Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 172/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza o sťažnosti G. T., Č., zastúpeného JUDr. I. R., K., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. G. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť G. T. trovy konania v sume

454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2010

doručená sťažnosť G. T., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. I. R., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu na náhradu škody

spôsobenej pri pracovnom úraze.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

začalo na základe jeho návrhu z 15. decembra 2002 jeho predmetom je

rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej pri pracovnom úraze; toto konanie nie je dosiaľ

právoplatne skončené.

Sťažovateľ podaním z 9. júna 2003 zobral svoj návrh na začatie konania späť v časti,

v ktorej ako vedľajšieho účastníka označil Slovenskú sporiteľňu, a. s., pobočku Štúrova 7,

Košice, a navrhol, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník Sociálna poisťovňa K., O

tomto návrhu rozhodol okresný súd 15. novembra 2006 tak, že mu vyhovel.

Sťažovateľ na výzvu okresného súdu (prvá bola zo 6. mája 2003), na základe ktorej

predložil okresnému súdu originál lekárskeho posudku a určenie bolestného, postupne

predkladal okresnému súdu ním požadované listiny.

Po odročení dvoch pojednávaní sa prvé pojednávanie uskutočnilo

20. septembra 2004.

Sťažovateľ požiadal 6. marca 2006 o vydanie uznesenia o nariadení znaleckého

dokazovania, pretože okresný súd odročil pojednávanie 8. februára 2006 na neurčito

pre účely vykonania znaleckého dokazovania.

Na pojednávaní 15. novembra 2006 okresný súd nepripustil vykonanie ďalšieho

znaleckého dokazovania a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa zamietol. Proti

rozsudku sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 10. apríla 2008 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 2. júla 2008.

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že bude potrebné doplniť dokazovanie

týkajúce sa skutočností rozhodných pre posúdenie vznesenej námietky premlčania, či

námietka premlčania je dôvodná alebo či nárok, upraveným návrhom z 3. januára 2003 na

základe lekárskeho posudku z 29. júna 2001, bol uplatnený včas, alebo či posudok už mohol

a mal byť vydaný skôr.

Prvé obdobie od času, keď okresný súd nepripustil vykonanie znaleckého

dokazovania (15. novembra 2006) a vyhlásil dokazovanie za skončené, až do času, keď

okresný súd v novom prerokovávaní rozhodol 27. marca 2009 o ustanovení súdneho znalca

z odboru zdravotníctva a farmácie, považuje sťažovateľ „za prieťahové a neprimerane

dlhé“.

Dňa 26. novembra 2009 bol sťažovateľovi doručený znalecký posudok

z 10. septembra 2004 s jeho doplnením z 30. septembra 2009 spolu s výzvou na zaujatie

písomného stanoviska. Sťažovateľ sa k nemu vyjadril 16. decembra 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Dňa 24. 02. 2010 bola právnej zástupkyni sťažovateľa doručená výzva Okresného

súdu Košice – okolie zo dňa 23. 02. 2010, ktorou súd vyzval sťažovateľa o doručenie

vyšpecifikovanej číselnosti uplatneného nároku v nadväznosti na lekársky posudok zo dňa

29. 06. 2001 a na plnenie poisťovňou už poskytnuté.

Okresný súd predvolaním zo dňa 23. 02. 2010, ktoré bolo doručené právnej

zástupkyni sťažovateľa dňa 24. 02. 2010, nariadil pojednávanie na deň 31. 03. 2010.

Dňa 24. 02. 2010 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené vyjadrenie Sociálnej

poisťovne ako vedľajšieho účastníka zo dňa 15. 12. 2009 k spomínanému znaleckému

posudku vyjadrenie odporcu zo dňa 11. 02. 2010 k znaleckému posudku č. 3/2009 zo dňa

10. 09. 2009 a dodatku k znaleckému posudku č. 3/2009 zo dňa 30. 09. 2009 a opravné

uznesenie Okresného súdu Košice-okolie vo veci sp. zn. zo dňa 17. 02. 2010.

Dňa 04. 03. 2010 bola právnej zástupkyni sťažovateľa doručená odpoveď predsedu

okresného súdu na sťažnosť zo dňa 09. 02. 2010, ktorú predseda okresného súdu hodnotil

ako nedôvodnú.

