Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/16/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti

obvinenému des. v zál. J. G. , pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231

ods. 1 Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra

2005) a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júla 2009 v Bratislave

dovolanie obvineného proti uzneseniu Vyššieho vojenského súdu z 18. septembra 2008, č.k.

-828, a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného des. v zál. J. G.s a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Vojenský obvodový súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. júna 2008, č.k.

-757, uznal obvineného des. v zál. J. G. za vinného z trestného činu obmedzovania

osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/) a zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/

tohto Tr. zák. (v bode 2/) na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase niekedy vo februári 2005 v nočných hodinách po tom,

ako sa dohodol s E. G., narodenou X., trvale B., že pôjdu na jeho vozidle zn. V., vtedy

nezisteného evidenčného čísla, spolu na diskotéku, počas jazdy zmenil smer a odviezol ju

na opustené miesto za mestom Nová Baňa – koniec už zrušenej cestnej komunikácie smerom

na Žarnovicu, kde ju začal bozkávať, s čím ona nesúhlasila, niekoľkokrát ho požiadala,

že ak nejdú na diskotéku, nech ju zavezie domov, čo však neurobil, uzamkol vozidlo

z vnútornej strany, kázal jej, aby sa vyzliekla a keď na ňom zbadala agresívnejšie

vystupovanie, začala sa ho báť, rozhodla sa, že nebude klásť odpor a spoločne sa vyzliekli

donaha, došlo k sklopeniu sedadla spolujazdca, kde spoločne vykonali súlož najmenej dvakrát

za sebou v rôznej polohe a orálny sex, pričom došlo k jeho vyvrcholeniu, po oblečení oboch ju

odviezol na miesto, kde ju predtým vyzdvihol do obce Hronský Beňadik a povedal jej, že nemá

o tom nikomu nič vravieť, a že sa nepoznajú,

2/ v presne nezistenej dobe v mesiaci august 2006 asi o 16.15 hod. počas odvozu T. P.,

narodenej X., trvale bydliskom O., na jeho osobnom motorovom vozidle zn. V., vtedy

nezisteného evidenčného čísla, s ktorým ju mal zaviesť z Novej Bane domov do obce

Orovnica, na čom boli dohodnutí, pokračoval v jazde smerom na Hronský Beňadik, kde pred

Hronským Beňadikom odbočil na poľnú cestu, po asi minúte vo svojom vozidle zastal, auto

zamkol z vnútornej strany a začal T. P. bozkávať, pričom jej vravel, že sa nemá brániť, že to

bude pre ňu lepšie, ktorá mu povedala, že s ním nechce nič mať, snažila sa ho od seba odstrčiť,

po sklopení svojej sedačky vodiča ju stiahol k sebe na sedačku, pričom on ostal naboku, jednu

nohu si položil cez ňu, pričom ju držal oboma rukami, vyhrnul jej sukňu a stiahol nohavičky,

vyzliekol si rifle a boxerky, jedenkrát vnikol svojím penisom do jej vagíny,

pričom k vyvrcholeniu u obžalovaného nedošlo, po tomto sa poškodenej ho podarilo kopnúť,

na čo sa nahneval, odstrčil ju od seba, a ona sa presunula na sedačku spolujazdca, následne jej

povedal, aby o tom nikomu nehovorila, lebo si ju nájde a odviezol ju domov.

Za to mu bol podľa § 199 ods. 2, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1, § 38 ods. 3 Tr. zák. účinného

od 1. januára 2006 s poukazom na § 36 písm. j/ tohto Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ tohto

Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vyšší vojenský súd uznesením z 18. septembra 2008, č.k. –828,

odvolania obvineného a prokurátora proti citovanému rozsudku podľa

ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu Vyššieho vojenského súdu podal obvinený J. G.,

prostredníctvom obhajcu JUDr. O. Z., dovolanie.

