Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 320/2010
PDF · 138.3 KB
No categories available
IV. ÚS 320/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť L. H., H., zastúpenej advokátom J. F., M., vo veci
namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a namietaného porušenia čl. 154c
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 To/31/2009 a jeho rozsudkom z 19. novembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010
doručená sťažnosť L. H., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom J. F., M., vo
veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a namietaného porušenia čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
7 To/31/2009 a jeho rozsudkom z 19. novembra 2009.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Rozsudkom Okresného súdu v Humennom v sp. zn. 1T 89/2008 bola som spolu s
ďalšími uznaná vinnou spolupáchateľstvom, obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 20,
§ 188 ods. 1. ods. 2 písm. c) ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené v tomto rozsudku a bol mi za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a na
výkon trestu som bola zaradená do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.“
Na základe odvolania sťažovateľky a prokurátora „krajský súd v Prešove rozsudkom
zo dňa 19.11.2009 sp. zn. 7To 31/09 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trestoch u
všetkých obžalovaných a mne uložil podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v
trvaní 10 rokov nepodmienečne. Svoje rozhodnutie zdôvodnil iba tým, že nezistil podmienky
na použitie ust. §39 ods.1 Tr. zák. ani podmienky ČI. 6 ods. 1,3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11. S týmto rozhodnutím Krajského
súdu podľa môjho názoru porušeniu ČI. 154 c ods. 1 Ústavy SR.“
Proti rozsudkom Okresného súdu v Humennom 1T 189/2008 zo dňa 11.2.2009 a
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2009 sp. zn. 7To 31/09 som podala dovolanie a
najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa 27.5.2010 sp. zn. 6 Tdo 16/2009 odmietol.
Krajský súd na rozdiel od Okresného súdu Humenné neprihliadol na to, že ods. sa
dopustila skutku vo veku blízkom mladistvým, je slobodná a je matkou maloletého syna, o
ktorého sa musí starať stará mama, súdne trestaná nebola. ...Ustanovenie Č1.6 ods. 1,3
Dohovoru, vzhľadom na jeho výklad zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva
zabezpečuje väčší rozsah ochrany základného práva obvineného na spravodlivé
prejednanie jeho trestnej veci nesporne zahŕňa aj uloženie spravodlivého trestu, čo v mojom
prípade nebolo. Pri rozhodovaní o treste je nevyhnutné zobrať individualitu páchateľa, ale
aj okolnosti spáchaného trestného činu. Vzhľadom na jej predchádzajúci spôsob života, na
jej vek, rodinné pomery nemožno zaradiť do kategórie nebezpečných zločincov.
... Uložený trest a rozpätie 10-15 rokov bez možnosti individuálneho posúdenia
okolnosti prípadu súdom, ale i osoby páchateľa, je neodôvodnený, neprimeraný a tým aj
nespravodlivý.“
Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
takto:
„Krajský súd v Prešove porušil čI. 6 ods.1,3 [dohovoru] v znení protokolu č.11 a
Ústavný súd zrušuje výrok v rozsudku KS v Prešove 7 To 31/09 zo dňa 19.11.2009
dotyčne odsúdenej L. H. a prikazuje tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Z obsahu sťažnosti
vyplýva, že sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej práva podľa
čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru a porušenie čl. 154c ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť
postupom a rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2009 sp. zn. 7 To/31/2009, ktorým
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trestoch u všetkých
obžalovaných a obžalovanej sťažovateľke uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov
nepodmienečne a pre výkon uloženého trestu odňatia slobody ju zaradil do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon
o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03,
Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež konštatoval, že podanie neprípustného
dovolania nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za vyčerpanie účinného
prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V prípade, ak dovolanie
nie je prípustné, nemožno ho považovať za účinný procesný prostriedok, ktorý zákon
poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd (II. ÚS 64/06,
V súvislosti s týmto právnym názorom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,
podľa ktorej opravným prostriedkom, ktorým je podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
podmienená prípustnosť sťažnosti, nemôže byť každý v zákone predvídaný opravný
prostriedok, ale iba taký, po podaní ktorého sa rozvinú procesné vzťahy v príslušnom
konaní, ktoré vedú k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej (II. ÚS 77/06).
Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému tento
opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno prihliadať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím
lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (II. ÚS 103/09
v uznesení uvedená judikatúra).
Namietaný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2009
(§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku). Zásielku so sťažnosťou
adresovanú ústavnému súdu podala sťažovateľka na pošte 2. júla 2010. Z uvedeného
vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia uvádza, že sťažovateľka sa mohla
domáhať podľa čl. 127 ústavy ochrany svojich práv podaním sťažnosti aj proti rozhodnutiu
najvyššieho súdu. Pretože tak neurobila, ústavný súd nemohol skúmať, či spôsob výkonu
právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odmietnutí dovolania sp. zn.
6 Tdo/16/2010 z 27. mája 2010 je v súlade s ústavou zaručenými základnými právami
sťažovateľky. Rozhodnutie najvyššieho súdu bolo spôsobilé zasiahnuť do základných práv
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010