Sťažovateľ sa vyjadrením vo veci sp. zn. zo dňa 11. 03. 2010 vyjadril k

výzve Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 23. 02. 2010.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru,

bolo postupom Okresného súdu Košice – okolie vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice – okolie konal

vo veci vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice – okolie

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi G. T. finančné

zadosťučinenie vo výške 7. 000 eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením č. k.

-20 z 22. apríla 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. mája 2010 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho

vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a k jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 11. júna 2009

(Spr. V 295/2010), doručenom ústavnému súdu 21. júna 2010 uviedol, že súhlasí s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci.

Predseda okresného súdu ďalej predložil ústavnému súdu prehľad úkonov

vykonaných v konaní vedenom pod sp. zn. :

„Vec napadla na tunajší súd dňa 3. 1. 2003.

– Zo strany súdu boli vykonané procesné úkony týkajúce sa doručovania návrhu

jednotlivým účastníkom, ich písomné vyjadrenia, opätovné žiadosti na predloženie

podkladov týkajúcich sa ustálenia výšky škody, predloženie pracovnej zmluvy, záznamu o

úraze, záverečnej správy o vyšetrení úrazu, protokol o vyšetrení príčin ťažkého pracovného

úrazu, stanovisko vedľajšieho účastníka, oznámenie výšky odškodného, ktoré zo strany

vedľajšieho účastníka bolo plnené navrhovateľom.

- Po zmene vedľajšieho účastníka, keď do konania zo zákona vstúpila Sociálna

poisťovňa, písomne sa vyjadrovala k pracovnému úrazu, ako aj k výške odškodnenia a

zároveň vzniesli námietku premlčania.

- Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 28. 6. 2004, pojednávanie bolo

odročené z dôvodu práceneschopnosti prejednávajúcej sudkyne a termín pojednávania bol

stanovený na deň 13. 7. 2004.

- Na pojednávaní dňa 13. 7. 2004 vzhľadom na náročnosť predmetu sporu, právny

zástupca odporcu, ktorý prevzal právne zastúpenie odporcu len deň pred pojednávaním

žiadal, aby súd mu poskytol primeranú lehotu za účelom oboznámenia sa so spisom.

- Dňa 16. 7. 2004 Sociálna poisťovňa ako vedľajší účastník v konaní namietal

premlčanie, kde urobil podrobný rozpis nároku týkajúceho sa premlčania, podanie

sociálnej poisťovne bolo zaslané účastníkom konania s tým, aby sa k tomuto podaniu

vyjadrili.

- Dňa 20. 9. 2004 bolo vykonané pojednávanie, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ

s tým, že pojednávanie bolo odročené na deň 18. 10. 2004, za účelom vypočutia svedkov,

ktorých navrhol navrhovateľ.

Zo strany odporcu boli doručené výsluchy zamestnancov, ktorí boli prítomní pri

pracovnom úraze a ktorí pracovali na uvedenej linke.

- Na pojednávaní dňa 18. 10. 2004 boli vypočutí navrhnutí svedkovia

navrhovateľom. Pojednávanie bolo odročené na deň 2. 11. 2004.

- Na pojednávaní 2. 11. 2004 boli vypočutí ďalší svedkovia, ako . B., Č. V., s tým, že

pojednávanie bolo odročené na neurčito a zároveň sa uložilo odporcovi predložiť protokol

zo dňa 18. 5. 1998, v ktorom sú uvedené vady. Záznam o odstránení vád vychádzajúcich z

protokolu zo dňa 18. 5. 1992 a kolaudačné rozhodnutie na deliacu linku.

- Dňa 30. 12. 2004 odporca predložil súdom žiadané doklady

- Zmenou rozvrhu práce, vec bola dňom 13. 1. 2005 pridelená do senátu Mgr. S.,

ktorá po oboznámení sa s obsahom spisu a po vykonaní procesných úkonov vytýčila termín

pojednávania.

- Dňa 27. 5. 2005 bolo vykonané pojednávanie, na ktorom účastníci konania

predniesli uviedli svoje prednesy. Pojednávanie bolo odročené na deň 7. 9. 2005 s tým, že

na ďalšom pojednávaní budú volaní ďalší svedkovia, zároveň bola uložená povinnosť

odporcovi predložiť súdu ďalšie potrebné doklady.

- Dňa 2. 9. 2005 bol odporca urgovaný na predloženie požadovaných dokladov.

- Dňa 5. 10. 2005 odporca predložil súdu potrebné doklady.

- Dňa 7. 10. 2005 bolo pojednávanie odročené z dôvodu kolízie pojednávaní právnej

zástupkyni navrhovateľa, pojednávanie bolo odročené na deň 8. 2. 2006.

- Dňa 9. 2. 2006 vedľajší účastník doručil súdu ďalšie podklady týkajúce sa

premlčania nároku navrhovateľa.

- Dňa 7. 9. 2006 bol odporca vyzvaný na predloženie ďalších potrebných dokladov.

- Dňa 15. 11. 2006 bolo vykonané pojednávanie s tým, že tohto pojednávania sa

nezúčastnil navrhovateľ.

- Na pojednávaní dňa 15. 11. 2006 bol vo veci vyhlásený rozsudok.

- Po doručení rozsudku navrhovateľ podal dňa 5. 1. 2007 odvolanie.

- Dňa 10. 1. 2007 bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o

odvolaní.

- Následne Krajský súd v Košiciach doručoval odvolania jednotlivým účastníkom

konania a dňa 20. 2. 2008 vytýčil termín pojednávania na deň 18. 3. 2008. Dňa 4. 3. 2008

právna zástupkyňa navrhovateľa požiadala Krajský súd Košice o odročenie pojednávania

vo veci z dôvodu kolízií jednotlivých pojednávaní.

- Pojednávanie bolo preročené na 10. 4. 2008.

- Na pojednávaní dňa 10. 4. 2008 bolo Krajským súdom Košice vyhlásené uznesenie,

ktorým bol zrušený rozsudok a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

- Krajský súd v Košiciach dňa 18. 6. 2008 doručil tunajšiemu súdu uznesenie o

zrušení veci.

- Dňa 30. 6. 2008 bolo doručované vyššie uvedené uznesenie účastníkom konania a

zároveň bol stanovený termín pojednávania na 21. 1. 2009.

- Na pojednávaní dňa 21. 1. 2009 bol oboznámený priebeh doterajších pojednávaní,

pojednávaní sa nezúčastnil navrhovateľ s tým, že vedľajší účastník navrhoval, aby v konaní

bol ustanovený znalec. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sa uložilo

vedľajšiemu účastníkovi v lehote 15 dní doručiť súdu otázky, na ktoré sa má zamerať znalec

vo vypracovaní znaleckého posudku.

- Dňa 6. 2. 2009 navrhovateľ predložil súdu otázky, ktoré navrhuje, aby boli dané

znalcovi na zodpovedanie.

- Dňa 27. 3. 2009 bol vo veci ustanovený súdny znalec z odboru zdravotníctva a

farmácie.

- Dňa 26. 6. 2009 súdny znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku z dôvodu svojich zdravotných problémov.

- Dňa 6. 8. 2009 uznesením tunajšieho súdu bola znalcovi predĺžená lehota na

vypracovanie znaleckého posudku.

- Dňa 11. 9. 2009 predložil znalec vypracovaný znalecký posudok, ako aj

vyúčtovanie odmeny za vypracovanie znaleckého posudku

- Dňa 3. 11. 2009 znalec doložil doplnok k vypracovanému znaleckému posudku.

- Dňa 23. 11. 2009 bolo uznesením rozhodnuté o odmene za vypracovaný znalecký

posudok.

- Dňa 17. 12. 2009 sa vedľajší účastník písomne vyjadril k vypracovanému

znaleckému posudku.

- Dňa 12. 2. 2010 sa vyjadril právny zástupca odporcu k vypracovanému znaleckému

posudku.

- Dňa 9. 2. 2010 bol stanovený termín pojednávania na deň 31. 3. 2010.

- Dňa 17. 2. 2010 súd rozhodol o oprave vo výrokovej časti uznesenia o odmene za

vypracovaný znalecký posudok.

- Dňa 19. 3. 2010 sa vyjadril k znaleckému posudku odporca.

- Dňa 31. 3. 2010 na pojednávaní bol oboznámený priebeh doterajších pojednávaní,

ako aj výsledky znaleckého dokazovania. Toho pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ,

ani odporca.

