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I.
Okresný súd na pojednávaní 8. júla 2004 oboznámil s podaním sťažovateľky a odročil
pojednávanie na neurčito z dôvodu predloženia veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o žiadosti žalovanej o prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I.
Najvyšší súd vrátil 24. augusta 2004 spis okresnému súdu ako nesprávne predložený
s odôvodnením, že nemôže rozhodovať podľa § 11 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Okresný súd nariadil pojednávanie na 20. október 2004 a po zistení, že sťažovateľka
nemá vykázané doručenie predvolania, odročil pojednávanie na 10. január 2005 „za účelom
opätovného predvolania žalovanej pomocou polície“. Okresný súd odročil 5. januára 2005
pojednávanie nariadené na 10. január 2005 z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne
na 4. február 2005. Sťažovateľka 7. januára 2005 okresnému súdu oznámila, že sa nemôže
zúčastniť na pojednávaní 10. januára 2005, a navrhla, aby okresný súd žalobu zamietol
a konanie zastavil.
Na pojednávaní 4. februára 2005 za neprítomnosti žalobcov (za účasti ich právneho
zástupcu) a za prítomnosti sťažovateľky, ktorá predložila listinné dôkazy, právny zástupca
žalobcov uviedol, že žalobcovia nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Okresný súd
odročil pojednávanie na 28. február 2005 pre účely pripojenia spisu okresného súdu sp. zn.
D 472/66 a nahliadnutia do spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 5/93.
Okresný súd ďalej na pojednávaní uskutočnenom 28. februára 2005 vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi a odročil pojednávanie na 21. marec 2005 pre účely
vyžiadania ďalších spisov Okresného úradu Komárno, dedičského spisu (sp. zn.
D 342/1934) a vysťahovaleckých spisov (vysídlencov do Maďarskej republiky).
Sťažovateľka vzniesla 21. marca 2005 ďalšiu námietku zaujatosti proti konajúcej
sudkyni, s čím okresný súd oboznámil na pojednávaní v ten istý deň a odročil pojednávanie
na neurčito z dôvodov predloženia veci na rozhodnutie krajskému súdu.
Okresný súd uznesením č. k. 10 C 14/2000-322 z 19. apríla 2005 vyrubil
sťažovateľke súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti v sume 500 Sk, proti
ktorému sťažovateľka podala odvolanie a navrhla toto uznesenie zrušiť v celom rozsahu.
Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 112/2005-327 z 31. augusta 2005 zrušil namietané
uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 14/2000-322 z 19. apríla 2005.
Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 23. novembra 2005, na ktorom
sťažovateľka namietla aktívnu legitimáciu žalobcov a predložila ďalšie písomné dôkazy,
vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia rozsudku na
28. november 2005.
Na pojednávaní 28. novembra 2005 po vyvolaní veci iba za účasti sťažovateľky
zastupujúca sudkyňa podľa rozvrhu práce oznámila, že zákonná sudkyňa je práceneschopná.
Okresný súd vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania na neurčito s tým, že termín určí
zákonná sudkyňa.
Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 13. februára 2006 za účasti sťažovateľky
vyhlásil uznesenie, že „zrušuje uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia
rozsudku“, a po prednesoch účastníkov odročil pojednávanie na neurčito z dôvodov
vyžiadania vyjadrenia Správy katastra Komárno k odlišným výmerom sporných parciel
uvádzaných v pozemkovoknižných vložkách na liste vlastníctva.
Okresný súd nariadil 12. mája 2006 pojednávanie na 22. máj 2006; v rovnaký deň,
12. mája 2006 sa dostavila na okresný súd sťažovateľka a po prevzatí predvolania svoju
neúčasť na pojednávaní 22. mája ospravedlnila z dôvodu účasti na inom pojednávaní
v rovnaký deň.
Okresný súd pojednávanie 22. mája 2005 odročil na neurčito pre účely opätovného
predvolania účastníkov konania.
Právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd 13. septembra 2006 o odročenie
pojednávania a o poskytnutie lehoty na predloženie listinných dôkazov; na pojednávaní
uskutočnenom v rovnaký deň okresný súd odročil pojednávanie na 9. október 2006.