Uplatnil v ňom dovolací dôvod uvedený v , nakoľko podľa

neho konaním, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, bolo zásadným spôsobom porušené

jeho právo na obhajobu. Tento dovolací dôvod je podľa neho naplnený tým, že súdy

v pôvodnom konaní odmietli vykonať jeho návrhy na doplnenie dokazovania, resp. opakovanie

niektorých dôkazov, pričom ide o také dôkazy, ktoré prinajmenšom „spochybňujú právny

a skutkový záver, ktorý bol podkladom pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.“

Takýmto dôkazom sú podľa neho údaje o uskutočnenej telefonickej komunikácii medzi ním

a poškodenou P., ktoré možno získať od mobilného operátora, ktoré by mohli potvrdiť,

že pohlavný styk medzi nimi bol dobrovoľný a uskutočnil sa v mieste a čase v zhode s jeho

obhajobnými tvrdeniami. Taktiež sa neúspešne domáhal vykonania výsluchu jeho

aj menovanej poškodenej na polygrafe vysloviac pritom názor, že podľa

takýto dôkaz je možné použiť v trestnom konaní. Tento dôkaz by podľa neho taktiež mohol

podporiť pravdivosť jeho obhajobných tvrdení. Ďalej sa domáhal oboznámenia

sa s fotografiami menovanej poškodenej získanými z internetu, ktoré by mali vyvrátiť

výpovede svedkov obžaloby o traumatickom následku poškodenej. Napokon navrhoval

vykonanie rekonštrukcie vo vzťahu k skutku v bode 2/ prvostupňového rozsudku, ktorá by

mohla odstrániť rozpory ohľadne určenia miesta činu. V ďalšom poukázal na význam zásady

práva na obhajobu podporujúc svoju argumentáciu judikatúrou – rozhodnutím Najvyššieho

súdu Českej republiky pod sp. zn. , nálezom ústavného súdu z 12. júna 2008, sp. zn.

, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. .

Taktiež, nakoľko vytýkané pochybenia podľa neho neboli napravené v konaní o riadnom

opravnom prostriedku, uplatnil „ako dôvod svojho dovolania aj konanie na súde prvého stupňa

v súlade s “ Na základe toho žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutie a prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd podľa doručil dovolanie na vyjadrenie Vojenskej

obvodnej prokuratúre v Banskej Bystrici a poškodeným T. P. a E. G.. Z nich sa k dovolaniu

vyjadrila poškodená T. P. v tom zmysle, že vykonanie obvineným navrhovaných dôkazov

považuje za neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie

proti napadnutému uzneseniu je prípustné ( a ), bolo podané

oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote (

) a na mieste na to určenom ( ), pričom spĺňa podmienky uvedené

v až , ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolateľom namietaný

dovolací dôvod uvedený v v posudzovanom prípade naplnený

nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom

na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú

aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch

smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa veta prvá súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka

okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr

navrhnutými dôkazmi.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že odmietnutím vykonania obvineným

navrhovaného dôkazu súdmi v pôvodnom konaní v zásade je možné naplniť dovolací dôvod

uvedený v Súčasťou jednej zo základných (všeobecných) zásad

trestného konania, a síce zásady zabezpečenia práva na obhajobu, je aj právo obvineného

požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech.

Súčasne je potrebné zdôrazniť, že toto jeho právo však neznamená povinnosť orgánov činných

v trestnom konaní a súdov vykonávať všetky ním navrhované dôkazy (§ 2 ods. 10 a § 272

ods. 3 ).

Podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych

dôkazov k preukázaniu viny obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu

vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky

okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne vylučuje

možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V posudzovanom prípade je potrebné uviesť, že obvinený bol zo spáchania žalovaných

trestných činov (obmedzovania osobnej slobody a znásilnenia) usvedčovaný priamymi

dôkazmi – samotnými poškodenými E. G. (skutok 1/) a T. P. (skutok 2/), ktorých

hodnovernosť nebola žiadnymi inými dôkazmi spochybnená. Nebola totiž zistená žiadna

skutočnosť, ktorá by svedčila o ich zámere nepravdivo (krivo) obviňovať obvineného, ak by

tento žalované skutky nespáchal (žiadny konflikt z minulosti, vzájomný nepriateľský vzťah