- Pojednávanie bolo odročené na 21. 4. 2010 s tým, že bude na pojednávanie volaný

aj znalec k výsluchu.

- Dňa 21. 4. 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu

práceneschopnosti prejednávajúcej sudkyne.

- Dňa 26. 4. 2010 vypracovala prejednávajúca sudkyňa úradný záznam, v ktorom

uviedla, že bola preložená na základe rozhodnutia súdnej rady na stáž na Krajský súd v

Košiciach od 1. 5. 2010.

- Dňa 11. 5. 2010 bola vec pridelená na základe zmeny rozvrhu práce ďalšej

prejednávajúcej sudkyni.

- Po oboznámení sa s obsahom spisu vo veci vytýči termín pojednávania v mesiaci

september.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že vo veci sa koná, prieťahy zo strany súdu nie sú.“.

Ústavný súd 22. júla 2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila k

otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby zaujala stanovisko aj k

vyjadreniu okresného súdu.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu okresného súdu

(Spr. V 295/2010), z 2. augusta 2010 (doručenom ústavnému súdu 4. augusta 2010) uviedla,

že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci. Okrem iného

v ňom ďalej uviedla:

«... Priložené stanovisko Okresného súdu Košice – okolie obsahuje chronológiu

vedeného konania a nijakým spôsobom nespochybňuje tú skutočnosť, že konanie vo veci od

roku 2003, v roku 2010 nie je právoplatne skončené. Konanie trvá 7 rokov a 7 mesiacov,

počas ktorého úkony Okresného súdu Košice – okolie nesmerovali k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľa, ktorá sa každým rokom zvyšovala.

Pokiaľ Okresný súd Košice – okolie vo svojom vyjadrení konštatuje, že „vec napadla

na tunajší súd dňa 03. 01. 2003. Zo strany súdu boli vykonané procesné úkony týkajúce sa

doručovania návrhu jednotlivým účastníkom, ich písomné vyjadrenia, opätovné žiadosti na

predloženie podkladov týkajúce sa ustálenia výšky škody, predloženie pracovnej zmluvy,

záznamu o úraze, záverečnej správy o vyšetrení úrazu, protokol o vyšetrení príčin ťažkého

pracovného úrazu, stanovisko vedľajšieho účastníka, oznámenie výšky odškodného, ktoré zo

strany vedľajšieho účastníka bolo plnené navrhovateľom.“, sťažovateľ si opätovne dovoľuje

poukázať na tieto skutočnosti:

- výzva Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 10. 01. 2003, ktorá vlastne

predstavuje prvý úkon súdu voči sťažovateľovi vo veci samej a ktorou súd žiadal

sťažovateľa o zaslanie originálu lekárskeho posudku a stanovenie bolestného, bola

doručená právnej zástupkyni sťažovateľa až dňa 06. 05. 2003, teda po viac ako 5 mesiacoch

od podania návrhu na začatie konania,

- ďalej až dňa 09. 07. 2003 bola právnej zástupkyni sťažovateľa doručená výzva

Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 04. 07. 2003, ktorou súd žiadal sťažovateľa o

predloženie jeho pracovnej zmluvy a písomného záznamu o pracovnom úraze,

- až dňa 20. 08. 2004 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené vyjadrenie

odporcu zo dňa 06. 08. 2004 k vyjadreniam vedľajšieho účastníka zo dňa 06. 04. 2004 a 14.

07. 2004 a vyjadrenie odporcu zo dňa 06. 08. 2004 k návrhu na začatie konania o náhradu

škody spôsobenej pri pracovnom úraze, pričom vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 17.

07. 2003 a zo dňa 06. 04. 2004 k návrhu na začatie konania boli doručené právnej

zástupkyni sťažovateľa ešte dňa 20. 05. 2004.

Právna zástupkyňa sťažovateľa od podania návrhu na začatie konania žiadala

okresný súd o nariadenie termínu pojednávania, a to žiadosťami zo dňa 12. 11. 2003, 07.

01. 200 a 07. 04. 2004. Okresný súd Košice – okolie nariadil termín pojednávania až na

deň 28. 06. 2004, teda po viac ako 1 roku a 6. mesiacoch od podania návrhu na začatie

konania.

Dňa 02. 11. 2004 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo uznesením

odročené na neurčito s tým, že Okresný súd predvolaním, ktoré bolo doručené právnej

zástupkyni sťažovateľa dňa 27. 04. 2005, nariadil pojednávanie až na deň 27. 05. 2005,

teda toto pojednávanie sa uskutočnilo po viac ako 6 mesiacoch od posledného

pojednávania. Takisto pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. 05. 2005 bolo uznesením

odročené až na deň 07. 09. 2005 s tým, že toto bolo súdom odročené až na deň 07. 10. 2005.

Ak okresný súd vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 06. 2010 uvádza, že „vo veci sa koná,

prieťahy zo strany súdu nie sú“, sťažovateľ si opätovne dovoľuje upozorniť na tú

skutočnosť, že jeho právna zástupkyňa podaním vo veci sp. zn. zo dňa 06.03.

2006 žiadala okresný súd o vydanie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, pretože

súd pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 08. 02. 2006 odročil na neurčito práve za

účelom vykonania znaleckého dokazovania. V súlade s ustanovením

súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania a jedným z takýchto

rozhodnutí je aj uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania. Aj napriek tejto skutočnosti

podľa ustanovenia – len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a podľa

ustanovenia v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Aj keď okresný súd odročil pojednávanie zo

dňa 08. 02. 2006 na neurčito práve za účelom vykonania znaleckého dokazovania, súd na

pojednávaní dňa 15. 11. 2006 nepripustil vykonanie znaleckého dokazovania a vyhlásil

dokazovanie za skončené a na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh

navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. – 334 zo

dňa 10. 04. 2008 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie vo veci sp. zn. 8 C

1/2003zo dňa 15. 11. 2006 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v

Košiciach v odôvodnení spomínaného uznesenia uvádza, že „z dôvodu hospodárnosti

konania je však ešte predtým, ako bude vykonané dokazovanie ohľadne všetkých hore

uvedených skutočností, potrebné doplniť dokazovanie ohľadne skutočností rozhodných pre

posúdenie vznesenej námietky premlčania.“ Teda už prvostupňový súd mal v pôvodnom

konaní nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia toho, ako ďalej

uvádza krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia, „či námietka premlčania je

dôvodná alebo či nárok, uplatnený návrhom podaným dňa 03. 01. 2003 na základe

lekárskeho posudku zo dňa 29. 06. 2001 bol uplatnený včas, alebo či posudok už mohol a

mal byť vydaný skôr.“

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ považuje aj obdobie, odkedy súd

pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 08. 02. 2006, uznesením odročil na neurčito práve

za účelom vykonania znaleckého dokazovania a na pojednávaní dňa 15. 11. 2006

nepripustil vykonanie znaleckého dokazovania a vyhlásil dokazovanie za skončené až do

času, keď okresný súd v novom pojednávaní rozhodol uznesením vo veci sp. zn.

zo dňa 27. 03. 2009 o ustanovení súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, za

prieťahové a neprimerane dlhé.

Uznesením zo dňa 27. 03. 2009 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie

ustanovením súdneho znalca MUDr. M. V., pričom znalecký posudok bol okresnému súdu

doručený až dňa 11. 09. 2009 a v dôsledku jeho nejasnosti bol dňa 03. 11. 2009 okresnému

súdu doručený jeho doplnok. Aj napriek tomu, že ustanovený znalec požiadal súd o

predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku zo zdravotných dôvodov,

vypracovanie znaleckého posudku v trvaní skoro 6 mesiacov a potom skoro 2 mesiacov na

vypracovanie doplnku k znaleckému posudku sa javí sťažovateľovi ako neprimerané a

prieťahové.

Sťažovateľ považuje za celkom bezvýznamnú výzvu okresného súdu zo dňa 23. 02.

2010, ktorou okresný súd sťažovateľa žiadal o doručenie vyšpecifikovanej číselnosti

uplatneného nároku v nadväznosti na lekársky posudok zo dňa 29. 06. 2001 a na plnenie

poisťovňou už poskytnuté, pretože tieto skutočnosti sťažovateľ už okresnému súdu oznámil

podaním zo dňa 16. 12. 2009, o čom informoval okresný súd vyjadrením vo veci sp. zn. 8 C

1/2003 zo dňa 11. 03. 2010.