Na pojednávaní, ktoré okresný súd uskutočnil 9. októbra 2006, pokračoval
v dokazovaní a odročil pojednávanie na neurčito pre účely pripojenia spisu okresného súdu
sp. zn. 9 C 5/93 a pre účely urgentného vyžiadania listín zo Správy katastra v Komárne.
Okresný súd ďalej nariadil 2. marca 2007 pojednávanie na 18. apríl 2007; účasť na
ňom ospravedlnil podaním z 10. apríla 2007 právny zástupca žalobcov. Okresný súd odročil
nariadené pojednávanie na neurčito „z rodinných dôvodov právneho zástupcu žalobcov“.
Sťažovateľka žiadala okresný súd 11. júna 2007 o poskytnutie informácie o tom, čo
bude predmetom dokazovania v rámci pojednávania, ktoré okresný súd nariadil na
2. júl 2007, a 27. júna 2007 sťažovateľka navrhla vykonať zabezpečenie dôkazu a podala
žiadosť o prerušenie konania.
Okresný súd na pojednávaní nariadenom 2. júla 2007 konštatoval neprítomnosť
účastníkov konania, oboznámil s podaním sťažovateľky z 27. júna 2007 a odročil
pojednávanie na neurčito.
Okresný súd ďalej nariadil pojednávanie na 24. október 2007.
Sťažovateľka oznámila 23. októbra 2007 okresnému súdu, že nariadil pojednávanie
bez rozhodnutia o jej návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd pojednávanie nariadené na 24. október 2007 odročil na neurčito pre
účely rozhodnutia o návrhu sťažovateľky. Uznesením z 26. novembra 2007 okresný súd
rozhodol, že návrhu sťažovateľky na prerušenie konania nevyhovuje.
O podanom odvolaní sťažovateľky proti predmetnému uzneseniu 4. januára 2008
krajský súd rozhodol uznesením č. k. 6 Co 15/2008-423 tak, že potvrdzuje uznesenie súdu
prvého stupňa.
Na pojednávaní nariadenom na 2. apríl 2008 okresný súd oboznámil s podaním
Mgr. E. S. z 31. marca 2008 o zastupovaní sťažovateľky a odročil pojednávanie na neurčito.
Sťažovateľka doručila 23. januára 2009 okresnému súdu vzájomný návrh podľa § 97
Občianskeho súdneho poriadku, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k.
10 C 14/2000-482 z 18. februára 2009 tak, že ho vylúčil na samostatné konanie.
Sťažovateľka podala 6. mája 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi
okresného súdu. V odpovedi na sťažnosť (sp. zn. Spr. 1512/09 z 19. mája 2009) predseda
okresného súdu konštatoval, že vo veci sa plynulo koná, a sťažnosť preto nepovažuje za
odôvodnenú.
Okresný súd ďalej uznesením č. k. 10 C 14/2000-497 z 26. mája 2009 zamietol návrh
sťažovateľky na zastavenie konania, proti ktorému sťažovateľka podala 22. júna 2009
odvolanie.
Krajský súd uznesením č. k. 5 Co/190/2009-519 z 29. októbra 2009 potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu na
zastavenie konania (doručené okresnému súdu 15. decembra 2009).
Sťažovateľka podala 19. januára 2010 proti uvedenému uzneseniu krajského súdu
dovolanie.
Okresný súd ďalej odročil 28. januára 2010 pojednávanie nariadené na 17. február
2010 na neurčito z dôvodu podania dovolania sťažovateľky, pričom predložil spis vo veci
sp. zn. 10 C 14/2000 najvyššiemu súdu (bol doručený 5. februára 2010 a je vedený pod
sp. zn. 4 Cdo 29/2010).
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Podľa § 100 ods. 1 OSP, len čo
sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné
opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04)) zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie
účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria
ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh na určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam; sťažovateľka vystupuje v tomto konaní ako odporkyňa. Po právnej
stránke ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov.
