Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 320/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. H., H., zastúpenej advokátom J. F., M., vo veci

namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a namietaného porušenia čl. 154c

ods. 1 postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010

doručená sťažnosť L. H., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom J. F., M., vo

veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a namietaného porušenia c ods. 1 (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. novembra 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Rozsudkom Okresného súdu v Humennom v sp. zn. bola som spolu s

ďalšími uznaná vinnou spolupáchateľstvom, obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 20,

§ 188 ods. 1. ods. 2 písm. c) ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to

uvedené v tomto rozsudku a bol mi za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a na

výkon trestu som bola zaradená do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.“

Na základe odvolania sťažovateľky a prokurátora „krajský súd v Prešove rozsudkom

zo dňa 19.11.2009 sp. zn. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trestoch u

všetkých obžalovaných a mne uložil podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v

trvaní 10 rokov nepodmienečne. Svoje rozhodnutie zdôvodnil iba tým, že nezistil podmienky

na použitie ust. §39 ods.1 Tr. zák. ani podmienky ČI. 6 ods. 1,3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11. S týmto rozhodnutím Krajského

súdu podľa môjho názoru porušeniu ČI. 154 c ods. 1 SR.“

Proti rozsudkom Okresného súdu v Humennom zo dňa 11.2.2009 a

Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2009 sp. zn. som podala dovolanie a

najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa 27.5.2010 sp. zn. odmietol.

Krajský súd na rozdiel od Okresného súdu Humenné neprihliadol na to, že ods. sa

dopustila skutku vo veku blízkom mladistvým, je slobodná a je matkou maloletého syna, o

ktorého sa musí starať stará mama, súdne trestaná nebola. ...Ustanovenie Č1.6 ods. 1,3

Dohovoru, vzhľadom na jeho výklad zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva

zabezpečuje väčší rozsah ochrany základného práva obvineného na spravodlivé

prejednanie jeho trestnej veci nesporne zahŕňa aj uloženie spravodlivého trestu, čo v mojom

prípade nebolo. Pri rozhodovaní o treste je nevyhnutné zobrať individualitu páchateľa, ale

aj okolnosti spáchaného trestného činu. Vzhľadom na jej predchádzajúci spôsob života, na

jej vek, rodinné pomery nemožno zaradiť do kategórie nebezpečných zločincov.

... Uložený trest a rozpätie 10-15 rokov bez možnosti individuálneho posúdenia

okolnosti prípadu súdom, ale i osoby páchateľa, je neodôvodnený, neprimeraný a tým aj

nespravodlivý.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

takto:

„Krajský súd v Prešove porušil čI. 6 ods.1,3 [dohovoru] v znení protokolu č.11 a

c ods.1 SR.

Ústavný súd zrušuje výrok v rozsudku KS v Prešove zo dňa 19.11.2009

dotyčne odsúdenej L. H. a prikazuje tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Z obsahu sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej práva podľa

a 3 dohovoru a porušenie c ods. 1 , ku ktorému malo dôjsť

postupom a rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2009 sp. zn. , ktorým

krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trestoch u všetkých

obžalovaných a obžalovanej sťažovateľke uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov

nepodmienečne a pre výkon uloženého trestu odňatia slobody ju zaradil do ústavu na výkon

trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

, ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež konštatoval, že podanie neprípustného

dovolania nemožno z hľadiska považovať za vyčerpanie účinného

prostriedku nápravy v zmysle . V prípade, ak dovolanie

nie je prípustné, nemožno ho považovať za účinný procesný prostriedok, ktorý zákon

poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd (,

).

V súvislosti s týmto právnym názorom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,

podľa ktorej opravným prostriedkom, ktorým je podľa

podmienená prípustnosť sťažnosti, nemôže byť každý v zákone predvídaný opravný

prostriedok, ale iba taký, po podaní ktorého sa rozvinú procesné vzťahy v príslušnom

konaní, ktoré vedú k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej ().

Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému tento

opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno prihliadať na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím

lehoty na podanie sťažnosti podľa (

v uznesení uvedená judikatúra).

Namietaný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2009

( ). Zásielku so sťažnosťou

adresovanú ústavnému súdu podala sťažovateľka na pošte 2. júla 2010. Z uvedeného

vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods.

3 .

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia uvádza, že sťažovateľka sa mohla

domáhať podľa ochrany svojich práv podaním sťažnosti aj proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu. Pretože tak neurobila, ústavný súd nemohol skúmať, či spôsob výkonu

právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odmietnutí dovolania sp. zn.

z 27. mája 2010 je v súlade s zaručenými základnými právami

sťažovateľky. Rozhodnutie najvyššieho súdu bolo spôsobilé zasiahnuť do základných práv

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010