Zo sťažnosti sťažovateľa, aj z chronológie konania uvádzanej v sťažnosti teda

nesporne vyplývajú obdobia nečinnosti Okresného súdu Košice – okolie.

Vzhľadom na charakter sporu nevie sťažovateľ o skutočnosti, ktorá by mohla

ospravedlniť čas 7 rokov a 7 mesiacov, v priebehu ktorého Okresný súd Košice – okolie

právoplatne nerozhodol, a preto sťažovateľ trvajúc na podanej sťažnosti navrhuje, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako v nej uvádza. Sťažovateľ sa obrátil na

okresný súd s návrhom na začatie konania o náhradu škody spôsobenej pri pracovnom

úraze proti odporcovi A.K., K., za účasti vedľajšieho účastníka. Pri uvedenom pracovnom

úraze sťažovateľ utrpel vážne zranenia rúk, ktoré zanechali na jeho zdraví a psychike trvalé

následky, pričom v dôsledku týchto zranení sa výrazným spôsobom zmenil spôsob jeho

života, podstúpil mnoho operácií a je odkázaný na pomoc jeho príbuzných a priateľov.

Sťažovateľ je toho názoru, že konanie o náhradu škody spôsobenej pri pracovnom

úraze je konaním s osobitným významom, v ktorom sa vyžaduje aj osobitná rýchlosť, a to

predovšetkým z toho dôvodu, že účelom odškodnenia je finančná náhrada, ktorá by

umožnila sťažovateľovi aspoň čiastočné zmiernenie jeho utrpenia, ku ktorému došlo ešte v

jeho mladom veku a ktoré prinieslo do jeho života drastické zmeny.»

Sťažovateľ vyčíslil aj trovy právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom

za tri úkony právnej služby v celkovej sume 454,96 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , )) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na náhradu

škody spôsobenej pri pracovnom úraze. Po právnej stránke ide o štandardnú vec patriacu

do rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľom

a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil

žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti vec. Vo vzťahu

k faktickej zložitosti veci ústavný súd pripustil, že vec vykazuje znaky faktickej zložitosti

(potreba zhromaždenia viacerých listinných dôkazov, potreba vykonania znaleckého

dokazovania). Faktická zložitosť veci však nemôže v žiadnom ospravedlniť skutočnosť, že

vec ani po uplynutí viac ako 7 a pol roka od podania návrhu nie je dosiaľ právoplatne

skončená. Pritom rozhodnutie má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu okolnosť (účasť na

pojednávaniach a žiadosti o odročovanie pojednávaní), ktorú by bolo potrebné pripísať na

ťarchu sťažovateľa, ktorý je v tomto spore žalobcom, v súvislosti s prieťahmi v napadnutom

konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri

posudzovaní veci prihliadal aj na prvú vetu , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. , zo sťažnosti a z vyjadrení

sťažovateľa a predsedu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 3. januára

2003 návrh okresnému súdu na náhradu škody spôsobenej pri pracovnom úraze. Okresný

súd uskutočnil v roku 2004 vo veci tri pojednávania (20. septembra 2004, 18. októbra 2004

a 2. novembra 2004), na ktorých vykonal výsluchy svedkov.

V roku 2005 sa uskutočnilo pojednávanie iba 27. mája 2005 a na pojednávaní

uskutočnenom 15. novembra 2006 okresný súd vyhlásil rozsudok.

Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd konal vo veci v priebehu roku 2007

a uznesením č. k. -334 z 10. apríla 2008 zrušil rozsudok okresného súdu

a vrátil mu predmetnú vec na ďalšie konanie. Krajský súd doručil 18. júna 2008 uvedené

uznesenie okresnému súdu.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

„Prvostupňový súd síce vykonal pomerne obsiahle dokazovanie, ale vykonané

dôkazy dôsledne nevyhodnotil z hľadiska všetkých časových a obsahových náležitostí

rozhodných pre posúdenie hore uvedených rozhodujúcich skutočností a ani z odôvodnenia

rozsudku nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov vlastne mal preukázané, že

navrhovateľ bol poučený o predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

na konkrétnej deliacej linke.