Zo skutočností uvedených sťažovateľkou a okresným súdom, ako aj z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by
odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný
súd pripúšťa, že predmetná vec vykazuje znaky faktickej zložitosti (potreba zabezpečenia
a zhromaždenia viacerých listinných dôkazov z rôznych období, dokazovania skutočností
darovania pozemkov z roku 1940, vnesenia poľnohospodárskej pôdy do družstva v roku
1951, využitia archívnych materiálov), ale zároveň zdôraznil, že faktická zložitosť veci
nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd ani po uplynutí viac
ako desiatich rokov od podania návrhu dosiaľ právoplatne nerozhodol vo veci samej.
2. Čo sa týka správania sťažovateľky ako odporkyne v namietanom konaní, ústavný
súd konštatuje, že sťažovateľka v priebehu doterajšieho konania aktívne využívala svoje
procesné oprávnenia (vznášanie námietok zaujatosti, predkladania návrhov na odročenie
pojednávania), ktoré mali za následok predĺženie konania; tieto však nemôžu ísť na ťarchu
okresného súdu. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o finančnom
zadosťučinení. V súvislosti s neúčasťou sťažovateľky na pojednávaniach však ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľka svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlnila.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd súčasne pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť
nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd konštatuje, že vo veci bolo dosiaľ nariadených 21 pojednávaní,
z ktorých do 13. februára 2006 (nariadenie pojednávania na vyhlásenie rozsudku) iba tri
mali meritórny význam (zo 4. februára 2005, 28. februára 2005 a 23. novembra 2005);
ostatné boli odročené na ďalší termín, resp. na neurčito. Okresný súd po 25. novembri 2005
vyhlásil dokazovanie za skončené a nariadil pojednávanie na 13. február 2006 na účel
vyhlásenia rozsudku, ktorý však vyhlásený nebol.
Z pojednávaní po 13. februári 2006 malo význam z hľadiska opätovného otvorenia
dokazovania iba pojednávanie uskutočnené 9. októbra 2006; ďalšie štyri boli odročené na
neurčito (18. apríl 2007, 2. júl 2007, 24. október 2007 a 2. apríl 2008), pričom po 2. apríli
2008 sa už ďalšie pojednávanie neuskutočnilo a po podaní dovolania sťažovateľky
19. januára 2010 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na február 2010 na neurčito
práve z dôvodu podania dovolania sťažovateľky.
Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania,
ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia, pričom
v jeho priebehu sa dosiaľ nerozhodlo vo veci samej, ústavný súd dospel k záveru, že postup
okresného súdu vykazuje znaky neefektívnej činnosti predovšetkým pri zabezpečovaní
dôkazov a ich vyhodnocovaní. Spolu s neefektívnym nariaďovaním pojednávaní v období
rokov 2007 a 2008 podľa názoru ústavného sudu došlo v dôsledku týchto skutočností
v označenom konaní k zbytočným prieťahom v konaní v takom rozsahu a intenzite, že mali
za následok porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/2000 konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
9 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti: „... Viac než 10 rokov trvajúce konanie
je pre sťažovateľku okrem stresu zhoršujúceho jej zdravotný stav (status invalidnej
dôchodkyne, pozn.) zaťažujúce aj finančne, či už vynakladaním nákladov na dopravu na
pojednávania, na korešpondenciu so súdmi, ako aj v súvislosti s právnym zastúpením v
konaní. Počas celých 10 rokov trvania konania je obmedzená minimálne v dispozičnej
zložke vlastníckeho práva (v dôsledku neujasnenosti majetkových práv však aj v časti ius
frutendi vo vzťahu k nájmu), čo pociťuje ako obmedzenie presahujúce spravodlivú mieru
zásahu do svojich práv.“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
10 C 14/2000 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že
preskúmavané konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,
ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 3 500 € ako primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde; pritom prihliadol na
skutočnosť, že k dĺžke namietaného konania prispela aj sťažovateľka, ktorá aktívne
využívala procesné oprávnenia, ktoré jej Občiansky súdny poriadok umožňuje a priznáva.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou
Mgr. E. S.. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, resp.
2009, ktorá bola 695,41 €, resp. 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2009 a spísanie sťažnosti a jej podanie v roku 2010)
v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
v sume 115,90 €, resp. 120,23 €, ako aj raz 6,95 € a raz 7,21 € režijný paušál. Úhrada bola
priznaná v požadovanej sume 250,29 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. augusta 2010