a pod.). Tieto výpovede (ako priame dôkazy) boli navyše podporené dôkazmi nepriamymi,

a síce výpoveďami osôb, ktoré sa bezprostredne po útokoch na fyzickú integritu poškodených

s týmito stretli a opisovali ich správanie a sprostredkovane aj ich vyjadrenia k priebehu

inkriminovaných činov (napr. svedok J. V. k skutku 1/ a F. K. k skutku 2/, ako aj ďalší

svedkovia), ktoré korešpondujú s výpoveďami poškodených. Tieto priame a nepriame dôkazy

vo svojom súhrne vytvárajú už spomenutú uzavretú reťaz dôkazov neumožňujúcich iný záver

ani o priebehu žalovaných skutkov ani o osobe páchateľa než ten, ku ktorému dospeli oba súdy

v pôvodnom konaní.

Ak prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní odmietol postupom podľa § 272 ods. 3

(č.l. 427 a 745 spisu) vykonať obvineným navrhované dôkazy – zaistenie biologických

stôp v bunke vo Veľkej Lehote, vykonanie technickej kontroly predmetného motorového

vozidla, vykonanie rekonštrukcie, vyžiadanie záznamov telefonických hovorov poškodenej P.

a výsluch na polygrafe – tento súd nepochybil, nakoľko ide o dôkazy, ktoré vôbec neboli, resp.

v čase návrhu na ich vykonanie už neboli, spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci.

Výsluch na polygrafe (tzv. detektore lži) navyše v zmysle ustálenej súdnej praxe (pozri

R 38/2003) nie je možné v trestnom konaní použiť ako dôkaz.

Vo vzťahu k dôkazom vykonaným súdmi v pôvodnom konaní dovolací súd konštatuje,

že nimi bola obhajoba obvineného spoľahlivo vyvrátená. Skutkový stav bol náležite zistený

a dôkazy boli hodnotené v súlade s ,

Domáhanie sa vykonania uvedených dôkazov je preto neopodstatnené. S ohľadom

na oprávnenie súdu odmietnuť vykonať dôkaz za podmienok uvedených v

preto nevykonanie týchto dôkazov nie je možné považovať za porušenie (a teda ani zásadné

porušenie) práva obvineného na obhajobu v zmysle Okolnosti,

ktoré by nimi bolo možné zistiť, totiž neboli podstatné pre rozhodnutie, resp. boli

bez dôvodných pochybností už zistené inými dôkazmi.

Vo vzťahu k dovolateľom uplatnenému „dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 374

ods. 3 “ dovolací súd konštatuje, že uvedené ustanovenie nepredstavuje samostatný

dovolací dôvod, i keď jeho dikcia (pri striktnom gramatickom výklade) by takémuto záveru

mohla nasvedčovať. Podľa nej „v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie

na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom

opravnom prostriedku." Nakoľko však existencia konania na súde prvého stupňa nie je sama

osebe pochybením (naopak vykonanie hlavného pojednávania je pravidlom), toto ustanovenie

je nevyhnutné vykladať tak, že jeho obsahom je zdôraznenie možnosti „uplatňovať v dovolaní

aj chyby, ktoré nastali v konaní na súde prvého stupňa, ak tieto neboli napravené

v konaní o riadnom opravnom prostriedku”, čoho zmyslom je zdôrazniť tú skutočnosť,

že i keď obvinený a generálny prokurátor môžu podať dovolanie len proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu ( ), nevylučuje to, aby namietali aj chyby, ktoré nastali

v prvostupňovom konaní. Správnosti tohto záveru zodpovedá aj systematické nezačlenenie

uvedeného ustanovenia medzi ostatné dovolacie dôvody upravené v § 371 ods. 1, ods. 2

Z tohto dôvodu sa dovolací súd uvedenou dovolacou námietkou formulovanou

ako „dôvod dovolania“ bližšie nezaoberal a namietanie aj chýb prvostupňového konania

zo strany dovolateľa akceptoval.

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí zistil,

že je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1

písm. c/ , podľa uznesením dovolanie obvineného odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 15. júla 2009

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová