Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 318/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť F. K. ml., V., zastúpeného JUDr. R. S., Advokátska

kancelária, D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava III pod

sp. zn. ) a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Stažnosť F. K. ml. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2010

doručená sťažnosť F. K. ml., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. R. S.,

Advokátska kancelária, D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4

C/964/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. ) a

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. a pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Dňa 28.02.2000 sa sťažovateľ stal vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. ...

k.ú. V. č. ..., garáž č. ..., hosp. objekt č. ... a pozemky parc. č. ... až 5 o celkovej výmere ...

m2. Na základe povolenia vkladu sťažovateľ rozšíril svoje podnikanie s liečivými rastlinami,

pri ktorom mu pomáhal aj jeho otec. Nakoniec dňa 10.04.2002 bol podaný žalobný návrh

na Okresný súd Bratislava III navrhovateľom F. K. st. proti sťažovateľovi o zrušenie

darovacej zmluvy, ktorý sa viedol pod č. k. . Až po 2 rokoch Okresný súd

Bratislava III výzvou zo dňa 25.02.2004 žiadal sťažovateľa o vyjadrenie k žalobe, ktoré po

doručení predmetnej výzvy sťažovateľ podal 26.03.2004. Okresný súd Bratislava III vytýčil

pojednávanie na deň 13.10.2004, teda až dva a pol roka od podania žaloby, ktoré po

výsluchu účastníkov skončilo vyhlásením rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol. Voči

rozsudku sa odvolal navrhovateľ dňa 21.12.2004. Krajský súd Bratislava o odvolaní

podanom dňa 21.12.2007 (správne má byť 21. decembra 2004, pozn.) rozhodol bez

pojednávania, a to až dňa 22.02.2007 uznesením, ktorým rozsudok Okresného súdu

Bratislava III zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo doručené

prvostupňovému súdu až 25.05.2007. Krajský súd Bratislava tak rozhodol až po dva a pol

roku. Okresný súd Bratislava III prejednal vec na pojednávaní dňa 03.12.2007 s tým, že na

výsluch svedkov odročil pojednávanie na 28.01.2008, čo však neskôr zrušil z dôvodu

postúpenia spisu Okresnému súdu Pezinok. Do tohto momentu trvalo konanie 6 rokov, a to

len s dvoma pojednávaniami vo veci. Až Okresný súd Pezinok začal konať vo veci pod

č. v zmysle . ods. 2 SR. Vytýčil na deň 12.09.2008 prvé

pojednávanie a vo veci konal. Napriek prerozdeleniu rozvrhu práce súdu bolo ďalšie

pojednávanie s novou zákonnou sudkyňou už dňa 20.11.2008, 26.02.2009, kde boli vypočutí

svedkovia. Na pojednávaní dňa 12.05.2009 boli prednesené záverečné reči, súd sa znova

pokúsil o zmier vo veci a dňa 02.06.2009 vyhlásil a doručil riadne odôvodnený,

zrozumiteľný a preskúmateľný rozsudok, ktorým návrh znova zamietol. Okresný súd Pezinok

tak rozhodol vec behom 8 mesiacov od prvého jeho pojednávania v prospech sťažovateľa.

Z uvedeného stručného prehľadu je jednoznačne zrejmé, že súdne konanie, ktorého

doba začala plynúť podaním žaloby na Okresný súd Bratislava III dňa 10.04.2002

o zrušenie darovacej zmluvy (vrátenie daru), nie je do dnešného dňa právoplatne skončené.

Ku dňu podania sťažnosti toto celé súdne konanie trvá viac než 8 rokov, čo spôsobuje vznik

právnej neistoty u sťažovateľa, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sťažnosť na prieťahy na predmetné súdy doteraz nepodal zo strachu pred

zaujatosťou súdu a taktiež z dôvodu, že Okresný súd Pezinok už konal bez prieťahov, no

postupom Krajského súdu Bratislava sa vec vrátila do starých koľají. Týmto z dôvodu

psychickej depresie a straty dôvery v spravodlivé riešenie podáva sťažovateľ túto sťažnosť

po tom, čo vo veci nastali znovu prieťahy.

V zmysle citovanej judikatúry [Európskeho súdu pre ľudské práva] navrhujeme, aby

Ústavný súd posúdil prieťahy vzniknuté v konaní od podania návrhu vo veci, ktoré boli

spôsobené tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým súdom.

Ďalej sme toho názoru, že podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu by

v súčasnom štádiu konania neviedlo k urýchleniu konania a podotýkame, že je povinnosťou

akéhokoľvek súdu v akejkoľvek veci, ktorú prejednáva, konať bez zbytočných prieťahov,

vyplýva to ex lege z .

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ požaduje v dôsledku

neukončeného vyše 8 rokov trvajúceho súdneho konania a na základe neodôvodnených

pretrvávajúcich prieťahov v predmetnom konaní v súlade s , SR a

ods. 4 priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000,- €,

ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu sťažovateľ požaduje tiež

ako finančné zadosťučinenie za neustály stres a strach sťažovateľa, že sa nedomôže svojho

majetku!“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Právo F. K. ml., nar. ..., bytom ..., V., na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v Čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, postupom Krajského

súdu Bratislava pod č. a a Okresného súdu Bratislava III pod

sp. zn. (OS Pezinok ), porušené bolo.

Príslušnému súdu, Krajskému súdu Bratislava, sa v konaní sťažovateľa sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi, F. K. ml., nar. ..., bytom ..., V., sa priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 15.000,- €, ktoré sú povinní vyplatiť Krajský súd Bratislava a Okresný súd

Bratislava III, a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré sú povinní

vyplatiť Krajský súd Bratislava a Okresný súd Bratislava III, a to na účet JUDr. R. S. č. ...

vedený v ..., a.s. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd zistil, že 10. apríla 2002 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený

návrh navrhovateľa na zrušenie darovacej zmluvy. Dňa 23. apríla 2003 bol na základe

opatrenia predsedu Okresného súdu Bratislava III spis prerozdelený a pridelený novému

zákonnému sudcovi. Navrhovateľ 5. mája 2003 doručil sťažnosť na prieťahy v konaní

orgánu štátnej správy súdu. Predseda Okresného súdu Bratislava III v odpovedi na ňu

uviedol, že do 31. decembra 2002 vec prerokúval JUDr. H., ktorý sa od 1. januára 2003 stal

sudcom krajského súdu, preto od 15. apríla 2003 prevzal agendu Mgr. D.. Prieťahy vo veci

nekonštatoval. Dňa 14. júla 2003 Okresný súd Bratislava III vyzval navrhovateľa, aby

doplnil návrh podľa (ďalej len „OSP“); doplnenie

návrhu bolo doručené 1. augusta 2003. Okresný súd Bratislava III 19. novembra 2003

vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Následne navrhovateľ 28. novembra

2003 doručil Okresnému súdu Bratislava III žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 18. decembra 2003 priznal navrhovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 10. marca 2004 Okresný súd Bratislava III doručil

návrh sťažovateľovi (v namietanom konaní v procesnom postavení odporca) s výzvou, aby

sa k nemu vyjadril. Dňa 13. októbra 2004 sa na Okresnom súde Bratislava III uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh zamietnutý. Proti

tomuto rozsudku podal navrhovateľ 21. decembra 2004 odvolanie.

Dňa 10. januára 2005 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní. Okresný súd Bratislava III uznesením z 19. januára 2005 ustanovil

navrhovateľovi právneho zástupcu. Následne bola vec opäť predložená 25. mája 2005

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 22. februára 2007 na pojednávaní krajský

súd rozhodol uznesením tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na

ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uznesenie krajského

súdu bolo doručené účastníkom konania 25. mája 2007.

Okresný súd Bratislava III nariadil 5. septembra 2007 pojednávanie na

3. október 2007 a následne 25. septembra 2007 tento termín už nariadeného pojednávania

zmenil na 3. december 2007. Dňa 3. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré

Okresný súd Bratislava III odročil z dôvodu, aby sťažovateľ (odporca) oznámil adresy

a mená svedkov a doručil rozhodnutie o zmene účelu stavby. Dňa 11. januára 2008 bolo

účastníkom doručené oznámenie o zrušení pojednávania z dôvodu zmeny v organizácii

súdov.

Dňa 19. marca 2008 na základe zmeny rozvrhu práce bol súdny spis pridelený

zákonnému sudcovi okresného súdu. Okresný súd 20. mája 2008 nariadil pojednávanie na

12. september 2008. Konajúci sudca v rámci prípravy pojednávania žiadal právneho

zástupcu o zabezpečenie osobnej účasti navrhovateľa na pojednávaní a o oznámenie, či trvá

na petite návrhu; sťažovateľovi (odporcovi) uložil, aby oznámil adresy svedkov a predložil

rozhodnutie o zmene účelu stavby. Ďalej okresný súd doručil žiadosť Obecnému úradu vo

V. o zaslanie správy o povesti účastníkov konania a vyzval svedkyňu, aby sa písomne

vyjadrila ku skutkovým okolnostiam prípadu. Dňa 12. septembra 2008 sa uskutočnilo

pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely predvolania svedkov, pričom okresný súd

opätovne uložil sťažovateľovi (odporcovi), aby predložil rozhodnutie o zmene účelu stavby.

Na základe zmeny rozvrhu práce bol 26. septembra 2008 spis pridelený inému zákonnému

sudcovi. Dňa 20. novembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

26. február 2009 s tým, že sa účastníci pokúsia o zmier a okresný súd predvolá svedkov.

V dňoch 26. februára 2009 a 12. mája 2009 sa uskutočnili pojednávania; na pojednávaní

2. júna 2009 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Proti

tomuto rozsudku podal navrhovateľ 18. júna 2009 odvolanie. Dňa 7. júla 2009 okresný súd

vyzval sťažovateľa (odporcu) na vyjadrenie k odvolaniu.

Okresný súd 3. augusta 2009 predložil súdny spis krajskému súdu, ktorý mu bol

doručený 13. augusta 2009, na rozhodnutie o odvolaní.

III.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom

konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru označeným konaním Okresného súdu

Bratislava III a okresného súdu

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v časti namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru vychádzal

ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty

().

Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel

označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravenému v (čo platí aj vo vzťahu k

dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná

v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu

verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis ,

, , ).

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa ústavnej ochrany svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v napadnutom konaní Okresného súdu Bratislava III a okresného súdu domáha v čase, keď

k porušovaniu označených práv sťažovateľa už nemohlo dochádzať (vec sa od augusta 2009

nachádza na krajskom súde), a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa . Takúto prax akceptuje aj

Európsky súd pre ľudské práva (Mazurek v. Slovakia).

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod

sp. zn.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

, ).

Ústavný súd vychádzal zo zistenia, že konanie sp. zn. bolo skončené

uznesením z 22. februára 2007, ktorým krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie bolo

Okresnému súdu Bratislava III doručené 25. mája 2007, pričom po doručení uznesenia

účastníkom konania Okresný súd Bratislava III pokračoval ďalej v konaní a prerokúvaní

veci. Sťažovateľ svoju sťažnosť podal na pošte 21. júna 2010, teda zjavne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti, v ktorej smeruje proti postupu krajského súdu v konaní sp. zn.

podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod

sp. zn.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov považuje ústavný súd za takýto prostriedok s účinnosťou od 1. apríla 2005

sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri

vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že postup sťažovateľa nekorešponduje

so štandardne akceptovaným spôsobom () uplatnenia ochrany základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy

súdov. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „... sťažnosť na prieťahy na predmetné

súdy doteraz nepodal zo strachu pred zaujatosťou súdu a taktiež z dôvodu, že Okresný súd

Pezinok už konal bez prieťahov, no postupom Krajského súdu Bratislava sa vec vrátila do

starých koľají...“, a tiež uviedol, že „... podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu by

v súčasnom štádiu konania neviedlo k urýchleniu konania a podotýkame, že je povinnosťou

akéhokoľvek súdu v akejkoľvek veci ... konať bez zbytočných prieťahov...“.

Uvedené tvrdenia sťažovateľa dostatočným spôsobom nevysvetľujú dôvod, prečo

nepodal sťažnosť podľa § 62 zákona o súdoch. Strach zo zaujatosti súdu žiadnymi

konkrétnymi a relevantnými skutkovými okolnosťami sťažovateľ nevysvetľuje. Rovnako

tak subjektívne presvedčenie o bezvýslednosti podania sťažnosti predsedovi súdu bez

konkrétnych a relevantných dôvodov nie je dostatočné. Uvedené dôvody na nepodanie

sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch považuje ústavný súd za irelevantné, pričom nejde

ani o dôvody hodné osobitného zreteľa podľa . V tejto

súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že sťažnosť predsedovi súdu je osobitný právny

prostriedok, ktorého účelom je okrem iných zistenie, či v konkrétnom konaní dochádza

k zbytočným prieťahom a zabezpečenie opatrení smerujúcich k náprave, ak sa zbytočné

prieťahy zistia. Uvedený právny prostriedok je potrebné aj kvalifikovaným spôsobom

uplatniť.

Sťažovateľ tento právny prostriedok nevyužil, a tak nevyčerpal dostupné právne

prostriedky podľa , preto ústavný súd odmietol jeho

sťažnosť aj v časti, v ktorej smeruje proti postupu krajského súdu v konaní sp. zn.

podľa ako neprípustnú.

Okrem toho ústavný súd uvádza, že v tejto časti je sťažnosť sťažovateľa aj zjavne

neopodstatnená.

Konanie sp. zn. vedené na krajskom súde začalo 13. augusta 2009,

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo asi 10 mesiacov, v čase rozhodovania

ústavného súdu trvá približne jeden rok. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že

už sama táto skutočnosť vzhľadom na predmet a povahu konania nesignalizuje možnosť

vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

čo zakladá dôvod na jej odmietnutie v tejto časti aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010