...V ďalšom konaní je preto potrebné komplexne vykonať a vyhodnotiť dokazovanie z

hľadiska všetkých časových a obsahových náležitostí liberačných dôvodov vyplývajúcich z

ust. , ktoré sú podstatné pre zbavenie zodpovednosti

zamestnávateľa. Aj pre prípad, že by bolo preukázané, že odporca splnil všetko, čo toto

ustanovenie od neho vyžaduje, je potrebné vysporiadať sa s tým, či preukázané zavinené

porušenie bezpečnostných predpisov na strane navrhovateľa je jedinou príčinou vzniku

škody.

... Z dôvodu hospodárnosti konania je však ešte predtým, ako bude vykonané

dokazovanie ohľadne... uvedených skutočností, potrebné doplniť dokazovanie ohľadne

skutočností rozhodných pre posúdenie vznesenej námietky premlčania (začiatok plynutia

premlčacej lehoty).

... Ak by návrh nebol uplatnený včas a námietka premlčania by bola zohľadnená,

dokazovanie o opodstatnenosti nároku by bolo nadbytočné.“

Po zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie

okresný súd uskutočnil pojednávanie 21. januára 2009, ktoré bolo odročené na neurčito.

Po vypracovaní znaleckého posudku a získaní vyjadrení k nemu bolo nariadené

pojednávanie na 31. marec 2010. Po oboznámení sa s priebehom konania a s výsledkami

dokazovania bolo odročené na 21. apríl 2010 a následne na neurčito.

Po zmene zákonnej sudkyne, ktorá bola rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej

republiky zo 7. apríla 2010 preložená na Krajský súd v Košiciach, bola vec pridelená inému

sudcovi, pričom vo veci je nariadené pojednávanie na september 2010. V predmetnej veci

koná toho času tretí zákonný sudca.

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa

opakujú krátkodobé obdobia nečinnosti, resp. nariaďovanie pojednávaní so značným

časovým odstupom bez ústavne akceptovateľných dôvodov. Takými bolo nariadenie

prvého pojednávania až na 28. jún 2004, jeho preročenie na 13. júl 2004, keď predtým

okresný súd potreboval na nenáročné administratívne procesné úkony vždy niekoľko

mesiacov (napr. doručenie výzvy okresného súdu na predloženie relevantných dokladov

sťažovateľa až z 9. júla 2003, t. j. po viac ako šiestich mesiacoch od doručenia návrhu na

začatie konania). Za prejav neefektívnej činnosti v konaní okresného súdu považuje ústavný

súd spôsob zabezpečenia dôkazov vykonaním znaleckého dokazovania, v súvislosti

s ktorým okresný súd 8. februára 2006 odročil pojednávanie na neurčito na účely jeho

vykonania, ktoré však nenariadil. Naopak, 25. novembra 2006 okresný súd vyhlásil

rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa zamietol. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie

až po piatich mesiacoch od zrušenia jeho rozsudku uznesením krajského súdu sp. zn. 1

z 10. apríla 2008. Okresný súd nariadil vypracovanie znaleckého posudku

27. marca 2009 a tento bol v definitívnom znení predložený až 3. novembra 2009.

So zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré dosiaľ nebolo

právoplatne skončené ani po viac ako 7 a pol roku od jeho začatia a s prihliadnutím na

predmet konania ústavný súd uzavrel, že v označenom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti: „Vzhľadom na celkovú dĺžku konania

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (bezmála 7 rokov a 3 mesiace),

ako aj na stav právnej neistoty, keďže sťažovateľ sa nevie domôcť práva, ktoré si uplatnil v

súlade so zákonom ako ani samotného odškodnenia, ktoré mu za škody na zdraví a

spôsobené trvalé následky patrí, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, význam

uplatňovaného nároku na náhradu škody sťažovateľa spôsobenej mu pracovným úrazom z

roku 1998, ktorý mu spôsobil vážne a trvalé zdravotné následky, psychické problémy ako aj

výrazné sťaženie spoločenského uplatnenia... sťažovateľ považuje za primerané, aby mu

bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 7. 000 eur.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie

vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sumu 3 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. I. R.. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721, 40 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti a jej podanie a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 360,69 €

(za dva úkony právnej služby) a 3 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 %

DPH v sume 72,64 €. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 454,96 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010